15 rokov Solarisov v Bratislave

Bratislavské ulice už pätnásť rokov brázdia autobusy značky Solaris.

O značke Solaris

Spoločnosť Solaris Bus and Coach sídli v poľskom Bolechowe a bola založená v roku 2001 transformáciou zo spoločnosti Neoplan Polska, ktorá bola založená ešte v roku 1994 tým istým človekom - Krzysztofom Olszewskim. Spoločnosť sa už 25 rokov venuje výrobe autobusov, trolejbusov a električiek. Prvý model autobusu Solaris Urbino 12 bol predstavený v roku 1999, čo predstavovalo novú generáciu moderných nízkopodlažných autobusov a zároveň položilo pevné základy aj pre ďalšie vozidlá portfólia spoločnosti. Vozidlá značky Solaris sa označujú zeleným jazvečíkom na prednej maske vozidla, ktorý sa stal maskotom spoločnosti.

Prvé Solarisy v Bratislave

História Solarisov v Bratislave sa datuje od leta roku 2001, kedy prišiel do Bratislavy na testovanie prvý Solaris v prevedení Urbino 15 s košickým číslom 3510. Testovaný autobus bol požičaný od Dopravného podniku mesta Košice. Dva kusy tohto typu sa ešte objavili v Bratislave v septembri roku 2003, kedy slúžili na prevoz pútnikov počas návštevy pápeža Jána Pavla II. V tomto prípade išlo opäť o košické vozidlá, tentokrát s číslami 3511 a 3514. Všetky vyššie spomenuté Solarisy boli vybavené naftovým motorom a automatickou prevodovkou. 

Nízkopodlažné Solarisy Urbino 15 CNG pre Bratislavu

V roku 2005 sa rozhodlo o zakúpení 22 kusov vozidiel Solaris Urbino 15 CNG, čo si už žiadal mimoriadne zastaralý vozidlový park dopravného podniku, ktorý v tom čase prevádzkoval staré Ikarusy 280, ktoré boli dávno za prahom svojej životnosti a situácia už bola neúnosná. Verejné obstarávanie vyšlo na 203 489 000 Sk bez DPH, čo predstavuje sumu 9 249 500 Sk/vozidlo. Autobusy začali do Bratislavy prichádzať 16. mája 2006 v bielom farebnom vyhotovení. Po dodaní sa autobusy prelakovali do známeho zeleno-žltého prevedenia spoločnosti SPP, ktorá bola dodávateľom stlačeného zemného plynu (CNG) pre DPB. Autobusy boli zaradené do vozovne Trnávka a do premávky s cestujúcimi sa dostali koncom júna 2006, pričom boli vypravované na linky, kde bolo 12-metrové vozidlo nedostatočné, no 18-metrové vozidlo nepotrebné. 

Počiatočná sláva autobusov sa dostala do úzadia po tom, ako sa začali ani po roku prevádzky objavovať prvé problémy vozidiel, konkrétne požiar motorového priestoru. Prvý požiar sa vyskytol u vozidla #1216, ktoré zhorelo v motorovom priestore už 26. mája 2007, kedy počas jazdy začal horieť. Na určitý čas boli stiahnuté všetky vozidlá z prevádzky, keďže sa hľadala príčina požiaru a mohlo sa jednať o sériovú závadu. Z tohto dôvodu sa do premávky opäť vrátili autobusy, ktoré boli s nástupom Solarisov vyradené, išlo predovšetkým o staré Ikarusy 280. Príčina požiaru bola podľa našich informácií s najvyššou pravdepodobnosťou predratá hydraulická hadica, ktorá bola následne po požiari u celej série týchto autobusov vymenená. K ďalšiemu požiaru vozidla #1201 došlo aj v roku 2016, avšak tento požiar nemá súvislosť s tými, ktoré sa diali v prvom desaťročí 21. storočia.

Desaťkusová injekcia do flotily midibusov

Po dodaní 15-metrových plynových Solarisov sa v Bratislave ďalšia dodávka autobusov značky Solaris nekonala. Bolo to spôsobené najmä tým, že verejné obstarávania v rokoch 2007 až 2012 nepokryli ponuky od Solarisu natoľko, aby niektoré z týchto obstarávaní vyhral. Medzičasom boli nakúpené desiatky iných autobusov rôznych dĺžok, nevynímajúc značky ako SOR, Tedom či Irisbus. K zmenám došlo až v roku 2013, kedy sa začala v bratislavských podmienkach skloňovať emisná norma Euro 6, s ktorou prišli po dlhšej odmlke aj ďalšie Solarisy, tentokrát však ich 10-metrový variant, Solaris Urbino 10 III (tretej generácie). Narozdiel od ich starších pätnásťmetrových bratov sú tieto autobusy vybavené 4-stupňovou automatickou prevodovkou Voith Diwa (6. generácie) a 6-valcovým motorom Cummins, zatiaľ čo u plynových súrodencov išlo o 6-stupňovú automatickú prevodovku ZF Ecomat a plynový motor Iveco. 

Vozidlá sa dodali v dvoch sériach, pričom #2001 - 2005 boli dodané v roku 2014 a zvyšné #2006 - 2010 v roku 2015. Jednotlivé série sa medzi sebou líšia len v drobných detailoch (vodičova chladnička, výstražné svetlo nad dverami v exteriéri, resp. interiéri, atď.). Vozidlá sa zaradili do premávky s cestujúcimi 17. októbra 2014, kedy prvé vozidlo #2001 vyrazilo na linku 30. Od tohto dňa boli autobusy vypravované predovšetkým na linku 30, no objavili sa aj na linkách 28 66 a 630 a po dodaní druhej série sa autobusy zaradili aj na ďalšiu linky premávajúce do Lamača, na linky 23 a 123. Linky 23 a 123 boli ešte krátko po dodaní krátkych Solarisov vypravované z vozovne Trnávka, po dodaní druhej série autobusov sa však výprava tejto linky priradila vozovni Jurajov dvor, ktorá ju vypravuje dodnes. Autobusy Solaris Urbino 10 sa stali taktiež pevnou súčasťou linky 130, na ktorých boli niekoľko rokov pridelené vozidlá #2008 a 2009. Zaujímavosťou je, že niektoré vozidlá jazdili určitý čas s reklamami na Lamač, s lamačskými vlajkami v interiéri, no postupne sa tieto dekorácie odstránili. 

Ani týmto autobusom sa nevyhli bežné poruchy, no medzi častejšie môžeme zaradiť poruchy ako chyba spojenia palubného počítača, vadná kabeláž informačných systémov, porucha klimatizačného kompresora, poruchy chladiča motora alebo časté uvoľňovanie tyčí v interiéri, najmä v priestore 3. dverí, avšak viaceré poruchy môžu byť len prejavom (ne)údržby. Z pohľadu vodičov ide o podstatne vyšší komfort šoférovania, keďže vodič má k dispozícii priestrannú kabínu, chladničku, rádio, klimatizáciu, čo v porovnaní s autobusmi SOR BN 9.5 na týchto linkách predstavuje pre vodičov podstatne lepšie pracovné prostredie.

Ešte menšie Solarisy?

V roku 2016 sa riešila otázka minibusov, keďže stav vozidiel Iveco Daily a Mercedes-Benz Sprinter prestával byť vyhovujúci, a preto bolo potrebné nájsť náhradu. Víťazom tendra sa stal Solaris, so svojimi najkratšími autobusmi - Solaris Urbino 8.6. Ide o poslednú verziu kategórie Urbino tretej generácie, keďže už v tom čase nasledoval facelift, resp. štvrtá generácia vozidiel Urbino. Autobusy sú vybavené motorom Cummins a 6-stupňovou prevodovkou ZF Ecolife. Vo vozidlách nechýba klimatizácia, Wi-Fi či USB konektory. 

Autobusy dorazili do Bratislavy na prelome rokov 2017 a 2018 a do premávky zasiahli 25. januára 2018 s evidenčnými číslami 1911 až 1916, čím nadviazali na tradíciu číslovania minibusov. Autobusy sa od zaradenia vyskytovali na kapacitne príslušných linkách, a to najmä na linkách 35 52 58 69 77 139 144 či 153. Po zaradení vozidiel Rošero First sa autobusy začali nasadzovať aj na linku 51 a 130. 

Zaujímavosťou u týchto autobusov je, že ich polomer zatáčania je menší, ako u kratších minibusov Rošero First, a preto môžu byť vypravované na linku 151, keďže sa dokážu otočiť pri OD Slimák, zatiaľ čo Rošero First to nedokáže. 

Ďalšie Solarisy z Poľska Nemecka

Rok 2019 priniesol Bratislave nečakanú posilu do vozidlového parku, pretože bolo potrebné z dôvodu rekonštrukcie Karlovesko-dúbravskej radiály nahradiť električky autobusmi. Do Bratislavy dorazilo v prvej polovici roka 2019 dokopy 6 kusov Solarisov Urbino 18 III, ktoré pôvodne pôsobili v berlínskych uliciach pre dopravcu BVG. Autobusy prišli s pôvodným berlínskym náterom, a preto sa pred sprevádzkovaním prelakovali do typického červeného náteru. Vozidlá obdržali čísla 3211 až 3216 a všetky sú deponované vo vozovni Jurajov dvor. Autobusy sa od zaradenia do premávky vypravujú na linky 59 a 75, avšak z dôvodu pandémie koronavírusu bola ich premávka prerušená, keďže majú otvorenú kabínu a nemožno tak bezpečne oddeliť salón cestujúcich od kabíny vodiča. Viac o vozidlách sa dočítate tu. 

Solarisom na dovolenku?

V roku 2019 vyhrala spoločnosť Solaris verejné obstarávanie na dodanie 11 kusov vozidiel Solaris New Urbino 18 a 1 autoškolské vozidlo tohto typu. Autobusy dorazili do Bratislavy v roku 2020, odkedy aj začali premávať. V súčasnosti ide o najnovšie kĺbové vozidlá Dopravného podniku Bratislava. Tieto autobusy sa od všetkých ostatných líšia nezvyčajným usporiadaním a vybavením interiéru. Autobusy boli totiž obstarávané výhradne na účely dopravy cestujúcich na letisko, a preto nechýbajú v salóne cestujúcich špeciálne police na batožinu. Okrem toho sú tieto autobusy vybavené aj plne farebnými informačnými panelmi, ktoré umožňujú farebné rozlíšenie linky pre ľahšiu orientáciu cestujúcich. Vozidlá sú taktiež vybavené typickou komfortnou výbavou, ako je Wi-Fi, USB nabíjačky, klimatizácia a podobne. Cestujúci si po nastúpení do vozidla môžu sadnúť na sedadlá s koženkovým poťahom, čím sa líšia od starších dodaných vozidiel.

Cestovanie novými Solarismi je príjemné a dá sa povedať, že aktuálne ide o pýchu Dopravného podniku Bratislava v divízii autobusy. 

Trolejbusy a autobusy na skúškach v Bratislave

Od košických pätnásťmetrových Solarisov sa v Bratislave od značky Solaris dlhšie nič netestovalo, no situácia sa zmenila po tom, čo prišiel do Bratislavy v roku 2017 trolejbus zo Žiliny - Škoda 27 Tr Solaris s evidenčným číslom 266, ktorý prišiel na homologizačné skúšky, keďže išlo o prototyp vozidla. Cestujúci sa tak testovacích jázd zúčastniť nemohli.

V roku 2018 navštívil Bratislavu Solaris Urbino 18 Electric, pričom sa jednalo o 4. generáciu vozidla značky Solaris Urbino. Autobus premával na linkách 21 31 32 50 61 70 84 96 a 133, kde sa bezplatne mohli zviesť aj cestujúci, keďže vozidlo nebolo vybavené bratislavským tarifným systémom. 

V roku 2020 DPB otestoval trolejbus Škoda 27 Tr Solaris, tentokrát však v hybridnom vyhotovení a tak trolejbus zasiahol aj do mestkých častí, kde by sme ho nečakali, napríklad aj do Devínskej Novej Vsi. V tomto prípade išlo o vozidlo z Českých Budějovíc s evidenčným číslom #406. 

Posledným testovaným vozidlom v Bratislave bol 24-metrový trolejbus Solaris Trollino 24, ktorý sa tu testoval v novembri 2020 a jeho skúšky prebiehali výlučne bez cestujúcich. Trolejbus sa testoval na trase linky 201, na ktorej by si trolejbus takýchto rozmerov našiel uplatnenie a v budúcnosti možno práve Solaris dodá 16 kusov týchto vozidiel, keďže Dopravný podnik Bratislava vyhlásil v apríli roku 2021 verejné obstarávanie na trolejbusy.