Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

http://imhd.sk/ba/index.php?w=2b2f3a2132222fef252932252c2127ef1f&id=15541&idt=u&idg=1947&gi=0&gn=20&gs=c&gsd= - dovolim si opravit chybu v popise: spravne ma byt "Doma by ta nenapadlo hadzat smeti pod sedadlo".. to len tak mimochodom.

Aj tak by som poprosil inštalačku TrSim.Ď.

kde, ak smiem vedieť? ?

to hodzko je nerealne... tam je uplny bordel aj vo vodorovnom znaceni, kopec aut zmatkujucich a pod...

a 10+10 minut navyse pri sucasnej dlzke trasy L95 16+16 minut, vsak to je 2/3 autobusov navyse... dost nerealne... ale napad je to dobry - realizovat by sa dal podla mna tak, ze vybrane spoje by zachadzali na Hlavnu Stanicu, trebars mimo spicky aj vsetky, vtedy je asi vozidiel dost, v spicke len raz za 15 minut, mimo spicky kazdy druhy, alebo aj kazdy... to by nebolo zle sa nad tym zamysliet...

5 minut zo safka na hlavnu stanicu??? nerealne... mozno keby bol BUS pruh na Stefanikovej, plna preferencia na Kamennom namesti, na Hodzovom namesti a na SAV, tak potom mozno... 5 minut je podla mna realne pre N95 s vypnutymi krizovatkami a nocnou premavkou... v spicke tomu davam minimalne 10 minut tam a 10 naspat...

Urcite nesuvisi spolu rozlozenie postovych smerovacich cisiel a napatia v zeleznicnom troleji. Je to len zhoda nahod. Okrem toho, neviem, co maju postove smerovacie cisla, po prvykrat u nas zavedene r. 1973, s Uhorskom

Si si istý, že to určite spolu nesúvisí? Lebo vývoj medzimestskej dopravy ako takej v Uhorsku, a nie len tam, je úzko spojený s vývojom poštovej prepravy medzi mestami.

a okrem toho by sa podstatne zredukoval počet ľudí, ktorí teraz vystupujú z L95 na Šafku..

tak by sa o trochu zhoršil interval na L93.. Okrem toho by sa cesta L95 predĺžila len o cca 5 minút..

A myslím si, že prepraviť ľudí medzi centrom a Hlavnou stanicou za 5 minút je hospodárnejšie ako voziť ich 15 minút obchádzkou.. Čiže za rovnaký čas sa prepraví viac ľudí..
95 je síce autobus, a 13 električka, ale ak je trasa 95 oveľa lepšia ako trasa L13, tak stojí za to nahradiť ju autobusom a električky využiť na iných trasách.. Okrem toho nemám nič proti, ak sa po vybudovaní trate do Petržalky dobuduje aj trať na Štefánikovej a L95 nahradí električkou až po Hl.st.

Obavam sa ze na to nie su vozy a vodici.

Tak ma napadlo, nemohla by sa po vzore N95 predĺžiť aj 95 zo Šafka na Hlavnú stanicu? Aspoň pokiaľ sa vybuduje električková trať do Petržalky..
Odľahčilo by to L93, a lepšie by sa obslúžilo centrum mesta..
Nám SNP by mohlo aj naďalej zostať pre IAD neprejazdné.. O to rýchlejšia by bola cesta autobusom cez centrum..

Lebo ako som už minule písal, keď som išiel N95, tak som bol prekvapený, ako rýchlo sa dá dostať z mesta na Hlavnú stanicu, a aká brutálna obchádzka je cesta na Hl.st. s L13..

To ze je to vyhodnejsie podla zeleznic neznamena automaticky ze to naozaj vyhodnejsie je.

Tiež si myslím. Podľa mňa na to nezvýšia peniaze a vys€rú sa na to. Som rád za každú racionálnu zmenu, napríklad k 160-tke, takže na novú Ž1 sa celkom teším ?

No sak ten projekt zmeny napatia na zelezniciach je podla mna najvacsia dopravna p*covina storocia.

25kV je výhodnejší podľa železníc, ktoré chcú do niekoľkých rokov celú sieť preelektrifikovať na 25kV 50Hz.

Suvisi to s vyvojom elektrizacie zeleznic v Ceskoslovensku.

Ked pominiem prazsky uzol, ktory bol elektrizovany uz za prvej republiky napatim 1500 V jednosmernych (neskor prepnutych na 3000 V jednosmernych), elektrizacia zacala v polovici 50. rokov systemom 3 kV jednosmernych.

Verejna elektricka siet je striedava s frekvenciou 50 Hz, zatialco elektromotory na napravach lokomotiv funguju na jednosmerny prud. Bola teda otazka, ci striedavinu zmenit na jednosmer uz v meniarni alebo az na lokomotive. V tej dobe bolo este technicky prilis zlozite vozit usmernovac na lokomotive, preto sa siahlo k elektrizacii jednosmernym napatim. Toto napatie vtedy uz pouzival Sovietsky zvaz. Takzvany prvy ceskoslovensky hlavny tah zo ZSSR do NDR bol teda zadrotovany cely jednosmernou sustavou (trat Cop - Cierna nT - Kosice - Zilina - Puchov/Ostrava - Prerov - Kolin - Praha/Vsetaty - Usti nL - Decin - Schona st.hr.)

Uz v 60. rokoch vsak elektrotechnika pokrocila do takej miery, ze bolo mozne usmernovac umiestnit na lokomotivu. Preto sa rozhodlo, ze druhy hlavny tah (Madarsko - NSR) sa elektrizuje striedavym napatim 25 kV, 50 Hz. Trat Szob - Sturovo - Bratislava - Breclav - Brno - Jihlava - C. Budejovice - Plzen - Cheb je cela elektrizovana striedavinou.

Madarsko, Srbsko, vacsina Chorvatska, Bosna Rumunsko, Bulharsko a Grecko su elektrizovane 25 kV 50 Hz. Polsko a Ukrajina naopak 3 kV =.

Prve miesto, kde sa obe sustavy stretli, bola zst. Kutna Hora, kde je zmena napajania v strede dlzky nastupist. Tam sa prepriahali lokomotivy tak isto, ako sa dnes prepriahaju v Petrzalke (dobrzdenim so stiahnutym zberacom). Neskor na spojniciach severu s juhom pribudli dalsie stycne body, tentokrat uz na sirej trati medzi dvoma stanicami, pretoze medzicasom sa vyvinuli obojsystemove lokomotivy, ktore dokazali zmenit napajaciu sustavu za jazdy. V CR je medzi 25 a 3 kV sustavou stycnych bodov 7 (2 v stanici, 5 na sirej trati), na Slovensku 2 (oba na sirej trati).

Boze moj. Nemozes takto z voleja povedat, ze 25 kV je vyhodnejsi.

Vyhody 25 kV 50 Hz:
- mensie straty na vedeni, nepotrebnost vyrovnavacieho vedenia a mensia potreba meniarni
- mensi prierez drotu
- mensi odoberany prud na zberaci (v amperoch)
- jednoduchsia konstrukcia meniarni

Nevyhody 25 kV 50 Hz:
- nemoznost rekuperacie
- iskrenie zberaca pri nasadzovani/stahovani na trolej
- zlozitejsia konstrukcia elektrovyzbroje lokomotiv
- vacsia preskokova vzdialenost od troleja, tj. k troleju s napatim 25 kV sa nemozno bezpecne priblizit tak blizko, ako k troleju s 3 kV napatim.

Na Slovensku je styk sustav medzi stanicami
Dolne Kockovce (25) - Puchov (3)
Kechnec (3) - Hidasnemeti (25)
a v stanici Bratislava Petrzalka (25/15)

Ak si si nie isty, mozes pouzit tuto pomocku: Kde postove smerovacie cislo zacina na 8 a 9, je striedavina. Kde zacina na 0, je jednosmer. Nie ze by to spolu nejak suviselo, je to nahoda, ale kryje sa to dobre