Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Not Just Bikes vidal video o zufalom stave Torontskych elektriciek. Velmi dlhe video, ale zaujimave a na zamyslenie pre tych ktori si myslia ze Bratislava je uplne dno elektrickovej premavky. Sice k takej Prahe mame dost daleko, ale moze byt aj ovela horsie.

https://www.youtube.com/watch?v=HhQxNHrD6fA

Som rád že tam zhejtil zastávku Centrum

Redaktor norskeho casopisu Bussmagasinet si vyskusal bratislavsku MHD.

https://youtu.be/oqqLQuPZQEU?si=QNHlGDmk2f9F0fH3

Tak som si to dohľadal. Materál sa volá

PREVEROVACIA ŠTÚDIA ELEKTRIČKOVEJ TRATE NA DLHÉ DIELY

ÚTVAR DOPRAVNÉHO INŽINIERSTVA HL. M. SR BRATISLAVY

DÁTUM DECEMBER 1992

Riaditeľ: Ing. Igor Dula, Csc.
Vedúca úseku: Ing. Anna Lovásová
Riešitelia: Ing. Miroslav Borišinec, Ing. Dačica Kováčová
Kreslila: p. Ľudmila Vladkyová

Zo štúdie citujem:

"Dĺžka navrhnutej trate je 2,5 km. Prevýšenie najvyššieho bodu t.j. obratiska oproti bodu odpojenia zo súčasnej trasy ja 100 m. Celá trasa je v stúpaní, ktoré na úseku cca 100 metrov dosahuje pozdĺžky sklon 8,6%. Polomery smerových oblúkov sú v súlade s požiadavkami v norme pričom ich veľkosti sa blížia minimálnym prípustným hodnotám."

ďalej

"V hornej časti Molecovej ulice, v dĺžke 100 metrov, je stúpnaie 8,6%. Vedenie nivelity električkovej trate v 7% stúpaní, t.j. plynule zahĺbenie oproti komunikácii a následné napojenie na súčasnú nivelitu nie je možné, nakoľko nad križovatkou Molecovej, Janotovej a Meličkovej sú vykrižované kolektory s vysokými vodovodnými rádmi (⌀800) a trasa električky nemôže tieto podliezť ani nadliezť. ON 73 6412 povoľuje na novobudovaných tratiach max. sklon 7%. V prípade realizácie diela je potrebná výnimka z tejto normy. Jeden zo spomínaných kolektorov prebieha paralelne popod spodnú časť Meličkovej a na ľavej strane cesty, v jej prvej pravotočivej zákrute, má v tesnej blízkosti revíznu šachtu, ktorej strop je vyšší ako úroveň vozovky."

Súčasťou štúdie sú aj výkresy smerového a výškového vedenia trate. Vo výkrese je uvedená kóta 8,56%, zrejme sa jedná o presnejší údaj. Hodnota 8,6% uvádzaná v textovej časti bude zaokrúhlená.

Štúdia sa zameriava na rozsah prác, ktoré by boli nutné. Záver štúdie konštatuje, že "vedenie električkovej trate na Dlhé diely je technicky a dopravne veľmi problematické a z tohto dôvodu nedoporučujeme jej realizáciu."

Za pozornosť stojí, že zastávky boli navrhované v dĺžke 60 metrov a ich umiestnenie bolo v súlade s normou, ktorá povoľuje max. sklon trate v zastávke 2,5%. Materiál sa zaoberal aj hlučnosťou a konštatoval, že vedenie električky by zvýšilo hlučnosť o 1 až 4 dB oproti trolejbusom.

Gesichtsbuch nemám a nebudem mať. Môžeš stručne priblížiť, o akú opravu (alebo skôr úpravu) má ísť?

Edit: Už som si to našiel na webe pražskýchtramvají.

Problém bol v tom, že nereko KT8 vyfukujú vzduch z chladenia odporníkov do interiéru a jeho teplota prekračovala 100 celziových stupňov.

Tuším 8,4%. Musím doma pozrieť.

O problémoch čo mali KT8 na Barrandove samozrejme viem, ale nevie niekto čo tie problémy spôsobilo? Výzbroj je tá istá ako na T3 ktoré tam jazdia každú chvíľu. Má to niečo s tým, že ich vozovňa bola uzavretá dlho a údržbu museli konať v obmedzených podmienkach v ústredných dielňach?

Aký by bol maximálny sklon na tej trati, keby sa vybudovala?

Prečo namiesto pozerania nejakých českých wikipédií a predpokladania, čo platí inde, nepozrieť rovno slovenskú vyhlášku so stavebno-technickými požiadavkami na električkové dráhy? Tam sa píše, že novopostavená trať môže dosahovať u nás sklon do 70 ‰ a už prevádzkovaná do 90 ‰.

Čo sa týka Česka, tam je v súčasnosti asi najstrmšia Údolní v Brne, kde je na krátkom úseku približne 95 ‰ a príležitostne tam premávali aj K2. Často spomínaný Lisabon posiela na svoje strmé trate iba špecifické vozidlá s náležitým výkonom a obrzdením, s novým CAFom by to bola trochu samovražda. Zase je ale zdokumentované, že v Pittsburghu ešte v 60. rokoch jazdili bežné zrýchľovačové PCC po uliciach so sklonom aj mierne nad 120 ‰ a nepovažovalo sa to za niečo nebezpečné.

Hlavne s vozňam bez elektromagnetickej koľajovej brzdy. A to by som sa tiež cítil bezpečnejšie, ak by boli aspoň dve nezávislé možnosti "kláty" napájať a riadiť, úplne nezávislé na sebe. Aby bola vždy možnosť v núdzovej situácii mať tlačidlo "kláty bum". Aj v prípade teoretickej trate na DD to vidím tak, že vo finálnom klesaní v priamej koľaji k Molecovej by bola max. rýchlosť 30 km/h a minimálne jedno bezpečnostné zastavenie, ak nie dve. A samozrejme zákaz dvojosákov bez elektromagnetickej brzdy (Studánky a 6MT ich ako jediné mali). K2 by na DD vyliezla, toho by som sa neobával. Obával by som sa skôr toho, ako pomaly by sa tam štverala keby bola natrieskaná a tiež akú teplotu by dosiahli trakčáky, či by nezačala "bublať" izolácia (málo pravdepodobný scenár že by absolútne narvatá K2 išla bez zastavania od Molecovej až na konečnú pod plnou jazdou celý čas).

Ja by som sa viac bál práve jazdy po spáde. Ale v tom Aušpurgu je to kúsoček.

Mám štúdiu ktorá preverovala električkovú trať na DD. V krátkom úseku by sa musela spraviť výnimka z normy, aby sa predišlo brutálne drahej prestavbe kanalizácie (ktorá by celý projekt ekonomicky pochovala, ak by sa mala realizovať).

Obávam sa, že električka na DD nikdy nepôjde, ale nie preto, že by to technicky nebolo možné. Mesto ide napojiť ostrovnú trolejbusovú sieť na zvyšok siete. Ak by sa vybudovala električka, tak by celý tento špás vyzeral trocha neefektívne.

V Lisabone je najväčší sklon 13,8%. V Nemecku má navjäčší sklon Augsburg s 11%, aj keď po ňom sa jazdí iba zo svahu (jednosmerná koľajová sľučka). Lidická ulica v Jablonci mala 10,85% a jazdili tam dvojosáky s vlekmi. Dokonca s dvoma (plošinové nákladné vozne https://d655cbe8f0.clvaw-cdnwnd.com/ecae0f6ac8a3fe5779bfc7af0cd664d0/200033868-53ffb53ffd/349-5.webp?ph=d655cbe8f0).

Asi nikto nebude podozrievať Germánov z ľahkovážnosti. Ich legislatíva taktiež stanovuje maximálne prípustné stúpanie na novobudovaných tratiach na 70 promile. V Mohuči (Mainz) je najväčšie stúpanie 95,4 promile a jazdia tam aj vozidlá Düwag M8C s cca. 55% adhéziou aj vozidlá MAN/GHH/AdTranz GT6 s cca. 66% adhéziou. To je historicky dané pred prijatím aktuálnej legislatívy. Vo Würzburgu má trať na Heuchelhof dlhý úsek s 91 promile. Tam sú ale pripustené len vozidlá so 100% adhéziou - nie preto, že by to staré Düwagy nezvládli ale kvôli rezerve pre prípad poruchy jedného pohonu. A nakoniec, Põstlingbergbahn v Linci, ktorá je síce licencovaná ako železnica ale jazdia tam električky, má tuším 116 či 118 promile, údajne viac, ako slávne lisabonské úzkorozchodné električky.

DD: miestami na zastavenie by pokojne mohli byť samotné zastávky. Ale aj esíčko okolo rozvodne vychádza podľa mapy zhruba na 45 promile, čiže nič dramatické.

Podľa Wikipédie české normy predpisujú pre električkové trate maximálny sklon 70 ‰, predpokladám, že SK normy budú podobné.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Tramvajov%C3%A1_doprava_v_Praze
V Prahe je niekoľko úsekov, kde je väčší sklon ako tých 70 ‰ - maximom je 80,15‰ v Trojskej ulici.
Podľa stránky Pražské tramvaje, ktorá je v týchto veciach spoľahlivý zdroj, malo ísť v Trojskej pôvodne o provizórium, pričom proti takémuto sklonu protestovali odborníci.
https://www.prazsketramvaje.cz/view.php?cisloclanku=2006041635
Dnešné moderné električky nemajú problém ani na Trojskej, ani na barrandovskej estakáde (64‰ ale v dlhom úseku). Modernizované KT8 však na Barrandove problémy mali. Trojská i Barrandov sú trate na samostatnom telese s bezpečnostnými zastavovacími miestami.
Takže Kramáre bez šance, a Dlhé diely neviem neviem.

Áno, to bol presne môj nápad, že tunel by bol len v najnutnejšom rozsahu s jednou zastávkou, aby sa električka vyhla serpentínam. Niečo na spôsob Jírovej v Brne. Presný koniec tunela by sa určil, aby tá trať nebola príliš strmá a tunel zbytočne dlhý. Navyše na Dlhých dieloch je cesta dostatočne široká na to, aby v každom smere bola električková trať a jeden pruh pre autá, ak by ustúpilo parkovanie. Ale aj tak ako píšeš by to asi nebol veľký problém.

Ono hlavne na Dlhacoch kludne mohla viest trat po ceste, kedze tam byva minimum problemov so zapchami - cize isla by hore Molecovou, krizom cez Podchod a niekde v okoli Hany Melickovej mohla ist po povrchu (napriklad by tunel mohol koncit ako je parkovisko pri Hany Melickovej 21-25 aby to nebolo prilis prudke).

Inde vo svete, a aj napriklad v Brne, je bezne, ze trat je na ceste. Chapem, ze nie vsade je to vhodne, ale zrovna na Dlhacoch by to nebola "rychlotrat" ala Petrzalka.