Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Bohužiaľ, v rámci pretrvávajúcej snahy o transformáciu železnice na atraktívnu alternatívu aj pre tých čo na ňu nie sú odkázaní, sa MDV rozhodlo zrušiť večerný vlak z asi najvýznamnejšej business destinácie ktorú Bratislava má.

Metropol má podstatne inú klientelu než Zemplín. Neviem či je dopyt po vlaku z BA do Prahy na ôsmu ráno. Hento je skôr turistická linka primárne existujúca kvôli Budapešti.

Výborne

https://www.tyzden.sk/svet/82394/ukrajina-online-ruska-zakladna-na-kryme-je-tazko-poskodena-ukazuju-druzicove-zabery/

Trochu mimo témy, ale v návrhu GVD 2022/23 som si všimol že EC 284/285 nebudú vedené v úseku Břeclav - Bratislava hl. st. Takže keby niekto chcel ísť nie nočným vlakom a na jeden deň, tak by pobudol asi iba 7 hodín v Prahe ak počítam súčasné výluky. Ja to asi vyriešim tak, že by som išiel do Prahy EC 282 s príchodom o 10:42, a domov by som išiel IC Metropolom po Brno, tam by som pobudol na noc v meste a odtiaľ prvým Metropolitanom. Ja odmietam ísť lôžkovým vozňom, nerobí mi problém zaplatiť ale nie som zvyknutý spať vo vlaku. A 7 hodín Prahy nepovažujem za dostatočné.

No dobre, ale vezmi si napr. taký R 614, ktorý by tiež mohol stáť napr. niekde v ZA, keďže jeho cesta z BA do HE trvá len necelých 8 hodín hodiny (čiže sa vyspíš cca 7 hodín) a ak necestuješ z HE, tak je to ešte o niečo menej. Ak by EN 476 prišiel do Prahy už o 6:42, tak by jeho cesta stále trvala cca 8,5 hodiny, čo je na spánok viac než dosť (po Brno ním asi z BA nikto necestuje a ostatní by mali na spánok cca 6 hodín). Píšem to len preto, že veľa ľudí cestuje tým R 614 tak, aby prišli na ôsmu do práce, čo sa pri EN 476 do Prahy veľmi nedá.

"nočný vlak stojí 6 hodín v Břeclavi (prečo vlastne nepokračuje už o nejakej 3-ej ďalej do Prahy, aby tam nedošiel až 8:42?)"
Lebo sú to priame lôžkové a lezadlové vozne, ktoré by nemali moc zmysel ak by si sa po ceste nestihol vyspať

Na margo nesmierne veľkých meškaní - možno stačí vedieť rozumne konštruovať grafikon a operatívne organizovať dopravu. Mnohé západné dráhy rátajú s tým, že drobná nepravidelnosť sa vyskytne a nachystajú si to tak, že prípadné meškanie je ako krátiť. Railjet BA - Zürich bežne jazdí s akceptovateľnými odchýlkami (prestupy ~20' v Zürichu mi vždy klapli), takisto z ICE Viedeň - Frankfurt som si pred koronou plánoval väzby ďalej po Nemecku najskoršími prípojmi a nikdy nebol problém.

Vlaky z Prahy do Chorvátska sú podľa mňa celkom dobrým príkladom, že niečo ako "chartrové vlaky" dáva zmysel. Ak by tie vlaky nejazdili, tak by veľa ľudí z vlaku išlo autom. V zime by sa mohli uživiť aj nejaké "lyžiarske vlaky" napr. do Álp, ak by boli za rozumnú cenu, pretože vlaky v AT sú oproti SR a ČR celkom drahé (dobré by bolo, ak by existoval nejaký výhodný týždenný/mesačný sieťový lístok platný napr. vo vybraných 2-3 štátoch). Vzhľadom na rýchlosť vlaku asi nemá zmysel mať nejaké dlhé vlaky, keďže pri ceste nad 4 hodiny je už lietadlo spravidla rýchlejšie. Skôr by bolo treba posilniť a doplniť súčasné EC, railjety,... a vytvoriť tak sieť expresných vlakov s pomerne dobrým intervalom, aby človek nemusel čakať 2-3 hodiny na ďalší vlak, keď nestihne prípoj (to podotkli aj v tých videách). Tiež súhlasím, že je dôležité, aby vlaky premávali po celý deň a nie že napr. posledný vlak z BA do Prahy ide o 18:06 a potom nočný vlak stojí 6 hodín v Břeclavi (prečo vlastne nepokračuje už o nejakej 3-ej ďalej do Prahy, aby tam nedošiel až 8:42?), takže do Prahy príde len o hodinu skôr ako prvý ranný vlak. Na nejakých trasách krížom cez Európu ale stále bude lepšie ísť lietadlom, a preto je asi zbytočné zavádzať také dlhé vlaky (s výnimkou turistických, ak budú lacnejšie ako lietadlo), nehovoriac o tom, že by potom vznikali aj nesmierne veľké meškania. Skôr by sa mali skoordinovať diaľkové vlaky v jednotlivých uzloch (aby napríklad prichádzali zo všetkých smerov naraz) a tiež aj regionálne prípoje (tie by mohli odchádzať napr. 15 minút po príchode diaľkových vlakov zo všetkých smerov).

Dalo mi to asi 10 minút googlenia, ale nakoniec som to našiel

https://publications.europa.eu/code/sk/sk-4100500.htm
V spisovnej slovenčine nebývajú dve dlhé slabiky bezprostredne za sebou. Ak sa tvarotvorný alebo odvodzovací základ končí na dlhú slabiku, ohýbacie alebo slovotvorné prípony s dlhou slabikou sa v rámci slova skracujú. Za dlhé slabiky sa pokladajú slabiky s dlhou samohláskou, s dvojhláskou a s dlhým ĺ a ŕ.
...
Pravidlo o rytmickom krátení sa uplatňuje v týchto prípadoch:
...
6. pri tvorení podstatných mien príponami -ník, -ík, -íček, -íctvo, -ák, -ár, -áreň a pri tvorení prídavných mien príponami -ný, -ský, -cký, -iansky po predchádzajúcej dlhej slabike nasledujú krátke prípony

Základ slova končí na dlhú slabiku (kĺb), takže sa skracuje prípona (ák na ak)
Ale ten padák si už vysvetliť neviem.

Ja používam v rozpore s PSP zásadne slovo kĺbák .

Keďže u dopravákov pozorujem nadpriemernú schopnosť vyjadrovania sa v spisovnej slovenčine, mám lingvistickú otázku.

Názov včerajšieho updatu „Kĺbaky“ považujem za nesprávny, myslím si, že podľa logiky slovenčiny by malo ísť o „Klbáky“ (napriek tomu, že existenciu tohto slova v nejakom slovníku spochybňujem).

Totiž, keď niekto skočí z lietadla a užíva si voľný pád, tak nemá na chrbte pÁdak ale padÁk. To isté platí pre pavúka s krížom na chrbte – voláme ho križiak a nie krížak.

Čo vy na to?

Čo hovoríte na veci, čo zaznievajú v týchto videách?
Adam Something: European International Rail SUCKS, Here's Why
https://youtu.be/Oxz4oY0T85Y

Wendover Productions: Europe’s Experiment: Treating Trains Like Planes
https://youtu.be/U9jirFqex6g

Kiežby pán profesor Július Hlísta bol skutočný a stal by sa primátorom Bratislavy.

https://www.facebook.com/profesorJuliusHlista

Ono je to aj o tom, ako dobru zmluvu si spravi mesto. Nemusi byt stiahnutie tychto cinnosti pod mesto vzdy na osoh. Ale ja som nizsie pisal: uspechy ma ale na to ako je vzchvaleny a ako sa prezentoval pred volbami a aj teraz je to bohuzial velmi malo. Nehovoriac ked ich hned zadupe nejakou totalnou sprostostou ( napr. Dvihnutie si platu ked dviha dane ludom)

Cez to všetko, neodškriepiteľný úspech je súčasná snaha o prevedenie údržby ciest pod mesto samotné - či už ide o osvetlenie, ktoré Siemens vždy plátal len po troške (s odvolávkou na rozpočet), alebo o zimné a letné čistenie komunikácií, ktoré všetci dobre vieme ako prebieha v podaní externých firiem.

O akych zachytnych parkoviskach to tocis? To na ktore musis ist 10 minut cez BA alebo to na ktore sa musis dostat krkolomne cez otacanie v svetelnej krizovatke? (Co je ofiko mimochodom zakazane pokial viem) trt makovy a nie zachytne parkoviska. O ostatnych kvazirieseniach som pisal.

Posledná časť kompletného porovnania, čo dosiahli poslední 3 primátori v oblasti dopravy - hodnoťme Valla podľa faktov a v kontexte.

O cyklodoprave sa radšej nezmieňujem, v tejto oblasti sa veľmi nečinil žiadny primátor.

K reko / modernizáciam ET a TT sú info v sekciách o histórii MHD BA podľa jednotlivých rokov a o rozvojových projektoch.

K buspruhom - stav pred voľbami 2018
https://imhd.sk/ba/doc/sk/17956/Na-Gagarinovej-ul-by-mal-pribudn%C3%BA%C5%A5-preru%C5%A1ovan%C3%BD-buspruh
K elektronickým tabuliam na zastávkach:
https://imhd.sk/ba/doc/sk/13331/Prv%C3%A1-tabu%C4%BEa-s-odchodmi-liniek-v-re%C3%A1lnom-%C4%8Dase
https://imhd.sk/ba/doc/sk/16266/Elektronick%C3%A9-tabule-pribudn%C3%BA-na-%C4%8Fal%C5%A1%C3%ADch-zast%C3%A1vkach
https://imhd.sk/ba/doc/sk/19394/DPB-po-troch-rokoch-vys%C3%BA%C5%A5a%C5%BEil-dod%C3%A1vate%C4%BEa-elektronick%C3%BDch-zast%C3%A1vkov%C3%BDch-tab%C3%BA%C4%BE

Vallo sľuboval viac, ako dokázal. Ale stále dokázal realizovať viac, ako Nesrovnal. Aj Ftáčnik bol kritizovaný za chyby, a tak sme si v 2014 zvolili Nesrovnala, ktorý veľa sľuboval, ale potom realizoval len to, čo už začal Ftáčnik. Dajme si pozor, aby prípadná zmena na poste primátora nebola z pohľadu dopravy zase zmenou k horšiemu, ako to bolo v roku 2014.

Sorry za dlhšie príspevky, snažil som dať kritiku Valla do kontextu s tým, čo (ne)urobili 2 primátori pred ním.

(3/3)

Modernizácia Dúb.-Kar. radiály (DKR) má nedostatky, ale za Valla konečne prebehla. Za Ftáčnika prebehla reko električkovej trate (ET) Pri Kríži - Hanulova (oficiálne modernizácia, kritizovaná za to, že je v skutočnosti len reko) a prejednávala sa modernizácia radiál. Za Nesrovnala sa rekonštruovala iba ET na Špitálskej, Vajanského nábr. a časť ET na Hlavnú stn. (úsek Radlinského - Kýčerského). Modernizáciu DKR Nesrovnal nezahájil, nezabezpečil ani projekčnú prípravu modernizácie ďalších radiál. Za Nesrovnala prebehli modernizácie diep Hroboňova a JD / Trnávka, ale tie boli opäť pripravené už za Ftáčnika. Nesrovnal vo veľkom opravoval cesty, ale úseky ET v havarijnom stave (Záhumenice, Americké nám.) zmodernizovali až za Valla (a najmä v prípade Záhumeníc je prevedenie výborné).

Nové trolejbusové trate (TT) vznikli za Ftáčnika (áno aj s čiastkovými nedostatkami), Nesrovnal ani nezačal prípravu ďalších, pripravujú sa až za Valla.

60 nových električiek a 120 nových trolejbusov obstaral a objednal Ftáčnik. Časť z nich došla až za Nesrovnala, ktorý si tak len pripísal zásluhy za iného. Teraz za Valla obstarali a objednali 40 nových električiek a 50 nových trolejbusov.

Autobusy sa obvykle obstarávali v roku volieb, dodané boli niekedy pred, niekedy až po voľbách. Za Ftáčnika sa kúpilo najprv 20 NB18 + 15 CapaCity obstaraných ešte pred voľbami 2010, obstaralo sa 100 nových a-busov (50 kĺbov, 40 sól a 10 midi). Za Nesrovnala sa obstaralo 108 a-busov (32 kĺbov, 28 sól, 16 elektro sól, 24 midi 10,5m, 6 midi 9m, 2 elektro mini). Za Valla sa objednalo 153 a-busov (+ 11 second-handov) - 71 kĺbov, 11 letiskových kĺbov, 4 mini, 4 vodíkové sóla a 63 sól (nepočítam 17 ďalších sól a 4 mini, ktoré boli obstarané, ale nie objednané). Okrem toho sa za Valla doklimatizovalo 68 kĺbových a-busov a inštaloval kamerový systém do veľkého počtu a-busov a elín.

(2/3)

Vallo má svoje chyby, ale urobil dosť dobrých vecí. Porovnajme kompetne výkon Valla s Ftáčnikom (česť jeho pamiatke) a Nesrovnalom čo sa týka dopravy (rozdelím to na 3 posty). A berme prosím v úvahu, že vo voľbách žiaľ nekandidujú ideálni ľudia, ale musíme voliť z tých, čo sa o post primátora budú uchádzať. A medzi istými a pravdepodobnými kandidátmi zatiaľ nikoho lepšieho ako Vallo nevidím, napriek všetkým Vallovým nedostatkom.

O potrebe mestskej parkovacej politiky sa hovorilo roky, presadil ju až Vallo (vrátane záchytných parkovísk, ktorých predtým bolo minimum). Za Ftáčnika a Nesrovnala vzniklo minimum buspruhov, za Valla ich pribudlo dosť. Elektronické informačné tabule na zastávkach pribúdali za Ftáčnika i Nesrovnala a ich ľudí v DPB len v menších počtoch, za Valla a súčasného vedenia DPB pribúdajú vo väčšom. Električkové zastávky na Račianskej od R. mýta po Biely kríž boli roky bez prístreškov, mení sa to až teraz. Áno, robí sa to až pred voľbami, ale pri reko celej trate v r. 1991 ani 30 rokov potom tam nikto doplnenie prístreškov neriešil. Lepšie teraz ako nikdy.

Za súčasné pozastavenie výstavby petržalskej električky má politickú zodpovednosť Vallo. Ale ak by príprava 2. etapy za Nesrovnala neprebiehala slimačím tempom, nemuseli by sme dnes riešiť, či na jej stavbu stihneme aspoň čiastočne použiť eurofondy do konca roku 2023. Nesrovnal bol primátorom od 11.12.2014 do 07.12.2018, 1. etapa rozostavaná za Ftáčnika bola sprevádzkovaná 08.07.2016, ale príprava 2. etapy prebiehala tak, že až po nástupe Valla nadobudlo územné rozhodnutie právnu moc (v apríli 2019). Čiže za Nesrovnala sa stihla EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) a územné konanie, kdežto za Valla stavebné konanie, výber zhotoviteľa a začiatok výstavby. Áno, aj za Valla mohol byť postup rýchlejší, ale najviac času sme stratili za Nesrovnala.

(1/3)