Reakcia na: Tatrovečka #38752:
zjednodušuješ veci, karikatúra je síce vďačná a vyslúži ti potlesk, situácia je ale úplne odlišná. Legenda o drzých blavákoch je naozaj iba mýtus, ich podiel v populácii nie je vyšší ako inde...Bratislava je ekonomicky silný región, ale jeho politické zastúpenie je ďaleko slabšie, takže pri prerozdeľovaní financií vždy "utrie hubu" - v slovenských podmienkach podporiť niečo "bratislavské" je politická samovražda. Slováci jednoducho neakceptujú funkciu hlavného mesta resp. metropoly, do Bratislavy mnohí prichádzajú, ale len ako jej užívatelia. Nadávajú na dopravu, na infraštruktúru, ale zároveň vždy uprednostnia rozvoj "u nich doma" pred čímkoľvek v Bratislave, bez ohľadu na to, aký význam by to malo celospoločensky.
Jednoducho, nie je tu spoločenská vôľa a Bratislava musí počítať s tým, že z celoslovenského hľadiska bude vždy prebiehať egalizácia, t.j. inam bude tiecť viac zdrojov na jej úkor. To sa netýka len Bratislavy, ani v prípade, že by sa hlavné mesto presunulo inde, nechuť prispievať na jeho prevádzku by bola rovnaká.
Problémom je však vzťah obyvateľov k mestu - denne je v Bratislave okolo 650 tisíc ľudí, z ktorých značná časť má k mestu iba "užívateľský" vzťah. Neidentifikujú sa ako bratislavčania, dokonca majú pocit, že mesto im musí byť zaviazané, pretože oni doň prichádzajú pracovať. Z toho vyplýva neochota akokoľvek sa podieľať na rozvoji mesta, pretože to nie je ich mesto, je to iba lokalita, kde sa vyskytujú. Toto je problém, ktorý sa musí riešiť z oboch strán - tí ľudia si musia uvedomiť, že sa musia zaujímať o prostredie kde žijú a mesto im musí dať najavo, že o nich stojí. To ale nesúvisí ani s dotáciami lístkov MHD, ani s akciami "byť Bratislavčanmi nás baví".
Ámos Keynes
Bratislava (SITA) - Cestujúci, ktorí využívajú železničnú dopravu, si budú môcť od 12. decembra tohto roka nárokovať komerčné odškodnenie pri meškaní vlaku. Železničná spoločnosť, a.s. (ZSSK) totiž ako člen Spoločenstva európskych železníc prijala Chartu práv cestujúcich v medzinárodnej preprave a toto ustanovenie zakomponovala aj do svojho nového cestovného poriadku. "Komerčné odškodnenie si ale cestujúci budú môcť uplatniť len u vlakov v medzinárodnej preprave," podčiarkol riaditeľ odboru komunikácie ZSSK Miloš Čikovský.
Cestujúci bude mať podľa Čikovského nárok na odškodnenie, ak je držiteľom medzinárodného cezhraničného cestovného lístka, ktorého nástupná a cieľová stanica je vo vnútri Európskej únie, Švajčiarska alebo Nórska. "Cena lístka však musí byť minimálne 50 eur na jednoduchú cestu. V cene je zároveň zahrnutá aj cena rezervácie, prirážky alebo iných príplatkov," povedal Čikovský. Dodal, že cestujúci má nárok na vrátenie 20 % z ceny cestovného lístka, ak príde do cieľovej stanice so 60-minútovým meškaním, v prípade nočného vlaku so 120-minútovým meškaním. Cestujúci však namiesto peňazí v hotovosti dostane dobropis, ktorý mu vydá železnica v štáte, v ktorom vlak meškal. "S týmto dobropisom si cestujúci môže uplatniť 20-percentnú zľavu pri kúpe ďalšieho cestovného lístka," vysvetlil Čikovský. Nárok na odškodnenie si musí cestujúci uplatniť do dvoch mesiacov od ukončenia cesty. Dopravca následne žiadosť preskúma a do troch mesiacov od jej prijatia musí cestujúcemu oznámiť výsledok.
Skutočnosť, či má cestujúci na odškodnenie nárok, bude posudzovať ten dopravca, ktorý cestovný lístok vydal. Ak dopravca nebude môcť zabrániť vonkajším okolnostiam v železničnej prevádzke, ako sú napríklad štrajk, prírodná katastrofa, prevádzková porucha z dôvodu samovraždy, nehoda na železničnom priecestí či policajné opatrenie, je podľa Čikovského od povinnosti nahradiť škodu oslobodený. "Odškodnenie nedostane cestujúci ani vtedy, ak ho na dopravné obmedzenie a následné meškania vlaku vopred upozornil pracovník stanice," uviedol Čikovský