Reakcia na: yale #36947:
S tym, co pises, sa neda nesuhlasit. Problem je skor v tom, co spominal Vladimir: mam pocit, ze bratislavska verejnost poriadne nevie, co chce a od metra si slubuje riesenie problemov, ktore metro jednoducho vyriesit _nemoze_ alebo si minimalne neuvedomuje, ake vsetky zmeny by boli so sprevadzkovanim metra spojene. Vobec nikto tu IMHO neobhajuje sucasne bordeloidne linkove vedenie, z ktoreho musi byt kazdemu rozumnemu cloveku na zvracanie. Pri pohladne na takmer prisne radialovu siet elektriciek je snad kazdemu jasne, ze jedine mozne vychodisko je minimalizovat pocet liniek (a zahustit intervaly na maximalnu moznu mieru) a vybudovat prestupne terminaly.Ja sa len obavam, ze Bratislava je prilis male mesto na to, aby si mohlo dovolit styri rozlicne dopravne systemy (ak nepocitame so zrusenim elektriciek, co by bola vecna skoda). Metro/nosny system tak odcerpa aj to malo penazi, ktore sa este na elektrickovu dopravu kde-tu obcas objavia. Potencialne budovanie novych trati bude uplne zastavene, obnovova vozoveho parku bude spocivat v nekonecnom generalkovani T3 a ich odvodenin a uchylnosti typu T3LF (ci ako sa ten bazmek, o ktorom kazdy hovori, no este ho nastastie nikto realne nevidel, vlastne ma volat)...
Jednoducho preco budovat dalsi system, ked s nizsimi nakladmi a mensou casovou narocnostou (co je mozno este dolezitejsie) mozeme zoptimalizovat system stavajuci? Ved planovane trasy metra sa aj tak takmer uplne zhoduju so sucasnymi elektrickovymi radialami. A metro so subeznou elektrickou ako doplnkovou dopravou, to uz je predsalen trochu drahy spas.
yale
Som názoru, že súčasné trasovanie liniek v Bratislave je vysoko neefektívne a jednotlivých liniek je priveľa, pri logickej štruktúre by stačilo ďaleko menej.
Samozrejme, sú prípady, keď sieť bod-bod vyhovuje, ale ak sa v BA počíta s budúcim rastom a vytváraním koncentrácií obyvateľstva, asi to súčasná všehochuť dlho neudrží - prestane vyhovovať funkčne aj finančne. Ak sa v Bratislave uvažuje so stagnačným scenárom (pár ľudí sa stále snaží tvrdiť, že počet ľudí v Bratislave klesá), potom je možné pokračovať so systémom, v ktorom v podstate je jedno, či určitú trasu obsluhuje autobus alebo električka, pretože kapacitne a rýchlostne sa príliš nelíšia. Ako vidieť aj zo súčasného vývoja, bratislavský systém má tendenciu bez výrazného vonkajšieho zásahu rozvíjať sa práve takto - zriadenie linky 17 úplne popiera záujem budovať električku ako nosný systém.
Ďalšou výhodou zbernicového systému je jeho jednoduchosť. V Prahe sa snažím vždy vybrať si ubytovanie pri metre, pretože nemám chuť študovať trasy a cesťáky piatich autobusových liniek, ktoré stoja za rohom, ale každá chodí inam a s dlhými intervalmi. Z hľadiska pohybu "prišelcov" v meste sú nosné systémy so svojimi informačnými systémami prakticky nenahraditeľné. Nosný systém tiež priťahuje ďalší rozvoj a prestupné uzly sú vhodnými priestormi pre nákupné centrá, reštauračné zariadenia a iné služby.
Doba nástupu - t.j. čas, ktorý trvá príchod cestujúceho do stanice - samozrejme je dlhšia, ak je stanica hlbšie pod zemou, ale v Bratislave sa s príliš hlbokým vedením neuvažuje, väčšina staníc by zrejme nemala ani eskalátory.
Samozrejme, sú aj turisti, ktorí ocenia súčasné bratislavské linky, pretože majú "osmotr goroda" za veľmi prijateľnú cenu
Ámos: zvýšené nástupište považujem za nástup v rovine podlahy a osobne som skôr zástancom tohto riešenia - teda vozne typu okno-dvere-okno-dvere s vysokou podlahou, bez schodíkov. To už sa ale pomaly prestávame baviť o električkách...
Linka cez starý most... nenamietam voči spôsobu prekonania Dunaja, ale voči tomu, že zakončenie do siete električiek nemení kvalitu existujúceho systému, iba prispôsobuje nový systém starému, nie naopak. Ak je efektívnejšie prejsť Dunaj mostom a ponoriť trať pod zem až na ľavom brehu, nech je tak - ale zdá sa mi, že v priestore Šafko-Štúrova-Kamenné námestie nie je dosť priestoru na takéto riešenie (už zjazd zo starého mosta je dosť strmý).