Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Redukovanie Šancovej nehrozí ani v treťom volebnom období Valla. To by dopravne zarezali celú severnú časť Starého Mesta, kde nie je alternatíva ako v prípade južnej časti, kde má nábrežie alternatívu v podobe Einsteinovej.
Pokiaľ nebude realizovaná ST, tak ukľudňovanie dopravy na Šancovej, časti Račianskej a časti Pražskej, nehrozí.

nuz a teraz cisto pragmaticky.... mesto objednava dopravne vykony vo verejnej doprave v rozsahu kam sme sa dopracovali v prvej polovici 90tych rokov v ramci skrtania vsetkeho co sa vtedy dalo.... mesto sa odvtedy poznatelne rozrastlo, objednane prepravne vykony nie....
a teraz si predstav ze do toho vstrcis dalsi (4ty) druh verejnej dopravy, ktory pri politike mesta neobjednat viac, iba prerozdelit by zaroven znamenal dalsie citelne zoskrtanie obsluhy v jestvujucich systemoch.... je toto to co chceme ?
pretoze v Brne je to o tom, ze aj ked maju volu dvihat objem dopravy, uz sa im to na jestvujucej drahovej infrastrukture ma problem zmestit, v Bratislave ale stojime na tom, ze mesto tu volu nema a ocakava ze obyvatelia sa naucia lietat alebo idealne neopustia svoj blok.....

Takže na to, aby som sa dostal na Hlavnú stanicu napríklad z Petržalky, tak namiesto trasy Most SNP - Staromestská - Štefánikova - Hlavná stanica mám ísť Einsteinova - Most Lanfranconi - Mlynská dolina - Brnianska - Pražská - Hlavná stanica? Namiesto 3,6km zo zastávky Dvory treba ísť 10,6km cez už teraz preťažený Most Lanfranconi?

To je trolling? V Brne plánujú nový dopravný systém zodpovedajúci ich technickým podmienkam. Ja som len bol smutný, že v ba neplánujú nový dopravný systém ZODPOVEDAJÚCI NAŠIM TECHNICKÝM PODMIENKAM. A Vy/ty mi tu stále argumentuješ nemoznostou použitia brnenskeho riesenia v ba.

Teraz som smutný aj z tejto diskusie.

Na to, či stačí, by najlepšie odpovedala cost benefit analýza toho, čo všetko by sa muselo zbúrať na 4.

K Štefánikovej je alternatívna trasa cez Mlynskú dolinu, preto je smerom hore buspruh.

Opačným smerom je pomerne riedka doprava, preto aj tam by buspruh byť mohol.

Vajanského, Šancová, to už sú sektárske nápady.

Tretia koľaj nestačí.

To, či existuje alternatívna trasa, kde je snaha o presmerovanie dopravy alebo neexistuje, je práve rozdiel medzi dopravnou politikou a sektou.

Vieme, čo máme v Bratislave, takže toto nie je žiadne prekvapenie.

Dlhodobá snaha je upokojiť Šancovu, kde by mal ostať 1 pruh pre autá v každom smere (vrátane MHD), zvyšok cyklotrasa + rozšírené chodníky. O to isté je snaha na Štefánikovej. Snaha je spraviť z Račianskej od Račka až po D4 tam nechať len 1 pruh pre autá pre každý smer a vedľa cyklotrasa, to isté aj od Obratisko Pri Kríži, celá Saratovská - Karloveská - Botanická - Nábrežie arm. gen. L. Svobodu až po Rázusovo nábrežie. Jeden pruh pre autá, vedľa cyklotrasa. Začína sa šuškať to isté, že aj vlastne aj Trnavská a Vajnorská od Šancovej po Zlaté piesky majú veľa pruhov, Prievozská a Gagarinova majú veľa pruhov, Záhradnícka a Ružinovská to isté. Ak si pozrieš mapu tých ciest, tak logicky ti potom výjde, že Dostojevského rad, Karadžičova, Landererova, Mlynské nivy, Košická, Lamačská a Pražská sú vlastne tiež extrémne predimenzované a stačí 1 pruh pre každý smer.

Ukazovať ako alternatívu trasu Einsteinovu, kde už teraz denne prejde spolu s D1 viac ako 160 tisíc vozidiel je dosť nešťastné, hlavne ak si uvedomíš, že Lanfranconi, aj Pristavný most sú na kapacitmom maxime. Samozrejme myslíš že domácich v Petržalke to teší, že si z nich mesto robí robí občanov druhej kategórie? Isto nie.

Jediné čo tomu bránilo, že pred 15 rokmi tam neboli také intenzity. Takže nebol dôvod riešiť takú zúfalú dopravnú situáciu. Záhorská Bystrica nenarástla dvojnásobne len tak. Bory sa tam budujú cca 10 rokov.

V úseku DNV-HLST je hlavne potrebné pridať tretiu koľaj. Potom nebude problém tam riešiť hustejšie zastávky. 500 m je myslím prestrelené.

Lenže tu treba prekopať aj to zastavovanie a ukončovanie regio vlakov. A teda, že by cez HLST iba prechádzali do regiónov. Teda to čo ide od Malaciek bude potom pokračovať napr. na Senec. To čo ide od Trnavy pôjde aspoň po DNV. Takto sa potom urobí aj kostra obsluhy regio vlakov v bratislavskom uzle s nejakým rozumným taktom na tých najvyťaženejších úsekov a hlavne dobudovaním chýbajúcich zastávok.

Súhlasím s Tebou ohľadom toho, že obe komunikácie sú výpadovky. Ale prvky dopravnej redukcie boli aplikované v smere do centra, čo je správne. Predpokladám, že mesto sa rozhodlo redukovať dopyt práve týmto spôsobom z dôvodu, že nemá odvahu na zvyšovanie cien parkovného.

Ak sa na to pozrieme prudko autisticky, parkovné nemá žiadnu elasticitu, dopyt je stále enormne vysoký a napriek rastúcej inflácii k zvyšovaniu cien za parkovné nedošlo. To znamená, že mesto má rezervy v PAASe, kde, ak by malo politickú odvahu, by pokojne zvládlo zdvihnúť ceny o pokojne aj 50 % bez toho, aby parkovacie miesta zívali prázdnotou (to neznamená, že by to bolo politicky správne, ale čisto matematicky to takto je). Tak redukuje dopyt inak.

Pretože pridávanie jazdných pruhov (dopravná indukcia) je cesta do pekla. Aj celú R7 budeme jedného dňa ľutovať. Ľudia v satelitoch smerom na Šamorín sa začali vracať do Bratislavy, začal pokles rastu počtu obyvateľov smerom na šamorínsky región a zrazu sa otvorila R7 a všetko sa vrátilo naspäť.

My tu nikdy nebudeme mať predmestia ako v Amerike (tam tie mestá sú doslova pomaly na úrovni extrémnych laboratórnych podmienok), ale čo myslíš, koľko krát si pri LA povedali, že pridáme na diaľnicu ešte jeden jazdný pruh *tentokrát to určite pomôže*?

To, čo opisuješ v negatívnom kontexte, je predsa podstata plne legitímneho nástroja dopravnej redukcie, ktorý sa používa snáď na celom svete okrem USA a Ruska. Navyše, ak v čase kolóny porovnáš priepustnosť pravého jazdného pruhu ako všeobecného jazdného pruhu a pravého jazdného pruhu ako BUS pruhu, zistíš, že v tom BUS pruhu prejde jedným bodom viac osôb, ako keď sa tam posúvajú jednotlivci v autách.

Inak dopravná redukcia nie je na Slovensku vôbec nič nové. Len pripomeniem, že kedysi bola na Kapucínskej štvorpruhová cesta a jazdilo sa pod Michalskou bránou (chápem, že to je úplne iný charakter komunikácie a zástavby, neporovnateľný s II/505, ale principiálne chcem poukázať na to, že aj v minulosti sa autá z mesta postupne vytláčali a to dokonca pred nástupom vrcholu automobilizácie, na rozdiel od západnej Európy, kde to bola reakcia na automobilizáciu).

Bratislavskí údržbári parovodu sú radi za každú výhybku, ktorú nemusia udržiavať. Inak konkrétne táto odbočka pre dopravu veľký význam nemala.

Ty tiež nie si schopný sa odpútať od toho, čo je teraz?

Čo z toho okrem rozchodu neexistuje aj v Brne?

Nemôžeš nasekať na železnici po 500 metroch zastávky, ak to nie je dedikovaná S-Bahnová trať.