bobitwo
Reakcia na: si #3685:
Ale hovorí. Dosť pozerám aj dokumenty. Ľudské telo je prekvapivo odolné, ale zároveň aj krehké, podľa toho, o čo ide. Šanca, že sa človek nabodne na taký stĺp v meste, kde je ešte 30tka blízka nule. To už by musela byť neviem aká zhoda okolností a určite nie bežná. Skús napríklad bodnúť do kuraťa príborovým nožom, keď má ešte kožu na seba a má okrúhlu špicu ten nôž, že aké "ľahké" to je ho prebodnúť.
Súhlasím s tým, že s architektami je dosť problém pracovať. Na druhú stranu, bez nich by sme bývali v šedých kockách a tak by vyzeral aj okolitý svet.
Tu len žiaľ koľkokrát hľadajú problém, kde nie je a ide sa do extrémnych situácií a navrhujú sa extrémne opatrenia, ktoré by boli ako nepraktické, tak aj extrémne drahé.
bobitwo
Samozrejme, môžeme sa vrátiť pruhovaným červeno-bielym kombináciám. A poďme vyzerať ako v cirkuse zase.
Cestu máš ohraničenú buď vodiacim prúžkom (tá 25cm čiara 25cm od obrubníka, ktorá vďaka novému "hyperúžasnému" TP117 tam byť nemusí a v obci stačí ohraničenie trávou, či obrubníkom). V realite, ak už dostaneš šmyk, či niečo podobné, to že tam bude lampa natretá oranžovou neónovou cestárskou farbou ti nezaručí, že ju netrafíš. Ono aj obrubníky sú vlastne nebezpečné, vieš si o ne zlomiť väz. Tak isto zábradlia, o ne si vieš tiež zlomiť väz, vedia ti tam odtrhnúť končatiny, pretlačiť ťa ako cez pasirák, biskupské oblúky sú tiež nebezpečné, zlomený väz, vieš o ne zakopnúť... Každý jeden pevný podobný prvok je nebezpečný.
Takže sa nevyhovárajme na to, aké to je nebezpečné, alebo nevytvárajme situácie, čo keby Jožko išiel 250km/h po Cintorínskej a zrazil tam cyklistu, ktorý vyletí do 250m výšky a potom bruchom padne na stĺpik, čo ho prebodne a podobe.