Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Nedávno som pozeral stránky výrobcu autobusov Solaris a všimol som si, že začali vyrábať aj verziu CNG.
http://www.solarisbus.pl/english_site/sol_bus.html
Podľa tohto:
http://www.solarisbus.pl/deutsche/referencje_dostarczono.html
by sa zatiaľ jediný takýto autobus mal nachádzať v DP Košice. Vie niekto o ňom niečo viac? Nebol by vhodným typom aj pre DPB? Myslím, že by sa nemali len prerábať staré Karosy, ale aj kupovať nové vozidlá. ?
Zaujímavé je, že košický DP má už 37 solarisov. Ako je možné, že tam sa investuje do poriadnych nových autobusov a Bratislava je schopná obstarať len pár SOR-ov a urobiť pár GO, resp. prestavieb na CNG. ? Mne osobne sa solarisy veľmi páčia ❤ a je len škoda, že nejazdia aj tu. Akosi sa mi zdá, že tento výrobca autobusov je na okraji záujmu DPB a pritom napr. tiež vyrába autobusy MIDI (ale asi sú drahšie ako SOR). ?
Kedy sa najbližšie dočkáme nových autobusov (nie midi, ale 12, 15 alebo 18 m)?

Automaty na bankovky v MHD nebudu http://bratislava.sme.sk/clanok.asp?cl=2352427

Mimochodom, dnes do noci som robil na vlastnej konstrukcii plne NP vozidla pre BA. Podvozky to ma sice pevne (ako napr. Combino), ale trakacky, brzdy aj prevodovku to ma plne odpruzenu, upevnenu mimo podovzku v strednom clanku. Aplikovatelne je to aj na 1435, len by sa vymenilo koleso s pruznymi tlmiacimi tiahlami, teda poradie ako su ulozene (cize rozdiel medzi 1000 a 1435 je asi ako u podvozku T3, motory s prevodvkami zostavaju, len sa posuva pozdlzny "nosnik" a tiahla za koleso alebo pred koleso. Tymi tiahlami myslim pruzne tlmice sluziacie na hladky prenost taznych a brzdnych sil mezdzi ramom podvozku a skrinou. Na kazdej strane je jeden trakcak s kotucovou brzdou ulozeny pozdlzne sikmo, priamo nadvazuje na hyopidne prevodovky. Odtial je prevod kardanom a drazkovanym hriadelom, nieco na sposob podovzku T3. Pohonna jednotka je umiestnena v silentblokoch v plne odpruzenej skrini. Rozvor je 1,7 metra, priemer kolesa 550 mm. Vinute pruziny zachytavajuce vertikalne sily su v rohoch, ich tlmice tiez. Vzdialenost capov, na ktorych visi skrina je iba 2,46 metra, cize vyrazne menej ako u obdobnych konstrukcii typu Combino a spol (tam je to mozno aj 4 metre). Hnaci sam o sebe je NP, ma styri sedadla a po jednom okne. Vyska podlahy v clanku predstavuje momentalne 400 mm nad TK, ale dalo by sa to myslim este znizit mozno na 380 mm. Nabeh z vlozenych clankov je po jemnej sikmej ploche, v nich je vyska podlahy momentalne 300 mm, ale nie je problem zavesit to nizsie. Vlozene visiace clanky maju 4 okna po 1300 mm. Krajne clanky su obdobne ako u Combina a spol, iba kratise, avsak s dverami sirky 1300 mm. Pri dlzke 36,5 metra to ma 8 hnacich naprav, cize ovela priaznivejsie tlaky ako ine konstrukcie. Prejde to oblukom o polomere 18 metrov, co som prebezne skusal natocit to. Niekedy by si mohol dojst na odbornu kritiku, lebo sa mi to nezda. Samozrejmostou je uplne odlisne rieseny klb ako sme zvyknuty. Sirka chodbicky predstavuje momentalne 800 mm, ale mozno ju bude treba este zuzit na 700. Pevnostne vypocty ramu samozrejme este nemam. ? Ani jeho typak.

Keď sa šmýka, treba pieskovať ? .

hmm, som myslel, že ich nahradia v celej dlžke...takže usek cez Kramare bude bez náhrady ? Už nebude priame ? spojenie Kramarov a DD

Jo a ozaj, to tam bude trolejova točka na Riviere, cez električky a cez tie všetky cesty a oddych bude iba hore ? Nebude to kilometricky rekordne kratka linka v ramci EU ? ? ? ? inak sa na to docela teším

No, ono využitie hmnotnosti bude viac ako 66% u K2 a viac ako 33% u Štádlerov (už aj preto, že trakčný povozok je výrazne ťažší (K2) a stredný článok Štádlera vezie kompletnú výzbroj vozidla, ale inak máš v princípe pravdu.
Inak ale vlečniaky sa vyrábali k T3, k T4, ako ja k T6 (ale len v šírke 2,2 - B6A2, jazdí dodnes v Drážďanoch ako historická súprava). Trakčné B vozy sa NIKDY nevyrábali, akurát nemci si pár takých narekonštruovali. Čistokrvné vlečniaky stáli samozrejme výŕazne menej ako A-vozy, lenže niečo iné je drážďanská či viedenská placka ako bratislavský horský terén. Dovolím si ale upozorniť na stuttgartské GT 6 s DVOMA hnacími nápravami (u kĺbového vozidla!), premávajúce minimálne do takých kopcov, aké máme v BA.

Pre tu 185 bola vystupna Starohajska, nastupna bola vedla vchodu do dostihovej drahy - Dudova.
Byvale vystupiste 185 Starohajska bude aj po novom zastavka Starohajska, nove pribudne zastavka Starohajska na Starohajskej pre 92, a 82 pred krizovatkou s Furdekovou {oznacnik tam uz je} Dudovej bude zodpovedat nastupiste Dostihova draha + pribudne aj nove vystupiste dostihova draha

Trolejbusové vedenie na Dlhých dieloch by malo viesť od dnešnej konečnej Kuklovská, po trase linky 32, obojsmerne až po Molecovu. Na zastávke linky 32 Molecova na Karloveskej by malo byť výstupište. Obratisko má byť v križovatke pri Riviére. Čiže tam sa otočí a pôjde kúsok po Karloveskej, potom odbočí na Molecovu na dnešnú zastávku liniek 32 a 33, kde by malo byť nástupište. V rannej spičke sa počíta s určenými spojmi až pod Nový most. Z toho vyplýva že zastávky Segnerova a Baníkova už nebudú obsluhované ...aspoň takto to nejako bolo písane v niektorom z Karloveských Vestníkov... Len nieje mi celkom jasné ako to bude s linkou 32, či ostane autobusová, alebo bude tiež duobusová. Neviem či by tie trolejbusy stačili na náhradu dvoch autobusových liniek..

83 bude mať za Nám. Hraničiarov ešte 2 zástavky, a to Starohájska a Dostihová dráha. Kedysi, keď sa tam točila 185, tak ta 185 mala konečnú Dudova. Pri tej 83 ale neviem, ktorá z jej dvoch zástavok bude zodpovedať tej Dudovej.

Nevravim ze nevhodne, vravim ze problemove. A najproblematickejsi je asi usek Zilinska - Hl.stanica, hlavne pohnutie sa do krizovatky do kopca, ale tiez ubrzdenie do Predstanicneho zo stanice. Ked sa smyka, samozrejme. Ale vseobecne su problemove useky s vacsim stupanim, ked sa smyka, najma na uzavretych zvrskoch, kde je na kolajniciach obvykle viac maglajzu

BEUS: Tie pripojne vozne k T6 boli, ale v uzsej verzii, T6A2 mala pripojne B6A2. O existencii nieco ako B5A5 neviem. Ktore useky nie su vhodne pre K2X?

Z kombinacie znakov J&T je blivno viacerym... fakt sa zacinam obavat o osud fabricky, vyrabajucej IMHO velmi vydarene vozidla... ?

Neviete, kde by som mohol najst projektovu dokumentaciu pre trolejbusovu trat na Dlhé Diely? Neviete, kde bude končit a začínat približne trolejové vedenie ?

To by ale domotalo ľudí ešte viac než vyššiespomínaná šoková terapia.

hmmm, no, ja len ze kedysi jazdili aj vlecnaky u nas, nie? ale v tomto sa fakt nevyznam, tak ma len zaujima, co k tomu povedia odbornici alebo aspon laici s nejakymi skusenostami a znalostami "smile" ;o) zdalo sa mi to ako dobra vec, ale ked to ma byt len problematicke..hm.

Na T3EV som sa v Brne viezol este ked jazdila solo. Suhlasim ze to ma paradny vykon, samo o sebe je to raketa, ale aj dobre nastaveny ZR voz dokaze spravit taky odpich. Druha vec je zrychlovanie od 40 km/h, tam T3EV jasne vyhrava.

Doporucuju sednout na vlak a zajet si do brna projet se soupravou T3R.EV+VV60LF. Myslim ze K2 se muze jit zahrabat. S jizdou to problem nemelo , spis s brzdama (na velku byly slaby), ted uz je to OK. Ono koneckoncu kdyz je na motoraku vykon vic jak dvojnasobny oproti klasice (T3 4*45kW T3R.EV 4*100kW) uz to musi byt nekde znat.

J&T sa zaujímalo aj o iné projekty, napr. privatizácia našej nákladnej železničnej dopravy. Myslím si, že tým finančníkom ide hlavne o zisk, takže asi vedia, do čoho investujú. Dúfam, že SOR-u Libchavy to len pomôže. ☺
Na druhej strane, keď počujem slovo J&T, mám hneď nejaký blbý pocit, ale to len tak na okraj. ?

ok, dik moc za vysvetlenie. ano, adhezia je prilnavost. sice mam len „povrchne“ vzdelanie technicke a na vyske som sa rozhodol predsa len venovat inym veciam, chapem ta. ? aj tak mi to ale trocha vrta v hlave a ked som to teraz vysvetlil tuto hla kolegovcom, zacali spekulovat nad tym, ci to stupanie trati je naozaj az take… ale v tomto verim odbornikom. ? takze dik