Reakcia na: spejsikx #1297:
Ďakujem za reakciu. Dve základné veci mám:
1. Očkovanie nebráni prenosu do takej miery aby sme mohli realisticky debatovať o tom od akého typu človeka (očkovaný/neočkovaný) infekcia pochádzala. Toto bude osobitne platiť pri omikrone. Aj keď uznáme argument že očkovanie o čosi znižuje mieru infekčnosti, je tu aj "sociálny" rozmer spočívajúci v tom že na Slovensku sú neočkovaní ľudia buzerovaní do neustáleho testovania sa. V režime kedy na Slovensku očkovaní behajú s "priepustkami na slobodu" a neočkovaní sú testovaní na pravidelnej báze by som rozhodne nepredpokladal že náhodná infekcia mala pochádzať od neočkovaného.
2. Faktom je že covidom sa infikuje každý. Štatisticky je prakticky nemožné aby niektorí ľudia covid nikdy v dohľadnej dobe nedostali. Spomaľovať šírenie je nutné kvôli preťaženiu zdravotníctva, ktoré môže viesť k úmrtiam ktoré by nastať nemuseli. Na individuálnej báze ale platí, že sa tomu nikto z nás a našich blízkych nevyhne. Nie je to tak že ak by sme mali 100% zaočkovanosť, tak tvoja babička by covid nedostala. Možno nie v ten istý deň, ale o mesiac, dva, tri... neskôr áno. Rozumiem tvojej emócií, tiež mám samozrejme obavy o ľudí zo svojho okolia ktorí sú nejakým spôsobom covidom ohrození viac. Zároveň som ale presvedčený že gro ich ochrany nespočíva na tom či sa zaočkujem ja, ich okolie, alebo polovica planéty. Ich ochrana stojí na ich vlastnom očkovaní a preto im ho vždy keď na to príde odporúčam a podporujem ich v ňom. Nežijem v žiadnej ilúzií že sa neinfikujú, to sa neodvratne stane. Dôležité je aby ich imunitný systém tú infekciu zvládol a na to je potrebná ich vlastná ochrana.
Blížime sa k stavu, ktorý bol na začiatku pandémie a to je vírus rozlezený po celom svete a nie len vo Wuhane.

).

martinah
https://www.cas.sk/clanok/2622765/ako-dopadol-vyskum-protilatok-u-neockovanych-slovakov-tieto-udaje-ich-rozhodne-nepotesia/
vs
"U ľudí, ktorí ochorenie prekonali ľahko, prípadne nemali žiadne príznaky, nemusia byť protilátky v krvi vôbec prítomné alebo dosiahnu len nízke hladiny a aj skoro vymiznú. To neznamená, že človek nie je imúnny. Práve naopak, u týchto ľudí sa vyvinula pamäťová bunková imunita, ktorá je pri ochrane pred opakovanou infekciou dôležitejšia ako protilátková imunita. Problémom je, že ju nevieme v laboratóriu vyšetriť. Takéto špecializované vyšetrenia vykonávajú len špičkové výskumné laboratóriá. Bunková imunita, prirodzená aj pamäťová, je veľmi dôležitá pre ochranu pred všetkými vírusovými ochoreniami. Jej úlohou je účinne zlikvidovať všetky bunky, ktoré boli vírusmi napadnuté, a tým zabrániť šíreniu na ďalšie okolité zdravé bunky.
U ľudí, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali s ťažšími príznakmi, alebo boli dokonca hospitalizovaní v nemocnici, sa spravidla vytvoria protilátky, ktoré už dokážeme v krvi vyšetriť. Dokonca sa zistilo, že čím ťažšie ochorenie prebieha, tým sú hladiny protilátok vyššie. Z toho vyplýva dôležité zistenie, že výška hladiny protilátok nezodpovedá úrovni získanej imunity. Po prekonaní ochorenia postupne hladina protilátok klesá rôzne dlhú dobu, ale pamäťová imunita zostáva."
zdroj: https://www.nspbr.sk/web/co-by-sme-mali-vediet-o-imunite-a-diagnostike-ochorenia-covid-19/