Pre cestujúcich by sa prakticky nemalo nič zmeniť.
Od polovice demcembra tohto roka bude prevádzku na železničnej trati Bratislava - Komárno, ktorá je v úseku Bratislava - Kvetoslavov integrovaná do IDS BK ako linka S70, najbližšie dva roky zabezpečovať dopravca Železničná spoločnosť Slovensko s vlakmi prenajatými od rakúskeho dopravcu ÖBB. Doterajšiemu dopravcovi, spoločnosti RegioJet, vyprší v decembri zmluva a nového dopravcu štát nestihol vysúťažiť. V súčasnosti prebieha nová súťaž, víťaz ktorej bude dopravu na spomínanej trati zabezpečovať až od roku 2023. Ministerstvo dopravy preto oslovilo viacerých dopravcov na zabezpečenie dopravy na najbližšie dva roky, z ktorých ako najvýhodnejšiu ponuku vybrala práve rakúskeho a slovenského dopravcu.
"Oproti súčasnosti bude celková dotácia za rok nižšia o takmer 200-tisíc eur. Priemerná sadzba za 1 vlkm bude na úrovni 9,65 €. S príchodom nových dopravcov zostáva zachovaný aj cestovný poriadok, riešia sa len drobné úpravy pre optimalizáciu nástupov a výstupov cestujúcich. Nezmení sa ani režim IDS na území Bratislavského samosprávneho kraja," uvádza v tlačovej správe Ministerstvo dopravy a výstavby SR.
Podľa ministerstva bude doprava na trati zabezpečovaná vlakovými súpravami dopravcu ÖBB, ktoré cestujúci poznajú z trate Bratislava - Marchegg - Viedeň. V úseku Komárno - Dunajská Streda majú byť nasadené aj motorové jednotky radu 840 ZSSK. Oproti súčasnosti by na trati malo premávať viac klimatizovaných vozňov.
Súčasný dopravca RegioJet prevádzkuje jednokoľajnú trať Bratislava - Komárno od marca 2012, kedy ju prevzal od Železničnej spoločnosti Slovensko. RegioJet priniesol na trať vyššiu kvalitu vlakov a najmä pravidelnú taktovú dopravu. Za uplynulé roky počet cestujúcich na tejto trati rapídne narástol, čo vyústilo do kapacitných problémov. Od 1. apríla 2018 sa dopravca zapojil do Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji na úseku Bratislava - Kvetoslavov. V roku 2019 RegioJet nasadil na najvyťaženejšie spoje súpravy s veľkokapacitnými poschodovými vozňami.
Ike
Akcionárom dopravcu môže byť verejná správa (napr. ZSSK 100 % vlastník MDV SR, DPB 100 % vlastník mesto BA) alebo súkromný kapitál (RJ, Slovak Lines).
Aj štátny/mestský dopravca môže podnikať na vlastné podnikateľské riziko (napr. DPB linka 801) a rovnako môže aj súkromný dopravca realizovať výkony vo verejnom záujme (Slovak Lines, SAD Dunajská Streda a pod.).
Pointa je v tom, že výkony vo verejnom záujme sú v globále vždy stratové. A je na objednávateľovi (nemusí to byť bytostne akcionár), či ide do gross kontraktu, kedy si dopravca odjazdí objednaný výkon a potom vystaví objednávateľovi faktúru za tzv. eony (ekonmicky oprávnené náklady - teda svoju stratu, ktorá bytostne musí byť) alebo net kontrakt, kde objednávateľ platí dopravcovi vopred dohodnutú čiastku na základe predpokladaného nákladu na vlkm a keď je dopravca šikovný, má z toho zisk a keď nešikovný, tak stratu.
Ty si pomiešal:
- RJ na trati BA - KE, ktorý fungoval na komerčnej báze,
- RJ na trati BA - KN, ktorý fungoval na báze net kontraktu a
- ZSSK, ktorý funguje na báze gross kontraktu.
Ešte máme aj komerčné ZSSK vlaky = InterCity.
To je ale teória. O krízovom financovaní nabudúce.