Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Myslim si, ze dany prispevok sa pytal ako casto sa da stretnut vozidlo na samotnej ulici Pri suchom mlyne, nie ci nieco ide na tu zastavku. Na ulici zostalo aj trolejove vedenie aj manipulacne zastavky.

Re; cxivo: Na danej ulici jazdia vozidla MHD len ak sa neda prejst cez Patronku.

Veď vám tam jazdí 32, 64, 42, 45, to vám nestačí? Zastávka je už po novom Suchý Mlyn, lebo pomenovanie podľa ulice, ktoré bolo správne, bolo príliš logické. Pekný deň.

Ako často vídať autobusy/trolejbusy na ulici Pri Suchom Mlyne? Žiadne pravidelné linky tadiaľ nie sú na poriadkoch napísané, ale teraz som tam jedno vozidlo videla (či malo troleje som si nevšimla )

Čierna Voda je jednoducho za hranicou mesta. Tie problémy čo popisuješ majú všetky okolité obce. Ivanka, Jur či Most. Dokonca aj jedna časť BA (Ráztočná ul.) je odkázaná, iba na prímestskú dopravu.

Prečo sa trochárčiť s Viedňou, keď môžeme zavaliť rovno Benátky.

Ľudia sa tu bavia o niečom normálnom - Bratislave a jej satelitoch o prestupovaní. Tak sem niekto príde a zavalí totálnu kravinu o priamom spojení do Viedne a myslí si, že dokázal, že všetci sú blbí, len on je lietadlo. Dokázal ale len vlastnú úbohosť.

Reca - Viedeň, a to každých 15 minút, lebo kedykoľvek sa môžem rozhodnúť vyraziť. Je to ťažké prestupovať v Bratislave.

Pamätám si, že MHD chodila na Čiernu Vodu už pred 3-4 desaťročiami. V skutočnosti Čierna Voda vtedy pozostávala z pár domov kúsok od konca Vajnor krížom cez Šúrsky kanál (diaľnica a kruhový objazd tam neboli, cesta išla priamo). Tak sa dalo dostať na dnešné Trnavské Mýto (ex Centrálne Trhovisko, ex nám. Františka Zupku), kde bol už prestup do viac smerov MHD.

Teraz, keď na Čiernej Vode bývam, tak si uvedomujem, že by to bolo bližšie na Miestny úrad vo Vajnoroch než na Obecný úrad v Chorvátskom Grobe. Spojenie autobusom je hrozné, lebo musím prestupovať na Zlatých Pieskoch, kde moc možností nemám a je to nepríjemné miesto na prestupovanie. Tak chodím autom a parkujem v niektorom z obchodných centier v Bratislave, odkiaľ sa dostanem tam, kde potrebujem.

Lístky sú problémom. Kupujem si ich, keď sa rozhodnem pre verejnú dopravu, cez aplikáciu IDS BK. Čítačky v Arrive tie lístky čítať nevedia. Stačí, aby nastupovali traja cestujúci ako ja, čo nie je nijak výnimočné, tak načítavanie lístkov trvá dlhé minúty. Nezávisí to od vodiča ani od cestujúceho ale od slnka, prachu a náhody.

Miestne tabule na Čiernej Vode sa postupne menia. Niekdajšie tabule "Chorvátsky Grob časť Čierna Voda" sú nahradzované tabuľami "Čierna Voda obec Chorvátsky Grob" - tá druhá časť tabule je vždy malým písmom. Videl som to v zahraničí, u nás takéto miestne tabule neboli obvyklé.

Priamy spoj z Čiernej Vody do Viedne ?

Aj mne chyba priamy spoj do centra Viedne. Spisem peticiu.

V časoch 53 sa spoje po Čiernu vodu točili takto. Jednota tam vtedy nebola, na jej mieste bola cesta ktorá pokračovala rovno na nejaký ranč či čo.

Ja si pamätám určené spoje L32 s predlžením po Čiernu vodu . keď sa pohrabeš na tomto webe nájdeš aj staré CP.
Prikladám platný v roku 1965.
https://imhd.sk/ba/galeria-media/76251/Linka-32?gsd=1&ghl=32&ref=ba%2Fgaleria%3Fgsd%3D0%26ghl%3D32
Obratisko bolo pred "Kamilou" smer CH. Grob už boli len malé bytovky a potom nič..
V sobotu a nedeľu to jazdilo častejšie kvôli Z.Pieskom. Potiaľ bývala v lete ešte posila v linke X.
https://imhd.sk/ba/galeria-media/76252/Linka-32?gsd=1&ghl=32&ref=ba%2Fgaleria%3Fgsd%3D0%26ghl%3D32

Dopravný podnik mal prímestské vozidlá, ŠL11 so vzduchovými aj s búchacími dverami ale nepamätám si ich výskyt na 32. Ich doménou bola 101, vtedy najdlhšia linka v BA.

Opravte ma, ak sa mýlim.

Dlhý čas tam jazdili mestské autobusy, obec Chorvátsky Grob si to doplácala. Jazdila 53 z Trnavského mýta, časť spojov na Čiernu Vodu, časť pokračovala do Chorvátskeho Grobu. Tie spoje bývali dosť plné, dokonca ráno tam pár krát nasadili aj kĺbový autobus.

Potom sa to zmenilo na 630, stále mestský autobus, ale zmenila sa trasa, spoj išiel z obchodného centra pri Zlatých pieskoch, vo Vajnoroch cez priecestie Pri Mlyne. Na Čiernej Vode vtedy tuším končili Na Pasienku. Zvýšil sa počet spojov za hodinu, ale zhoršila sa dostupnosť do centra, keďže bolo treba prestupovať na Zlatých Pieskoch.

Potom to prebral Slovak Lines, vtedy sa výrazne predĺžili jazdné časy. Trasa 630 zostala +- rovnaká, nejako sa to možno prečíslovalo.
Posledná zmena bolo, keď sa zrušila linka 630, namiesto nej je 525 a 527 (cez Čiernu vodu do Pezinka). Obe končia na Zlatých Pieskoch (s výnimkou asi 1 spoja), takže síce je dobrý interval, ale je tam nepohodlný prestup, najmä večer. Výrazne chýba priame spojenie do mesta.

Tak isto chýba buspruh pred Zlatými pieskami, ráno ide bus v podstate od Čiernej vody po Zlaté Piesky v zápche.

Nakoniec, problém medzimestských autobusov je, že ako vodič kontroluje lístky, tak to výrazne spomaľuje autobus, najmä ráno.

Pozdravujem pamätníkov. Rád by som sa viac dozvedel o histórii verejnej dopravy do Čiernej vody.

Podľa historických máp na imhd tam jazdila linka 32 (neskôr 53) minimálne v roku 1985, ale v roku 1961 ešte nie.

Jazdili na tej linke vždy busy v mestskom prevedení alebo mal vtedajší DPMB na takúto "vidiecku linku" aj nejaké vozidlá v prímestskom prevedení?

Aj vtedy Čierna voda patrila pod Chorvátsky Grob? Nejazdila tam odnikiaľ žiadna prímestská doprava?

Ak chcel ísť niekto z Čiernej vody napr. na Obecný úrad do centra / samotnej dediny Chorvátsky Grob verejnou dopravou, tak musel jedine obrovskou nadchádzkou cez Bratislavu s prestupom z MHD na prímestský bus?

Na staremapy.sk som z roku 1955 našiel, že už vtedy existovala súčasná cesta z Čiernej vody do samotného Chorvátskeho Grobu, ale približne medzi dnešným Malým Rajom a pôvodným Slovenským Grobom vraj viedla iba poľná cesta.

Čiernu vodu si pamätám ako kuriozitu zo začiatku 21. storočia že napriek tomu, že to ani vtedy nebola súčasť Bratislavy, tak tam jazdila bratislavská MHD, a to bez akéhokoľvek príplatku.

Zaujímavé bolo pre mňa (v súvislosti s novou výstavbou a predĺžením linky 53 do samotného Chorvátskeho Grobu), že najskôr sa nejakú dobu udržiaval tarifný stav, že po pôvodnú konečnú zastávku pri kaštieli (Hotel Kamila, dnes Agátka) to ešte bola bratislavská zóna 101, ale nasledujúca neďaleká zastávka v súvislej zástavbe, takisto v Čiernej vode, "Na pasienku" už bola v mimobratislavskej zóne.

Nepamätám sa kde sa bus MHD pri kaštieli otáčal, bolo tam niekde dopravne oficiálne miesto vhodné na bezpečné otočenie autobusu?

Teraz keď je Čierna voda taká veľká, myslíte že by bolo reálne žeby sa z nej mohla stať samostatná obec? I keď chápem, že trend do budúcnosti sa očakáva skôr opačný, teda spájanie menších obcí.

Kamión medzi Dúbravkou a tunelom:

Sch. Trnavského x Harmincova
iba z KV do KV bez obmedzenia

Karloveská x Líščie údolie
do 3,5 t obojsmerne

Kútiky
z Dúbravy do Dúbravky iba MHD

Karloveská x Pustá
do 3,5 t obojsmerne

Karloveská x Fadruszova
okrem nákladných vozidiel s prívesom alebo návesom

Karloveská x Segnerova
do 3,5 t z KV do KV

Karloveská x Jurigovo nám.
do 3,5 t z Dúbravky do Dúbravky

Riviéra (Molecova)
žiadne

Riviéra (Devínska)
do 3,5 t z mesta do mesta

Botanická (OMV)
okrem nákladných vozidiel z mesta do mesta

Lanfra
nič

NAGLS x Žižkova
iba z KV do KV bez obmedzenia (reálne to však dlhé vozidlo nevytočí)

NAGLS (PKO)
z mesta do mesta do 10 m

Tunel
nič

Áno sú.. ale tak pri Shellke je to nepoužiteľné lebo to nie je na otáčanie... Iba na odbocenie

Predtým som chcel napísať že sa otočí nad lúčkami a nie na Segnerovej ale videl som už otáčať veľakrát sa na tých Uturnoch aj väčšie vozidla ako 3.5t

Nad Luckami semafor a Shellka semafor su myslim povolene pre tocenie kamionov resp vacsich aut ako osobne vozidlo. Segnerova je tiez zakaz and 3,5t.

aby PAAS nefungoval ako náhrada parkujúcich miest u zamestnávateľa, aby sa zvýšil počet ľudí s TP

Samozrejme, že je to celé kravina.

PZ si vyžiada tie kamerové záznamy, ktoré potrebuje pri objasňovaní trestného činu, resp. pri preverovaní iného činu s oporou v TZ.

Sto rokov štát nie je schopný doriešiť stacionárne radary a tu chcú niektorí nadstavbu, ktorá ešte nefunguje ani vo výrazne vyspelejších krajinách.