Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Prečo namiesto pozerania nejakých českých wikipédií a predpokladania, čo platí inde, nepozrieť rovno slovenskú vyhlášku so stavebno-technickými požiadavkami na električkové dráhy? Tam sa píše, že novopostavená trať môže dosahovať u nás sklon do 70 ‰ a už prevádzkovaná do 90 ‰.

Čo sa týka Česka, tam je v súčasnosti asi najstrmšia Údolní v Brne, kde je na krátkom úseku približne 95 ‰ a príležitostne tam premávali aj K2. Často spomínaný Lisabon posiela na svoje strmé trate iba špecifické vozidlá s náležitým výkonom a obrzdením, s novým CAFom by to bola trochu samovražda. Zase je ale zdokumentované, že v Pittsburghu ešte v 60. rokoch jazdili bežné zrýchľovačové PCC po uliciach so sklonom aj mierne nad 120 ‰ a nepovažovalo sa to za niečo nebezpečné.

Hlavne s vozňam bez elektromagnetickej koľajovej brzdy. A to by som sa tiež cítil bezpečnejšie, ak by boli aspoň dve nezávislé možnosti "kláty" napájať a riadiť, úplne nezávislé na sebe. Aby bola vždy možnosť v núdzovej situácii mať tlačidlo "kláty bum". Aj v prípade teoretickej trate na DD to vidím tak, že vo finálnom klesaní v priamej koľaji k Molecovej by bola max. rýchlosť 30 km/h a minimálne jedno bezpečnostné zastavenie, ak nie dve. A samozrejme zákaz dvojosákov bez elektromagnetickej brzdy (Studánky a 6MT ich ako jediné mali). K2 by na DD vyliezla, toho by som sa neobával. Obával by som sa skôr toho, ako pomaly by sa tam štverala keby bola natrieskaná a tiež akú teplotu by dosiahli trakčáky, či by nezačala "bublať" izolácia (málo pravdepodobný scenár že by absolútne narvatá K2 išla bez zastavania od Molecovej až na konečnú pod plnou jazdou celý čas).

Ja by som sa viac bál práve jazdy po spáde. Ale v tom Aušpurgu je to kúsoček.

Mám štúdiu ktorá preverovala električkovú trať na DD. V krátkom úseku by sa musela spraviť výnimka z normy, aby sa predišlo brutálne drahej prestavbe kanalizácie (ktorá by celý projekt ekonomicky pochovala, ak by sa mala realizovať).

Obávam sa, že električka na DD nikdy nepôjde, ale nie preto, že by to technicky nebolo možné. Mesto ide napojiť ostrovnú trolejbusovú sieť na zvyšok siete. Ak by sa vybudovala električka, tak by celý tento špás vyzeral trocha neefektívne.

V Lisabone je najväčší sklon 13,8%. V Nemecku má navjäčší sklon Augsburg s 11%, aj keď po ňom sa jazdí iba zo svahu (jednosmerná koľajová sľučka). Lidická ulica v Jablonci mala 10,85% a jazdili tam dvojosáky s vlekmi. Dokonca s dvoma (plošinové nákladné vozne https://d655cbe8f0.clvaw-cdnwnd.com/ecae0f6ac8a3fe5779bfc7af0cd664d0/200033868-53ffb53ffd/349-5.webp?ph=d655cbe8f0).

Asi nikto nebude podozrievať Germánov z ľahkovážnosti. Ich legislatíva taktiež stanovuje maximálne prípustné stúpanie na novobudovaných tratiach na 70 promile. V Mohuči (Mainz) je najväčšie stúpanie 95,4 promile a jazdia tam aj vozidlá Düwag M8C s cca. 55% adhéziou aj vozidlá MAN/GHH/AdTranz GT6 s cca. 66% adhéziou. To je historicky dané pred prijatím aktuálnej legislatívy. Vo Würzburgu má trať na Heuchelhof dlhý úsek s 91 promile. Tam sú ale pripustené len vozidlá so 100% adhéziou - nie preto, že by to staré Düwagy nezvládli ale kvôli rezerve pre prípad poruchy jedného pohonu. A nakoniec, Põstlingbergbahn v Linci, ktorá je síce licencovaná ako železnica ale jazdia tam električky, má tuším 116 či 118 promile, údajne viac, ako slávne lisabonské úzkorozchodné električky.

DD: miestami na zastavenie by pokojne mohli byť samotné zastávky. Ale aj esíčko okolo rozvodne vychádza podľa mapy zhruba na 45 promile, čiže nič dramatické.

Podľa Wikipédie české normy predpisujú pre električkové trate maximálny sklon 70 ‰, predpokladám, že SK normy budú podobné.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Tramvajov%C3%A1_doprava_v_Praze
V Prahe je niekoľko úsekov, kde je väčší sklon ako tých 70 ‰ - maximom je 80,15‰ v Trojskej ulici.
Podľa stránky Pražské tramvaje, ktorá je v týchto veciach spoľahlivý zdroj, malo ísť v Trojskej pôvodne o provizórium, pričom proti takémuto sklonu protestovali odborníci.
https://www.prazsketramvaje.cz/view.php?cisloclanku=2006041635
Dnešné moderné električky nemajú problém ani na Trojskej, ani na barrandovskej estakáde (64‰ ale v dlhom úseku). Modernizované KT8 však na Barrandove problémy mali. Trojská i Barrandov sú trate na samostatnom telese s bezpečnostnými zastavovacími miestami.
Takže Kramáre bez šance, a Dlhé diely neviem neviem.

Áno, to bol presne môj nápad, že tunel by bol len v najnutnejšom rozsahu s jednou zastávkou, aby sa električka vyhla serpentínam. Niečo na spôsob Jírovej v Brne. Presný koniec tunela by sa určil, aby tá trať nebola príliš strmá a tunel zbytočne dlhý. Navyše na Dlhých dieloch je cesta dostatočne široká na to, aby v každom smere bola električková trať a jeden pruh pre autá, ak by ustúpilo parkovanie. Ale aj tak ako píšeš by to asi nebol veľký problém.

Ono hlavne na Dlhacoch kludne mohla viest trat po ceste, kedze tam byva minimum problemov so zapchami - cize isla by hore Molecovou, krizom cez Podchod a niekde v okoli Hany Melickovej mohla ist po povrchu (napriklad by tunel mohol koncit ako je parkovisko pri Hany Melickovej 21-25 aby to nebolo prilis prudke).

Inde vo svete, a aj napriklad v Brne, je bezne, ze trat je na ceste. Chapem, ze nie vsade je to vhodne, ale zrovna na Dlhacoch by to nebola "rychlotrat" ala Petrzalka.

Na Dlhých dieloch by dával zmysel skôr tunel, aby tá trať nebola taká strmá a bez serpentín. Zastávky Janotova, Pri podchode a Hany Meličkovej by sa v takom prípade dali zlúčiť do jednej s tromi východmi. Niekde v okolí Matejkovej (ako je nadchod) by tá trať vyšla na povrch, tam by mohla byť druhá zastávka (Tománkova + Matejkova). ZŠ Majerníkova by mohla zostať tam, kde je, ale možno by sa tam mohla vybudovať lávka smerom na Hlaváčikovu, aby to bolo o niečo bližšie. Konečná by asi mohla zostať v blízkosti súčasného obratiska trolejbusov, aj keď k niektorým domom je to z neho dosť ďaleko.

Dobry den, uz dlhsie som rozmyslal ci by sa elektricka vyskriabala na Kramare a chcem sa opytat ake maximalne stupanie vie prekonat. Najstrmsie co by tam musela prekonat je pribilizne 9,4%.

1902, 1908, 3423. Všetko vozy, ktoré už v poslednej dobe viac nejazdia ako jazdia.

Nevie náhodou niekto ktoré tri autobusy DPB nemajú klimatizáciu? Nemyslím nefunkčnú, ale myslím že ju nemajú vôbec.

Už keď sa chcú stredoškoláci hrať na právnikov, mali by sa naučiť čítať právne predpisy do konca. Možno by si všimli prechodné ustanovenia a odloženú účinnosť ustanovení, na ktoré sa odvolávajú.

Pred časom boli tu na fóre zmieňovaní dvelopéri a aj nejaké mestá v US. Tu je zaujímavé info o bytovej výstavbe.

Texas is seeing lower rents and more housing, thanks to pro-building YIMBY policies. But in California? It's the opposite story—sky-high rents and endless red tape. What’s going on?
https://youtube.com/watch?v=4LCIrgVn_ZY&si=oKhmyaUYqKhlLQ3F

ZSSK podľa stredoškolákov porušuje vyhlášku, keď končiacim študentom nepovoľuje bezplatné cestovanie po záverečnej skúške. Teda napríklad po maturite či štátniciach. Štátny dopravca sa odvoláva na regulácie zo strany ministerstva dopravy. (tasr)

https://e.dennikn.sk/minuta/4730817/

Otázka pre znalých: Pražská DPP tvrdí na sociálnych sieťach že žiadne iné vozidlá okrem 15 T nie sú prispôsobené na inštalovanie celovozidlovej klimatizácie.

https://www.facebook.com/share/1G5M6DLeWg/?mibextid=wwXIfr

Košice však dostanú klímu na zmodernizovaných KT8 a Ostrava tiež doplnila klímu na niektoré Varia, čo pokiaľ viem tak majú tú istú vozovú skriňu ako Pražské T3R.PLF. V čom spočívajú tieto rozdielne okolnosti?

Žiadna "quiet revolution", ale móda sa vyvíja a opakuje. Aj v oblečení aj v architektúre. Takže, keď sa jeden štýl opozerá, tak sa naspäť vráti k niečomu, čo bolo predtým.

Čiže aj u nás sa bude také stavať, ale trochu s oneskorením.