Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Jenki:
Vdaka za upresnenie informacii o Düwagoch, pardon, vlastne SGP.
Inak s tym rusenim tramvaje ma nemilo prekvapili. Necakal som ze u nich sa prejavi ludska hlupost do takej miery.
Ale momentalne som viac v soku zo zapasu USA-CZE. Je mi to luto, cakla som ze postupite (osobne som si prial finale SVK-CZE). Este raz chcem vyjadrit sucit s cechmi, som z toho tiez vykolajeny.

Dufam ze toto nebude brane ako podklad pre nacionalisticke hadky istych individui, ktore nechcem menovat, ale uz sa tu prejavili.

Holt se projevuje společná minulost...

to s tym ponechanim casti znie dost naprd. to s rozrezanim vymyslal asi daky american lebo to je tovaren na sny vaskze. fakt mi to pride ze za kazdu cenu chcu nechat 50 rokov stare zelezo v prevadzke.
co je podla vas rychlejsie casovo?
rezanie mosta, posunutie casti, doplnenie vystuze, dvihnutie TO VSETKO NAD VODOU
alebo
postavenie blokov novej konstrukcie na petrzalskom brehu a potom iba umiestnenie na uz vyvysene piliere?
pride mi to uplne zcestne a ***NUTE nechat tam co len jednu staru skrutku povojnovej konstrukcie! ?

několikrát jsem si to ověřoval u vídeňáků a je to pravda. Sice se nějak snažili vysvětlit WL, že by se alespoň ta trať ke stadionu hodila, ale bylo jim vysvětleno, že tam bude U-bahno, které je nejlepší ve vesmíru, a že na nějaké šotouškovské názory nikdo není zvědavej. Ani v DP, ani na magorstrátě.

ČOŽE??? Rušenie tratí čo sa budú nachádzať pozdĺž trate metra? Také niečo by som očakával tak v Prahe, ale vo Viedni? Oni predsa nevytrhávajú kolaje, aj keď zastavia premávku... Okrem toho, linka 21 slúži hlavne na prepravu návalov zo štadiónu alebo výstaviska, to metrom nenahradia... ?

Sarko, d3k0, qwix: Ono je to aj tak jedno ci to boli polske alebo slovenske, Johnny P. II si ich aj tak urcite nevsimol

jenom doplním : vozy E jezdí bez vleku, protože mají (od narození) slabší motory, momentálně pouze linka 62; vozy E1 všude možně s vleky c3 (dřevěný interiér) a c4 (sololit). E a E1 jsou odvozeny od klasického Düwagu GT6 s čelem "Kiel" (inspired by PCC!). Pokud je někomu divné, že ještě jsou "dřevěné" vleky a už ne motory, tak je na to snadná odpověď - vyrobil se jich nadbytek, aby mohly jezdit v soupravě i s dvounápravovými vozy (obvykle s motoráky "K").

E2+c5 vychází z upraveného Düwaga "typ Mannheim", který má změněný tvar skříně, což se nejnápadněji projevuje zvětšenými okny. Mixovat E2+c5 s E1, c3 a c4 nelze.

Pro doplnění ještě vzpomeňme E6+c6+E6+c6+E6, což je klasická souprava na linku U6. Dnes již jezdí jen v pracovní den, a místo prostředního E6 je nový vůz "T" od Bombardieru. Nadbytečné E6+c6 smrdí ve vozovně a nesmí se ani prodat ani zahodit, protože jsou moc nové. Přitom cestujícím určitě nechybí a personál je přímo nesnáší, protože podle mých rakouských kamarádů je to taková malá katastrofa - řídit to je za trest a ještě se to systematicky sere.

Jinak to není jediný projev vídeňské debility - zřejmě od s. Lacka z Prahy převzali heslo "Tramvaj a Metro nesmí být v souběhu", takže si nafoťte úsek linky 25 do Leopoldau a linku 21 kolem Prátru a Stadionu... vše bude nemilosrdně vyškubáno, protestujte si kde chcete.

Co som sa docital na wienerlinien.at, tak sa Ecka oznacovali ako E, E1 a E2, pricom E2 sa udajne vyrabali do 1990. Moze byt, vsak aj T3 sa robili do 1989. Dokopy maju 21 jazdnych a 17 brzdnych stupnov. Viac najdes na www.wienerlinien.at. E2 jazdia v supravach s vlecnakmi c5, E a E1 s c3 a c4. Aspon tak som to tam pochopil.

ULFy boli prvýkrát navrhnčté 1989, prototyp išiel von 1995, prvé sériové tuším 1997, E-čka sa vyrábali v SGP od r. 1959 až do nejakého 1980. Ale tých bolo niekoľko sérií, označovaných E, E1, E2, E3 a je ich od seba nerozoznám, v hrubáých rysoch sú rovnaké. Ale skús nejaké stránky Strassenbahnmusea, tam to určite všetko nájdeš.

kto tu je smo stastny ?

mambo videl som Karosy, Ikarus, TAM, SOR a Škodu naraz v jednom Horizonte

Trolejbus 6628 ma aky rok vyroby?

Hej, znie to dost dobrodruzne. Prikladam znenie kompletneho clanku, WAPisti ma snad nezabiju (zlinkovat z archivu na Pravde to neviem):

Datum: 04.05.2004
Autor: Soňa Pacherová
Zdroj: Pravda
Strana: 01
Vydanie: 102/04

Starý most chcú pozdĺžne rozrezať a rozoprieť

BRATISLAVA - Dôkladná rekonštrukcia Starého mosta je podľa zodpovedných prvoradou podmienkou, aby mohla v plánovanom roku 2008 začať z petržalského Janíkovho dvora na staromestské Šafárikovo námestie premávať rýchlodráhová električka. Magistrát preto v súčasnosti hľadá technicky aj ekonomicky najprijateľnejší spôsob, ako most pre potreby koľajovej rýchlodráhy pripraviť. "Predbežné výsledky kontroly stavu mostných konštrukcií potvrdzujú, že po úprave tadeto električka jazdiť môže," uviedol námestník primátora pre dopravu Karol Kolada. Pripomenul zároveň, že most treba obnoviť nielen kvôli rýchloelektričke. "V tomto stave totiž nespĺňa ani európske požiadavky na zabezpečenie plavebnej výšky a šírky," zdôraznil. Pri rekonštrukcii sa preto musí most "zdvihnúť" zhruba o dva metre a vzdialenosť medzi piliermi by mala byť 100 metrov. "Teraz je to však len o šesť menej. Radi by sme uhrali, aby rozšírenie, pre ktoré by sa pravdepodobne musel jeden pilier odstrániť, vôbec potrebné nebolo," mieni. Argumentom by podľa neho mohlo byť, že ide o historickú konštrukciu. Magistrát už v spolupráci s projektovou organizáciou Dopravoprojekt pripravil tri varianty možného riešenia budúceho premostenia. Prvý predpokladá, že sa most síce zmodernizuje, ale jeho usporiadanie sa zachová, t. j. zostane na ňom cestná aj železničná časť. Tretí počíta s odstránením všetkých mostných konštrukcií s výnimkou pilierov, na ktoré sa položí úplne nové premostenie. Ako najlepšie sa však nateraz javí odborníkom druhé riešenie. Ak by sa zrealizovalo, z mosta by celkom zmizol cestný trakt, a teda aj cestná doprava. Piliere by síce zostali pôvodné, kvôli požiadavke na vyšší plavebný profil by sa však postupne smerom k stredu zvyšovali tak, že zmodernizovaný most by bol v miernom oblúku. Súčasne by sa železničná časť v pozdĺžnom smere po celej dĺžke mosta rozrezala, jej konštrukcia by sa potom hydraulicky rozoprela a v hornej i dolnej časti by sa doplnila a vystužila novými oceľovými prvkami. Tak by vnútri vzniklo dosť miesta na to, aby tade mohli v oboch smeroch jazdiť električky. Zároveň by sa z oboch strán mosta nad rieku vykonzolovali chodníky pre chodcov a cyklistov. Odhadované náklady na tento variant by sa podľa predbežných prepočtov pohybovali okolo jednej miliardy korún. Most by mohol byť v tomto duchu prebudovaný už do dvoch rokov. Starý most prešiel v histórii niekoľkými stavebnými zmenami a zmeny politické mu zase prisúdili viacero pomenovaní. Jeho súčasné piliere zostali z pôvodného premostenia, ktoré postavili ešte za čias Rakúsko-Uhorska v roku 1893. Vtedy sa most, ktorý slúžil cestnej a električkovej doprave, volal po cisárovi Františkovi Jozefovi. Po vzniku 1. ČSR ho premenovali na Most M. R. Štefánika. Oceľovú časť pôvodného premostenia na sklonku 2. svetovej vojny vyhodili ustupujúci Nemci. Za rekordných niekoľko mesiacov ho ešte v roku 1945 nanovo vybudovala Červená armáda. Preto potom niesol jej meno, až kým ho po revolúcii v roku 1989 mestskí poslanci nepremenovali na Starý most. "Od vojny sa na ňom udiali len tri zmeny: V roku 1953 pribudol železničný trakt, ktorý teraz chceme prebudovať a rozšíriť. V 80. rokoch sa čiastočne obnovili oceľové konštrukcie cestnej časti a zároveň na cestnú časť a chodník pre peších položili železobetón. Pred dvoma rokmi sme z pešieho chodníka železobetón odstránili, lebo most zaťažoval," pripomína Kolada.

vo včerajších novinách (tuším v Pravde) boli tri alternatívy opravy Starého mosta, pričom pri všetkých ho musia zdvihnúť (aspoň stredné pole pod ktorým je plavebná dráha) o 2 metre.
Ako najviac pravdepodobná sa podľa článku javí alternatíva - odstránenie cestnej časti, rozpílenie po dĺžke!!! celej železničnej časti na dve polovice, pričom jedna polovica by sa odsunla až na miesto cestnej časti mosta, tak aby vznikol priestor na 2 samostatné kolaje. Samozrejme, že vzniknutá "medzera" by sa musela konštrukčne doplniť. pri tomto všetkom by ale museli ešte min 2 piliere zvýšiť o 2 metre. Celá tto sranda by mala stť 1 mld. Sk.
To neviem si to predstaviť.

Oslvy vstupu do EU v Bratislave - foto

http://bratislavainfo.sk/Europska%20unia/1maj2004.htm
http://bratislavainfo.sk/photo_panorama.htm

Tak ale vždy je lepšie ked si turisti mylia vlajky mesta s polskymi ako s ukrajinskými....

No vidím, že BA má rovnaký problém, keď sa mestské vlajky mýlia s cudzím štátom... Tak tie naše košické, modro-žlté, si mýlia s ukrajinskými, prosím pekne... ?‍

Blbost, to boli BA-vlajky.

pocas navstevy papeza viseli polske vlajky na pocest toho, ze papez pochadza z Polska!