Nevie mi niekto povedat, preco DPB na Solarisoch nepouziva dopytove otvaranie dveri? Tusim tyzden od zaciatku premavky zacali dvere otvarat automaticky... dik
A este jedna vec, dnes som si na 1203 vsimol ze namiesto AS Mlynske Nivy mala "AS Mlynke Nivy".. neviete ci to maju vsetky busy, alebo je to chyba pri 1203, resp. Solarisoch? taktiez dik ☺
1; Ehm, bol by som rád, keby niekto z vás zareagoval aj na môj príspevok #66663 , kde sa pýtam niečo ohľadne dopravných nehôd s účasťou vozidiel MHD a svedkov...
2; Tie ďalšie zmeny v električkách nemali náhodou platiť už od dnes a nie až od pondelka? Alebo som si to ja zle prečítal?
3; Prečo sú na 32 a 33 nasadzované aj iné busy ako krátke Tam-busy? Nie je ich dosť? 3620 na L32 mala problém vyštverať sa na Molecovej... A na konečnej spravila prejazd na 33-ku.
4; Dožvie, na ktoré linky nasadia zvyšné krátky Tamy, ak nejaké zostanú po posilnení 32-ky...
Dnes okolo 11:45 h som išiel 32-kou (3620) cez Kramáre smerom na Dlhé diely. Zaujímavé, že pri odbočení na patrónku bolo obchádzkové značenie, že do Mlynskej doliny sa ide rovno (cez Vojenskú nemocnicu), ale cestári tam nič nerobili, teda aj 32-ka išla do Mlynskej doliny normálne...
------------------ZASTÁVKA MiÚ KARLOVA VES -------------------
A dúfam, že od septembra budú odchody električiek na karloveskej radiále pekne preložené. Lebo teraz napr. zo zastávky "MiÚ Karlova Ves" ide 1-ka aj 5-ka v smere do Dúbravky cez víkend vždy -:09.29.49 a to hneď po X9-ne...
Na tej zastávke v tom smere som si dnes za sklom v prístrešku všimol vyblednutú mapu siete MHD ešte z apríla 2006 (autobusové trasy tam už nevidieť). Na tej mape sa ešte nachádzajú aj 6-ciferné čísla napr. na vodárne a z reklám ma zaujala Devín banka... Ak to tu už bolo, tak sorry...
PS: Chválim, že na iMHD sa na úvodnej stránke dá CP X9-ny vyhľadať aj po zadaní 709-ny. ?
Vďaka za príspevky, večer pred spaním si ich prečítam a potom sa k téme vrátim. Musím dosť pracovať s mapou a pre nerodáka je to moc zložité, ale pokúsim sa.
Inak ako spomínate nové 471 - #66415
V podstate som chcel len vystihnúť dve veci:
Chillské vína nie sú kvalitnejšie, ani nikdy kvalitnejšie nebudú. Dôvody zhrniem nasledovne: Chilská klíma predurčuje viniču homogénne podmienky rok čo rok - takže v Chile sa nerozprávame o rozdielnosti ročníkov - skrátka hrozno je prezreté rok čo rok, pokiaľ ich nepostihne prírodná katastrofa. V Chile sa pestujú prakticky 4 odrody - Cabernet Sauvignon, Merlot, Chardonnay a Sauvignon. Je to veľmi obmedzujúce a faktor vďaka ktorému sa Chile nikdy s Francúzskom porovnávať nebude. V Chile nenájdete ucelený apelačný systém pôvodu - "terroir" tak ako vo Francúzsku, ktorý je tvorený kvalitou. Vďaka homogénnym podmienkam sa v Chile ani nikdy neutvorí (frantíci ho tvoria od roku 1855, syry od 1923, vína od 1935). V rámci tohto systému sú pre každý vinohrad doň včlenený stanovené zákonom tvrdé podmienky (zachovanie toho, čo považujú za nutné zachovávať), ktoré znamenajú náklady navyše. Vinohradníci a vinári produkujúci kvalitu len využívajú možnosti poskytované vládou. Vo chvíli, keď prestanú platiť sa nič nestane. Cenu vína vo Fr. neurčuje vinár ale trh (a tam je podstatný rozdiel).
Čína momentálne sadí toľko vinohradov, že sa z toho celý vinársky svet ide zblázniť. (Čo sa na konci dňa z číny zajtra nezblázni, že ?)
Ako som spomenul - kvalita sa bude dosahovať aj s dotáciami aj bez nich. Vinohrady a výrobu vína do afriky a ázie nepresúvajte. Deje sa to aj bez toho a vinársky priemysel tomu bude čeliť. Kto nepredá nebude mať.
EÚ robí nebývalé reštrikcie proti vínu, nemusíte sa k nim pridávať. Je to peklo, ale ako som spomenul, kvalita prežije.
Rozumiem plne Vášmu postoju ohľadom poľnohospodárskej politiky, keď je v celej EÚ akútnych investičných možností neúrekom a napriek tomu sa zadlžuje kde sa dá, len poľnohospodárom hrá na tvárach spokojný a nevinný úsmev a pri každej príležitosti sú schopní a ochotní strašiť ľudí a žobrať o viac a viac. Včera som zachytil správu, ktorú vypľul nejaký predseda nejakého traktorového zväzu, že ČR je nesebestačnou vo výrobe potravín.
V prvom rade by som si zobral na paškál obilie a cukor. Netvrdím, že viniča sa to netýka, ale je potrebné byť trochu selektívny.
Chcem ešte upozorniť, že pokiaľ máte rovnaký postoj k poľnohospodárstvu - musíte sa zamyslieť čo s 10 - 15 % v tomto odvetví pracujúcich, z ktorých by každý rok (v akomsi 15 ročnom horizonete) malo prísť 5 - 10 % ľudí o prácu. Vzhľadom na dotačné dedičstvo predchádzajúcich vedení únie to je otázka, nad ktorou sa musíme zamyslieť. Poľnohospodári sú zadubená banda, mysliaca len na svoj prospech a dôležitosť - pričom dôležití temer nie sú.
Druhá otázka je, odkiaľ tie potraviny zobrať a ako a kde ich účinne vyrábať a dopravovať - o balkáne zatiaľ Brusel počuť nechce (ak chcete zohnať Rumunské alebo Bulharské potraviny v ČR - garantujem Vám, že nezoženiete polku klobásy (pred mesiacom som to skúšal)).
Treťou otázkou je - čo s pôdou ? Nie je možné nechať polia na samovývoj. Kde je infraštruktúra pre alternatívne plodiny, kde je ich výskum ?
Ak mám byť úprimný, celé sme to premrhali. Vo chvíli, keď sa s tým začne niečo robiť (dúfam, že v roku 2008 - 2015) do nepripravenosti EÚ zasiahne plnou parou ázia, z čoho sa ekonomicky EÚ nespamätá.
Dotačné dedičstvo je časovo podobné Izraelsko-Palestínskemu konfliktu - neodstrániteľné v dekádach. Je neskoro, včera bolo neskoro a my už s tým nič neurobíme. Ani za to nikto nepôjde sedieť. A najhoršie je, že s úniou súhlasí 90 % obyvateľstva.
Třeba RER považuji sa slušný S-Bahn a pokud vím, tak nejezdí jen samostatně?!
Takový HÉV je tedy 100% S-Bahn? Dejme tomu, že budeme pražské příměstské vlakové dopravě říkat S-Bahn. Co jí tedy chybí krom segrgace jiného? Průjezdní linky označené číslem čí písmenem a přeci jen intervaly v kratším taktu.
Martine, Praha nikdy na skutečný S-Bahn nedosáhne z prostého důvodu - skutečné S-Bahny jsou vedeny odděleně od ostatního železničního provozu, aby se nepřenášely např. vlivy zpoždění dálkových vlaků a podobně. A Praha segregované koleje, po kterých by mohl jezdit S-Bahn, nemá a obávám se, že tak brzo ani nebude mít, protože nikdo nechce ani jen slyšet o čtyřech kolejích do Českého Brodu, o dalších trasách nemluvě. Takže si to řekněme takto - Praha má na slušnou příměstskou dopravu s intervalem 30, ve špičce možná 15 minut, ale na víc už ne.
Sommelier:
ještě k S-Bahnu.
Doporučuji tento článek http://www.cd.cz/index.php?action=article&id=30399
Praha nemá k zavedení S-bahnu daleko. Opravdu stačí po dobudování Nového spojení 2009 propojit stávající tratě Beroun-Praha-Kolín, Kralupy nad vlatou-Praha-Čerčany, Nymburk-Praha-Benešov. Stačí postavit zajímavé zast. - Rajská zahrada, Výtoň, Eden, Podbaba a pár dalších. Do roku 2010 by mělo v pražské městské železnici jezdit více jak 40 jednotek 471 a za dalších 5 let to má být 60. S tím už se dá opravdu dělat mnoho. Největší problém vidím v zastaralém kolejovém svršku a kvůli tomu malé propustnosti tratí.
K podobnému stavu by nebylo náročné dojít. Musely by se ovšem zvýšit dotace do celé železnice. A tady opravdu nemá hlavní roli plnit jen Praha, ale i stát. http://www.metroweb.cz/zeleznice/linky2006.jpg http://www.metroweb.cz/zeleznice/praha-2020.gif
Zkrátka a dobře, Praha nemá k vyspělému systému S-Bahn daleko. Chce to jen udělat výše zmíněné kroky, kterých není moc. Hustou síť kolejí s návazností na okolní zástavbu máme dávno vybudovanou, spoustu vhodných a objednaných vlaků také a zařazenou železnici v PIDu s návazností na linky 300 a 400 taktéž. Takže zbývá jen zmodernizovat tu stávající síť a postavit nové perony.
Sommelier:
Zemědělská politika EU je samozřejmě na samostatnou kapitolu. Abych mohl uvést příklad, musím trochu bagatelizovat problém. Pravda je ta, že 70% veškerých dotací EU jde do zemědělství a většina z těch 70% jde do Francie. To mi přijde nehorázné. Víno uvádím proto, protože i francouzským vinařům dotace plynou a těm moravským, portugalským a já nevím komu ještě žádné dotace z Bruselu neplynou. A to přesto, že taková chilská vína jsou už kvalitnější než ta francouzská. A kdyby Brusel jen trochu šáhnul na dotace francouzským zemědělcům, konají se v celé Francii generální stávky a mléko by se na protest vylévalo proudem po Champs Elysees. Obávám se, že socialistický přístup Bruselu neudělá s granty a dotacemi vůbec nic. Proto mi promiňtě mou zaujatost proti Francii. Prostě mě štve, že český zemědělec, když mu povoděň zlikviduje úrodu musí žebrat o kždé Euro a mnohdy nedostane vůbec nic a francouzští vinaři dostanou jednotný příděl každý rok stejný ať je vína nadbytek nebo nedostatek. Při představě, že se ten koláč dotací rozdělí na 2/3 pro zemědělce a pouze 1/3 na dopravu, do školství, na výzkum, na vědu, na regionální rozvoj nebo na podporu zaměstnanosti mě slušně řečeno štve.
Sommelier:
Náznak S-Bahnu v Praze samozřejmě existuje. Klasický berlínský S-Bahn to sice není, ale je tu alespoň pravidelný interval na jednotlivých vlakových linkách, kde je možné použít klasické jízdenky i tramvajenky a to na všech tratích v okolí Prahy. To určitý pokrok je. Pražané se naučili vlaky po městě používat. Nesouhlasím, že tu, ale neexistuje návaznost. Ta možná chybí k tramvajím či metru, ale u autobusů a to především u těch příměstských je. V Praze se nedá tedy hovořit o klasické městské železnici, ale je aspoň zaintegrovaná do systému PID. Vlaky na větvích z Berouna, Kolína, Lysé nad Labem, Kralup a Benešova jezdí ráno v intervalech 15-30 minut úplně plné. Pak je tu použití vhodných typů vlaků 451 a 471 pro metropolitní železnici. Radní se vůbec nedistancují od drah jako takových. Toto vše bylo zavedeno za posledních 10 let, takže pokrok existuje. Praha se jen snaží, aby na rozvoj železnice v Praze přispíval stát a ten na Prahu doslova kašle. Však nádraží a železniční svršek jsou snad v Praze nejzanedbanější v celé ČR. Suma sumárum. Klasickému S-Bahnu by stačilo v Praze vybudovat několik nových nádraží či zastávek v dostupnosti metra a tramvají a zrekonstruovat tratě pro větší propustnost a díky tomu i zkrácení intervalů.
Opakujem, tradičný systém doslúžil. A prečo by sme mali prečíslovávať linku kvôli jeho (umelému) zachovávaniu? Nová linka na Dlhé diely nie je čistý trolejbus a preto nevidím nijaký dôvod, prečo by mala byť prečíslovaná do trolejbusového radu.
Inak, Tvoja reakcia na moje rýpnutie o prečíslovaní električiek v Prahe presne ukazuje, aké sú dopady takéhoto prečíslovania pre prečíslovanie. Chváli ho zvyčajne ten, kto sa s ním nemusí v praxi potýkať (či už preto, že žije dostatočne ďaleko, alebo jazdí autom), kým tí, ktorých sa dotýka, sa napaprčia - ako sa stalo aj v Tvojom prípade.
Opäť ste si vzali za cieľ Francúzskych vinárov (a mnoho nepotrebných krávovín). Chcem len upozorniť, že víno z ďaleka nie je tak zaťažujúcou komoditou a rastlinou.
V rámci poľnohospodárskej politiky by som sa zastavil pri dvoch veciach:
Jednak existujú plodiny, ktoré sú technologicky oveľa menej náročné na pestovanie a spracovanie, ktoré je možné v dohľadnej dobe presunúť do minimálne rozvinutých krajín (ktoré na to len čakajú - a do ktorých sypeme ďalšie peniaze - za nič). A to najmä väčšinu obilnín a cukrovej repy, v druhom rade ovocie.
Na druhej strane stojí víno, ktoré je Európskou úniou (aj keď nevhodne) chránené. Celosvetovo existuje neskutočná nadprodukcia - hovorí sa až o 10 % navyše - čo je enormné množstvo. Výsadbové práva v nových členských štátoch sa rovnajú nule.
Je potrebné pri víne rozlišovať, že určité druhy disponujú solídnou známkou pôvodu, postavením a cenou. Tieto vína budú existovať - dotácia - nedotácia. Nehádžte všetko do jedného vreca.
Poľnohospodárska politika EÚ sa bude musieť zmeniť - a to rapídne, inak budú následky (celosvetovo) nedozierne. Aj keď svojím pesimistickým pohľadom si myslím, že predvčerom bolo veľmi neskoro a prakticky už budeme len tlmiť.
V prípade, že by sa plochy nevyužili na pestovanie energetických surovín - izoglukóza a iné plodiny, je možné plochy zalesňovať tak ako to bolo v (dávnej stredovekej) minulosti - a takéto využitie by som finančne podporoval. Výhody lesa sú všetkým snáď známe, zoznam by čítal desiatky stránok.
Vinič hroznorodý ako (každá drevnatá) plodina schopná zadržiavať nebývalé množstvo vody (povodne,...) a rastie (aj) na pôdach, na ktorých prakticky nie je možné pestovať nič iné - štrk, bridlica, piesočnaté,...
Nebrojte proti vínu - toho dobrého je málo, začnite tým, čo je možné dosiahnuť v nezmenenej kvalite mimo EÚ - a to v prípade vína rozhodne neplatí.
Máte pravdu - železnice by mohli dostať zadosťučinenie - lenže vzhľadom na totálnu neexistenciu (ani náznak) (vhodného) prepojenia železníc s metrom, či električkou je vskutku veľmi optimistické uvažovať nad S-Bahn v Prahe, ktorý by za slušný peniaz vedel byť prijateľne napojený na ostatnú koľajovú sieť (v pešej dostupnosti).
Okrem toho sa radní naplno dištancujú od dráh ako takých a ich využitia v MHD a oveľa širšieho využitia v PID. Je to smutné, ale je to tak.
Čiste zaujato a vecí neznalý, by sa mi páčilo okružné prepojenie (aspoň čiastočné) Letňany - Háje. Ale zástavbu a vzťahy neovládam, tak to berte s rezervou. ?
tento článok som dnes po ránu čítal a vážne ma dostal. Len by som tú kašu tak skoro nejedol - je ešte horúca. Hlavne v denníku METRO spomínali, že by mohli súčasne stavať aj metro na letisko. Pokiaľ sa ale niekto z EÚ na takýto projekt pozrie odborným okom, tak im na tento projekt peniaze nedá. V opačnom prípade sa sťahujem ? a Európe už prestávam veriť, že sa niečo obráti k lepšiemu.
aháááááá. A nenapísal som, že 1/4 z TEN-T je úver od EIB - 100 miliard Eur ? A eurofondy - aj kohézny aj štrukturálny úvermi tvorené nie sú ? Taktiež.
A sprepitujem - aké sú schodky štátnych rozpočtov všetkých členských štátov ? Však to je jeden obrovský megadlh !
Netuším, naozaj netuším, čo je nepochopiteľné na čarovnom slovíčku "úver".
Dostať peniaze od niekoho len tak s tým, že mu ich nikdy (ale NIKDY) nebudeš musieť vrátiť je rozdiel.
To, že to raz bradaté deti našich detí budú splácať Ťa neviem či nezaujíma alebo nechce zaujímať.
Prosím, pochop to - v záujme sommelierovho zdravia. Prosím, pochop, aký je rozdiel medzi úverom a darom.
Napríklad to, že odvedieš 10 a dostaneš 15 (z ktorých sú 4 pôžička) je rozdiel.
Ak ho nevidíš, nepočuješ a necítiš - čo to znamená, potom to naozaj nemá zmysel riešiť.
?
Jediné, čo Ti všetci chcú momentálne nanútiť je "úver". Sú toho plné banky, kešovky, prfity, superpôžičky.
EÚ úveruje (nielen) svojich nových členov. Nemám proti tomu nič, pretože sa to pri raste ekonomiky spôsobenom týmito investíciami vráti.
Ale staviam sa proti "dostali" sme. Áno dostali sme - z väčšej časti ÚVER
Ešte raz vďaka za pochopenie a nazývanie vecí správnymi výrazmi.
len pre istotu dodám, že úver je potrebné splácať. Tak pozor na zadlžovanie, splátky a hlavne na to, akým spôsobom sa peniaze použijú. Nie je nám to jedno...
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
![<a href='mailto:peon [zavinac] chello [bodka] sk' >Peon</a>](https://www.gravatar.com/avatar/17c3b38d3c3558c5b33fb0c62fc9d84c?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Sommelier
V rámci poľnohospodárskej politiky by som sa zastavil pri dvoch veciach:
Jednak existujú plodiny, ktoré sú technologicky oveľa menej náročné na pestovanie a spracovanie, ktoré je možné v dohľadnej dobe presunúť do minimálne rozvinutých krajín (ktoré na to len čakajú - a do ktorých sypeme ďalšie peniaze - za nič). A to najmä väčšinu obilnín a cukrovej repy, v druhom rade ovocie.
Na druhej strane stojí víno, ktoré je Európskou úniou (aj keď nevhodne) chránené. Celosvetovo existuje neskutočná nadprodukcia - hovorí sa až o 10 % navyše - čo je enormné množstvo. Výsadbové práva v nových členských štátoch sa rovnajú nule.
Je potrebné pri víne rozlišovať, že určité druhy disponujú solídnou známkou pôvodu, postavením a cenou. Tieto vína budú existovať - dotácia - nedotácia. Nehádžte všetko do jedného vreca.
Poľnohospodárska politika EÚ sa bude musieť zmeniť - a to rapídne, inak budú následky (celosvetovo) nedozierne. Aj keď svojím pesimistickým pohľadom si myslím, že predvčerom bolo veľmi neskoro a prakticky už budeme len tlmiť.
V prípade, že by sa plochy nevyužili na pestovanie energetických surovín - izoglukóza a iné plodiny, je možné plochy zalesňovať tak ako to bolo v (dávnej stredovekej) minulosti - a takéto využitie by som finančne podporoval. Výhody lesa sú všetkým snáď známe, zoznam by čítal desiatky stránok.
Vinič hroznorodý ako (každá drevnatá) plodina schopná zadržiavať nebývalé množstvo vody (povodne,...) a rastie (aj) na pôdach, na ktorých prakticky nie je možné pestovať nič iné - štrk, bridlica, piesočnaté,...
Nebrojte proti vínu - toho dobrého je málo, začnite tým, čo je možné dosiahnuť v nezmenenej kvalite mimo EÚ - a to v prípade vína rozhodne neplatí.
Všetkým sorry za sommelierov offtopic. ☺
A vlasne aj flame.