Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Zaujímavé, keď som sa na to pýtal "zaslúžilého obyvateľa" Romanovej, nepamätal si to... Ja sa v okolí Zrkadláča pohybujem až od roku 2003 a vtedy to tam už nebolo, akurát si pamätám, že križovatka pred DK mala ešte cyklopriechod na vetve pri banke, ale aj ten nejako postupne zanikol.

A o com je potom verejna doprava, ked sa musim trepat o 30 minut skor "lebo moze meskat"? To sa potom neda hovorit o spolahlivej verejnej doprave a v takom pripade rovno volim inu alternativu.

Blíži sa zmeškané EC od Prahy, z ktorého ľudia denne prestupujú na 6xx do Trnavy a Piešťan, respektíve na 8xx do Podhájskej. Neodstavíš osobák, ECčko za ním poskakuje z Lamača na hlavnú, vďaka tomu, že Os pristavia na poslednú volnú koľaj na dvojke si EC v tuneli počká pekných 10 minút na uvoľnenie prvého nástupišťa a bum, prípoje na EC sú fuč a ľudí, ktorí za lístok dali nemalé peniaze necháš čakať hodinu/dve na hlavnej stanici na ďalší spoj. Určite aj nabudúce zvolia toto spojenie.
Od roku 2017 do roku 2019 som pravidelne 2x mesačne cestoval na trase Bratislava - Varšava s prestupom v Břeclavi. Vzhľadom k tomu, že railjet o 5 z Bratislavy vtedy ešte nejazdil, a jediná priama dvojka na Báthorym je bežne aj týždeň dopredu vymiestenkovaná som používal kobmináciu Metropolitan po Břeclav a Sobieski z Břeclavi ďalej, na prestup v Břeclavi necelých 10 minút. V 90% prípadoch, kedy Sobieski nepočkal (takže následne krkolomná cesta cez Přerov a Bohumín a príchod vo finále o 4 - 6 hodín neskôr) meškanie EC vlaku vzniklo na Slovensku vďaka tomu, že sa buď od NZ, alebo z BA plazil za osobákom, ktorý mu vo výsledku nadelil zhruba ďaľších 10 - 15 minút, vďaka čomu bol vo väčšine prípadov samozrejme prípoj v ťahu, keďže v Česku je snaha omeškávať EC vlaky čo najmenej.
Väčšina miest v Európe má oddelené koľaje určené pre diaľkové vlaky a inú skupinu koľají určenú pre Os/REX vlaky a v mestách, kde to tak nie je má holt to medzištátne EC prednosť. Hlavne keď cestujem do práce, tak počítam s tým, že ten osobák nemusí ísť včas a radšej idem o 30 minút skôr, zatiaľčo Ex/EC/IC vlaky majú častokrát prestupné väzby, ktoré sú uskutočniteľné len párkrát denne.

Romanova sa zrušila po tom, čo bol vybudovaný alternatívny nový cyklochodník popri Chorvátskom ramene od Technopolu po "priehradu" (neviem aký to má odborný názov) za dnešným Kauflandom, kde sa napojil na už existujúci chodník popri ramene. Bolo to medzi rokmi 2002-2004

A akú? ECčkami cestujem niekoľkokrát mesačne a vyložene nenávidím, keď ako koza poskakujeme za nejakým pribrzdeným osobákom a nadelí nám to meškanie, ktorého sa nezbavíme do konca trasy. EC vlaky by mali jazdiť včas pretože je to (spolu s IC) najprestížnejšie spojenie a aby to dennodenne tranzitovalo do inej krajiny omeškané zo Slovenska len z toho dôvodu, že regionálne Sko, ktorého 85% osadenstva cestuje do práce alebo do školy proste nesmie pred seba za žiadnu cenu pustiť vlak prechádzajúci cez viacero krajín, ktorý má takmer v každej stanici tesne naviazané prípoje, tak to mi príde jemne z cesty.

Áno, dáva to logiku.

Akože EC z Pešte do Hamburgu má hrať druhé husle oproti usmolenému lokálnemu vymetáku? Vážne?

Prečo by mal mať S-Bahn na trati vyššiu prioritu ako EC?

Súhlasím..

To chce najprv prekopať myslenie železničiarov, aby pochopili, že S-Bahn má mať vyššiu prioritu ako diaľkové expresy

Ja by som hlavne ocenil, aby ten "S-Bahn" jazdil krížom cez mesto od DNV po Nové Mesto a podobne, lebo aby som na HLST čakal vo vlaku 20 min., nech sa Os z Bernolákova prehodí na Os na Kúty je čistý nonsens. Máme sa tu ešte čo učiť, celé je to zatiaľ dosť vtipné a v plienkach.

Tá stanica Patrónka nahradí Železnú Studienku, alebo zostanú obidve stanice? Nebudú potom príliš blízko seba?

K tej škodlivosti znečistenia musím pridať pár faktov. Ešte za komunizmu si súdruhovia nechali urobiť prieskum, či znečistenie ovzdušia skracuje život, či je vôbec škodlivé. Ako najhorší vyšiel ústecký - vtedy tuším severočeský - kraj, a preto to bolo tajné, aby sa ľud nedozvedel pravdu o znečistení. Po revolúcii som sa k týmto údajom dostal, keďže boli odtajnené a div sa svete, všetko je úplne inak! Keď adjustovali dáta na zloženie populácie, vyšlo im, že nižší vek na severe Čiech súvisí s vyšším % Rómskej populácie na Mostecku a Ústecku, keďže toto etnikum má výrazne nižší priemerný vek (kvôli známym faktom ako je nezdravý životný štýl, obezita, alkohol, fajčenie...). Majoritná populácia v uvedenej oblasti nemala nijak štatisticky významne priemerný vek znížený.
Ale vás bude určite zaujímať situácia na Slovensku. Takže najvyšší priemerný vek bol v Bratislave, potom v Košiciach, ďalej v priemyselnom páse Považia od Trenčína až po Poprad. Potom Trnavský okres a ďalej nasledovali rôzne menej priemyselné okresy a na konci boli ako najhoršie, div sa svete - bolo celé južné Slovensko a okres Stará Ľubovňa. Priemerný vek vôbec nekoreloval s priemyslom či znečistením, ale so vzdelaním - skrátka, čím vyššie vzdelanie, tým dlhšie dožitie a naopak. Samozrejme, že to korelovalo s fajčením, cigarety naozaj významne skracujú život, je to skrátka neodškriepiteľný fakt. Vzdelaní ľudia viac dbajú o životosprávu. A ďalej s percentom obyvateľov maďarskej národnosti - čím viac Maďarov v okrese, tým kratší vek! Nedávajte mi za toto mínusky, nemám nič proti Maďarom, sú to proste fakty, naviac fakty ľahko vysvetliteľné. Občania maďarskej národnosti viac fajčia a vzhľadom k poľnohospodárskemu prostrediu majú viac zabíjačiek, jedia viac klobás, slaniny a celkovo viac (a silnejšie) údia. Domáca klobása sa vám neskazí mimo chladničky, kúpenská - keďže je údená len symbolicky - áno.
Úloha znečistenia sa nezmyselne démonizuje. V Bratislave je to tak, ako sa to tu už spomínalo - znečistenie od Slovnaftu sa vďaka rovine rozfúka a naviac vďaka prevládajúcim západným vetrom väčšinou mimo mesto. Tým nechcem povedať, že znečistenie nie je potrebné redukovať na čo najmenšiu mieru, ako Ružinovčan som sa nadýchal smradu z Dimitrovky za socíku až až a som rád, že to už nemusím dýchať. Ale fajčenie, keďže tie hrôzy z cigarety idú v oveľa koncentrovanejšej miere priamo do pľúc nezriedené, je neporovnateľne škodlivejšie. Obvyklá fráza fajčiarov, "že fajčenie až tak neškodí, keď sa prejdeš po centre Bratislavy, nadýchaš sa smradu z áut oveľa viac" je jednoducho v rozpore s faktmi. Tie hovoria niečo úplne iné. Takže nefajčite - najjednoduchšie opatrenie, ako si neskrátiť život. A jesť môžete úplne všetko, aj slaninu (ak nie je po domácky preúdená), pokiaľ dodržíte pestrosť stravy a budete teda jesť aj zeleninu či ovocie. Čiže všetko, ale z každého len trošku. Aj alkohol môžete piť, avšak - podľa postavy ožrana z Limonádového Joe - "Alkohol konzumovaný v malých dávkach neškodí v žiadnom množstve". Takže pite, pokojne aj denne, ale len keď dokážete zostať pri malých dávkach. Kto nedokáže dodržať malé dávky, musí, žiaľ, úplne abstinovať...

V stredných zemepisných šírkach sa vďaka prevládajúcim západným vetrom z dôvodu rotácie Zeme a vplyvu Coriolisovej sily budovali väčšie fabriky v mestách vo východných častiach tak, aby zbytočné spolodiny neboli fúkané do centra, ale naopak, von z mesta. To je aj pekný príklad Bratislavy, kde (až na VW) je väčšina priemuslu produkujúceho emisie na východe.

Existuje aj hypotéza, že to je jeden (nie jediný) z dôvodov, prečo je bývanie v prímestských obciach na východ od Bratislavy lacnejšie ako bývanie na Záhorí. Na Záhorí je proste čistejší vzduch. V meste je samozrejme Slovnaft cítiť, lebo vietor môže lokálne prúdiť aj z východu, ale prevládajúce vetry sú západné. Samozrejme, že výber lokality pre priemyselné aktivity nie je determinovaný výlučne prevládajúcimi vetrami, ale aj inými faktormi, no v minulosti to bolo nie zanedbateľným vplyvom.

Trochu laická otázka, ale prečo tento vodič dáva medziplyn pri radení na vyššie prevodové stupne? Od cca 1:45
https://www.youtube.com/watch?v=nNBDjDcJQxc

Bol som v tom, že medziplyn slúži na šetrnejšieho zaradenie nižšieho prevodového stupňa pri nezosynchronyzovaných prevodovkách bez výrazného opotrebovania. Ozubené kolesá nižších prevodových stupňov sa po obvode točia vždy pomalšie ako obvod ozubeného kolesa zaradeného stupňa (ktoré je vždy menšie [edit:na strane nápravy]) a vhodným medziplynom dokážeme pri radení tento rozdiel minimalizovať, čím sa šetria zuby.

Pri radení nahor je presne opačný jav, teda ozubené kolesá vyšších prevodových stupňov sa točia vždu rýchlejšie ako akutálne zaradený stupeň, preto sa ide dvojitým zošliapnutím spojky cez neutrál, nech motor stratí otáčky, čím sa rýchlosti opäť vyrovnajú a radenie nahor je relatívne hladké a šetrné.

Medziplyn pri radení nahor tento rozdiel naopak zväčšuje, kedže ozubené koleso vyššieho stupňa sa roztočí ešte rýchlejšie v porovnaní s hriadeľom nápravy (ktorý navyše stráca otáčky aj z dôvodu krátkodobej jazdy jazdy na voľnobeh). Má to nejaký iný vyšší cieľ, alebo to súvisí s konštrukciou prevodovky daného vozidla? Zase ten medziplyn je len taký symbolický.

Aspoň tak to laicky vnímam, nie som konštruktér. Nezosynchrované vozidlo som šoféroval raz a jediným problémom pri radení bolo, že namiesto 2. stupňa tam bola spiatočka, ktorú som chcel vždy nechtiac zaradiť.

Tie parkoviska si pamatam.

A ako je to vo / pri Viedni? Tam majú rafinériu OMV.

Akurát nedávno som to objavil v knižnici, mal by to byť Stop, ročník 1992. Romanova sa, myslím, dosť rýchlo zrušila práve kvôli tomu nezvyklému usporadaniu s neprekrytým pôvodným značením, ako aj na fotkách vidno.