OK, tak sa tretia kolajnica neprida ☺
Pozeral som sa aj na Lijn 51 amsterdamskeho metra (Sneltram), tam je to riesene tak, ze vozidla su napajane z tretej kolajnice v metre (kde zdielaju trasu klasickych vozidiel metra), v stanici, kde vychadzaju na povrch vysuvaju horny zberac a pokracuju po svojej preferovanej trati (ktora vedie v otvorenom lozku bud mimo ciest, alebo medzi pruhmi stvorprudovej komunikacie - a la Karlova Ves).
Tuto trasu zdielaju s elektrickami, pricom Sneltram pouziva zvysenu cast nastupista, elektricky znizenu. Podotykam, ze ide o trat Sneltramu, nie elektriciek - tie sa na trat pripajaju len na useku niekolko stanic medzi sidliskami a neskor sa odpoja na svoju trat vedenu uz po sidlisku bez preferencie. Sneltram pokracuje do koncovej stanice po svojej preferovanej trati.
Z toho mi vychadze, ze tam, kde ma byt pritomny kapacitny system a doplnkova elektricka (s hustejsimi zastavkami), asi nemozu byt na jednej trati (vodicovi elektricky tiez neprida, ak za nim vyhukuje nejaky vlak :-)) a neviem ako by sa to komplikovalo dalej s napajanim, rozchodmi atd. - ci by to vobec stalo za to.
Pozeral som sa aj na Lijn 51 amsterdamskeho metra (Sneltram), tam je to riesene tak, ze vozidla su napajane z tretej kolajnice v metre (kde zdielaju trasu klasickych vozidiel metra), v stanici, kde vychadzaju na povrch vysuvaju horny zberac a pokracuju po svojej preferovanej trati (ktora vedie v otvorenom lozku bud mimo ciest, alebo medzi pruhmi stvorprudovej komunikacie - a la Karlova Ves).
Tuto trasu zdielaju s elektrickami, pricom Sneltram pouziva zvysenu cast nastupista, elektricky znizenu. Podotykam, ze ide o trat Sneltramu, nie elektriciek - tie sa na trat pripajaju len na useku niekolko stanic medzi sidliskami a neskor sa odpoja na svoju trat vedenu uz po sidlisku bez preferencie. Sneltram pokracuje do koncovej stanice po svojej preferovanej trati.
Z toho mi vychadze, ze tam, kde ma byt pritomny kapacitny system a doplnkova elektricka (s hustejsimi zastavkami), asi nemozu byt na jednej trati (vodicovi elektricky tiez neprida, ak za nim vyhukuje nejaky vlak :-)) a neviem ako by sa to komplikovalo dalej s napajanim, rozchodmi atd. - ci by to vobec stalo za to.
tr3mp
A nebude to náhodou tak (ako bolo veľakrát v poslednej dobe predstaviteľmi mesta spomínané), že úsek Janíkov dvor - Bosákova bude postavený ako trať nosného systému (teda plne oddelená od ostatnej dopravy) a v budúcnosti použiteľný napr. aj pre metro. Prechod električky cez Starý most je dočasné riešenie do výstavby tunela pod Dunajom (čiže s metrom - alebo čo to bude - sa stále počíta). Dôležité je, že toto dočasné riešenie neblokuje výstavbu nosného systému v Petržalke (kvoli tomu, že by sme nemali peniaze na tunel pod Dunajom ešte napr. 50 rokov). V dokumentoch, ktoré som čítal nie je nikde napísané, že sa bude v Petržalke prestupovať z jedného systému na druhý. Skôr pôjde v prvej etape o trať s rýchlodrážnymi parametrami v Petržalke a klasickú elinu s drobnými vylepšeniami v ostatnej časti mesta. Vozidlá môžu samozrejme prechádzať z jednej trate na druhú a prestup nebude nutný (preto sa aj buduje trať v Petržalke s rozchodom 1000 mm). V ďalšej fáze, keď (ak) sa postaví tunel pod Dunaj a trasa B cez stanicu na Trnavské mýto, môžeme prestavať rozchod a vytvoriť prvú linku metra. Nezatvárajú sa tak dvere ani pred jednou možnosťou. V dokumente sa okrem iného píše, že trať NS končiaca v Karlovej Vsi (pred jej predĺžením do Dúbravky) môže byť napojená na električkovú sieť alebo druhá možnosť je, že sa bude prestupovať.