Zaočkovaní môžu počas leta vyhrať ročný predplatný cestovný lístok IDS BK.
Hlavné mesto SR Bratislava v spolupráci s Dopravným podnikom Bratislava spustilo súťaž o 60 ročných (365-dňových) nezľavnených predplatných cestovných lístkov IDS BK pre zóny 100+101 pre osoby zaočkované proti chorobe Covid-19. Súťaž potrvá od 9. júla do 27. augusta 2021. Magistrát Bratislavy chce súťažou o "električenky" zvýšiť podiel zaočkovaných obyvateľov hlavného mesta.
Do súťaže sa dá zapojiť registráciou na stránke súťaže, podmienkou účasti je vek najmenej 18 rokov a v čase prevzatia výhry byť zaočkovaný proti chorobe Covid-19 (v prípade dvojdávkových vakcín aspoň prvou dávkou). Zaočkovanie sa bude dokladovať potvrdením o očkovaní až pri prevzatí výhry. Žrebovanie výhercov sa uskutoční v termínoch 16. júla, 30. júla, 13. augusta a 27. augusta 2021, kedy sa vždy o 14. hodine vyžrebuje 15 výhercov. Zaregistrovať sa stačí raz, v prípade nevyžrebovania v danom kole bude súťažiaci automaticky zaradený do ďalšieho kola. Výhry sú neprenosné na iné osoby a sú oslobodené od dane z príjmu.
810zssk
Napr. Švédsko sa démonizovalo cez ich počet oficiálnych covid úmrtí, ale keď vyšla štatistika celkovej úmrtnosti, to číslo bolo šokujúco nízke. To ponúka len dve vysvetlenia: Buď ostatní mali podobné množstvo covid úmrtí ako Švédsko, akurát Švédsko ich lepšie reportovalo, alebo Švédsko naozaj malo viac covid úmrtí, ale ostatní si vyzabíjali ľudí opatreniami. Bude zaujímavé čítať štúdie čo sa o tomto budú robiť o 20 rokov keď opadne politický tlak.
Mimochodom, úmrtia na opatrenia nie sú len zanedbaná zdravotná starostlivosť. Stres, úzkosti, či sociálna izolácia sú rizikové faktory pre napr. infarkty, ale aj dlhodobé srdcové ochorenia (zjednodušene, ak nemáš duševnú pohodu, srdce sa namáha viac a teda sa rýchlejšie "opotrebuje"). Existujú štúdie ktoré dokazujú že osamelosť skracuje život o niekoľko rokov.
Moja otázka teda znie, ak by sme aj opatreniami zabránili povedzme 10 tisíc úmrtiam, pričom priemerná zostávajúca doba života tých ľudí je 10 rokov (teda sme zachránili 10 tisíc rokov života), ale miliónu ľudí sme preto skrátili život o rok, bolo to eticky správne? Pre záznam, tie čísla sú len príklad, zamýšlam sa nad tou morálnou dilemou.
Alebo iný príklad: Švédsko malo v roku 2020 okolo 7000 nadmerných úmrtí (to je mimochodom zhruba rovnaké číslo ako Slovensko, ktoré má polovičnú populáciu a malo extrémne obmedzenia). Švédsko má tiež vyše milión žiakov základných škôl, ktorí po celú pandémiu dostávali štandardné vzdelanie s nulovými reštrikciami. Ak by zatvorenie škôl zabránilo KAŽDÉMU nadmernému úmrtiu (čo je značne optimistická predstava), stálo by za to obetovať vzdelanie 142 žiakov na záchranu jedného života? A to ešte úplne zanedbávam študentov stredných škôl (kde nejake obmedzenia boli, ale len v rozsahu niekoľko málo týždňov).
Sú to zaujímavé etické dilemy a samozrejme rôzni ľudia môžu prísť k rôznym záverom. Ale my sme sa o tom nikdy nebavili len sme en-block vyhlásili že ľudia nesmú zomierať za akúkoľvek cenu (a po zaplatení tej ceny zomierali aj tak).