Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

My sme mali tiež 5 paraleliek. Ale napríklad my (B) sme boli RJ/AJ, áčka bola tuším AJ/NJ, C a E boli nejaké experimenty s gymploučňovkou a D tuším matika.

tak je fakt ze u nas bolo tych tried na gymnaziu v jednom rocniku nejakych 4 ci 5, takze uz v ramci tries sme boli viac-menej rozseparovany podla toho co sme chceli (a seminare obvzlast tie prakticke aj tak mala max polka triedy naraz), takze tiez tam k nejakemu zasadnemu premiesavaniu medzi triedami neprichadzalo.....

My sme v 2006 na bratislavskom gymnáziu pitvali žaby.

Ja som teda toto obdobie absolvoval ešte o dekádu skôr ale u nás sa to, čo popisuješ, odohrávalo po triedach.

Zas nemysli si, že oni tie zakázané veci naozaj úplne prestali robiť Nejeden kabinet stále ukrýva materiál na sofistikovanejšie pokusy pre pokročilých žiakov.
Navyše tým, ako sa najmä po 2009 osekala časová výmera prírodovedných predmetov, tak sa záujemcovia o tieto smery stali ešte odkázanejší na dovysvetlenie + experimenty na seminároch, lebo na bežných hodinách nebol pomaly priestor ani na to, aby si žiaci sami zapojili elektrický obvod. Takže stratenú generáciu si nevyrábame sčistajasna len posledný rok, my sme sa na to dlhodobo pripravovali...

Ale veď keď aktuálne môžu študenti dizajnu drilovať hlinené prototypy na kuchynskej linke, tak budúci chemici sa môžu prácu so zlúčeninami učiť na interaktívnej animácii a budúci murári si stavať lego pred kamerou, nie? Mimo reality na večné časy a už nikdy inak!

Ja napríklad nechápem že úplne vyradili praktické vyučovanie...však tie "decká" boli od jari minulého roka v škole pár dní aj s cestou...
A pri tom po malých skupinkách alebo pri maximálnom hardcore jednotlivo v tých dielňach kludne mohli byť...
Alebo očakávajú že sa naučia remeslo aj dištančne?

viem ze dnes sa uz kopa veci z toho co bolo v minulosti nemoze, ale na strednej (normalne bratislavske gymnazium v prvej polovici 90tych rokov) sme ako "seminare" mali normalne prakticke labaky, pitvy zvieratiek, rozne chemicke pokusy a pod.... a zrovna toto distacne nedas....
s tym ostatnym inac suhlas....

Samozrejme že za zhrčia. A je to normálne a dobré, patrí to medzi úlohy škôl. To čo za generáciu detí chcete vychovať keď sa vo formatívnom veku nemôžu ani porozprávať so spolužiakom?

Preto hovorím o izolácií tried a voľnom režime v rámci nich. Neviem ako dnes, ale za mojich čias tvorili semináre pomerne malú časť výuky, tak tie nech majú kľudne iný režim, bárs aj dištančný.

Áno a ešte doplním že nás predbehli už len Česko a Rumunsko. Sme v dobrej spoločnosti, ale za tie zachránené životy to stojí. Aha, počkať, my máme jednu z najvyšších úmrtností v EÚ. Tak nič.

Dočítal som sa, že z celej EÚ Slovensko patrí ku krajinám, kde 2. stupeň a SŠ sú zavreté najdlhšie počas obdobia od marca 2020. Po prvej vlne sa otvorili 22.6, niektoré SŠ iba na 30.6. V polovici júna to vyzeralo tak, že mládež mohla ísť defacto hocikde, okrem školy. Keď som si pozeral, ako sa uvoľňovali opatrenia, tak iba hromadné podujatia nad 1000 ľudí sa sprístupnili neskôr než 2. stupeň a SŠ. Počas druhej vlny teraz ako dobre viem, SŠ sú zatvorené od 12.10, 2. stupeň od 26.10. A dnes je 4.2. Situácia je naďalej zlá, takže nejakú dobu to ešte bude. Napríklad v Česku, ktoré je na tom podobne ako my, vraj bude pre všetkých otvárať školy až po Veľkej noci a možno. Najhorší scenár by bol ten, že tento školský rok by sa skončil tak isto ako ten minulý. Defacto iba na vysvedčenie a pár dní, a prázdniny. S rušením prázdnín nesúhlasím.
Mám taký pocit, že či sa vôbec pri spojoch obnoví režim školský rok do septembra.

Izolované triedy by mohli fungovať na ZŠ, ale rozhodne nie u maturantov, kde sa žiaci zo všetkých tried miešajú rôznym spôsobom podľa toho, kto má aký seminár. A rozhodne školy nemajú personálne kapacity na to, aby mohli žiakov z každej triedy pripravovať samostatne. Navyše, môžeme pravidlá nastaviť akokoľvek prísne, akonáhle učiteľ odíde z hodiny, žiaci dajú rúška dole a všetci sa zhrčia na jednej kope, lebo jeden spolužiak má niečo strašne zaujímavé v mobile.

Celý nástup do školy je riešený strašne chaoticky a je tam toľko nedomyslených vecí, že sa obávam, aby v konečnom dôsledku kvalita vzdelávania ešte neklesla (myslím tým hlavne na maturantov, ktorí sa doteraz mohli vzdelávať celkom slušne aj dištančne, u žiakov ZŠ je to, samozrejme, iné a tam návrat do škôl schvaľujem).

A?

V tomto sa zhodneme. Ako jediný dôvod mi napadá, aby sa ľudia pri kontrolách nemohli vždy vyhovárať, že idú do prírody (aj keď ani prechádzka po meste, z ktorej neodbočím do interiéru, nepredstavuje nejaký problém).

Ja osobne nechápem logike testovania starších žiakov alebo tých čo majú homeoffice. Aj títo ľudia sa musia testovať, keďže je test potrebý aj do prírody, čomu vôbec nerozumiem. Viem že kontroly v prírode vpodstate ani nie sú ale bežný človek na ten test radšej pôjde aby nemal problémy a zbytočne blokujú personálne kapacity

Slovenskí odborníci, ktorí všeobecne nie sú veľmi nadšení z nápadov našej vlády, sú za všeobecné testovanie pracujúcich, keďže mobilita ostatných je (aspoň by mala byť) minimálna a pri nich je testovanie naozaj zbytočné

Ale testovanie na pracoviskách nie je plošné testovanie. My tiež testujeme a nepotrebujeme k tomu ani príkaz od Zmätoviča, ani od Bureša.

Akurát sa na ČT24 vyjadril v prospech testovania na pracoviskách prof. Václav Hořejší

S plošným testovaním (skríningom, bambusiádou, whatever) v zásade existujú dve možnosti:

1. Celý svet je blbý, len Slováci su lietadlo ktoré vyriešilo pandémiu a Igor Matovič získa do dvoch rokov Nobelovu cenu.

2. Plošné testovanie je blbosť ktorá existuje len pre pohladenie Igorovho ega.

Pravdepodobnosť jednotlivých možností si čitateľ vyhodnotí sám.

vysvetli mi v com vidis pozitiva pravidelneho testovania, ked staty bez testovania maju lepsie cisla nez my s testovanim?