Aplikacia MHD Tabula . . . Od isteho casu hlasi ze nevie najst polhu, aj ked je to nezmysel. Po spusteni najde najblizsie zastavky, povolenia polohy mam vsade (kde som nasiel) povolene, dokonca uz ide aj tabula na webe, ale v appke kliknem na najdenu najblizsiu zastavku a objavi sa hlasenie "Nieje znama aktualna poloha, preto nieje mozne najst najblizsiu zastavku. Na zistenie najblizsej zastavky je potrebne povolit zasielanie informacii o polohe. Skontrolujte nastavenia povolenia zasielania informacii o polohe v prehliadaci a operacnom systeme." Ako potom nasiel najblizsie zastavky??? Ked nieje znama aktualna poloha????
Do telefonu je lepsia appka, kde mam predvolene zastavky ktore ma najviac zaujimaju, na webe musim vzdy zacat pisat a vyhladat , je to otrava.
BID zverejnila Štúdiu o možnostiach rozšírenia IDS BK do Trnavského kraja, kde predstavujú analytickú časť (opäť SIM-karty) a rozpracovanie dopravnej časti postupnej integrácie.
Najprv sa má otestovať pilotná prevádzka nového modelu pozdĺž žel. trate 116 na úseku Trnava - Smolenice: ide o vytvorenie 5 nových zón, 5 nových nadväzných autobusových liniek a 1 novú nosnú vlakovú linku S43. Cestovné poriadky budú intervalové a prispôsobené linke S43. Prevádzka má byť monitorovaná dispečingom koordinátora.
Nasledovať by mala integrácia ramena S60 po Galantu (uvádza sa odporúčanie, že by S65 mala byť predĺžená do Galanty z dôvodu jej nízkej obsadenosti voči niekoľkokrát preťaženej S60 v kritických časoch, a to už z Galanty), následne integrácia autobusových liniek jazdiacich do Bratislavkého kraja, avšak podmienkou bude kompatibilné vybavenie vozidiel, čo sa týka tarifných koncových zariadení - táto podmienka bude splnená najneskôr od roku 2022, pretože v súťažných podkladoch vo verejnej súťaži na nových dopravcov v TTSK je presne táto podmienka zadefinovaná.
Mňa zaujala napríklad analýza súbežných liniek SKAND Skalica, Arriva Trnava a SAD DS so železnicami a IDS linkami v BSK - hrubá úspora vzkm v prípade ich skrátenia po prvú žst v BSK činí 425 000 vzkm. V takomto prípade je možné robiť úspory aj u BSK, pretože by sa robili preklady v CP na spoločných úsekoch, a nsledné spätné vrátenie ušetrených vzkm pre zahustenie dotknutých liniek. Napríklad linka SAD DS Galanta - Senec - Bratislava vykonáva viac výkonov v Bratislavskom kraji, ako vo svojom domovskom, čo sa kritizuje aj v PUM TTSK, dokonca má až 23 spojov v pracovných dňoch (len 3 v nedeľu), a jej obsadenosť je okolo 10 cestujúcich na spoj, výrazne však prevažujú vyššie čísla obsadenosti počas špičiek, aj to dokonca len na úseku Senec - Bratislava, čiže TTSK vlastne robí obsluhu inému kraju na úkor seba samého.
Ďalšou podmienkou je, aby všetky spoje boli useknuté pri prvej ŽST alebo AS na pohraničí BSK, aby nedochádzalo k meškaniu spojov z Bratislavy a neúmernému predlžovaniu prestupových časov v týchto termináloch. Toto však BID robí napríklad aj dnes, že odvoz od vlakov v Senci robí 659 z Bratislavy...
Štúia sa v mnohom podobá aj na PUM TTSK, a to hlavne pri kritike nedostatočnej obslužnosti počas voľných dní, či známeho "SADizmu". Spomína sa aj zmena zónovania (zväčšenie zón kvôli neprehľadnosti v prípade integrácie ďalších oblastí v TTSK) či vytvorenie západoslovenského IDS.
Ak má COVID-19 "prirodzené" R0 (bez opatrení) medzi 2 a 3, tak je zrejmé že sa nešíri tak, že na niekoho na ulici dýchnem a hneď ho nakazím. To by to R0 bolo rádovo vyššie, keďže priemerný nakazený v časoch pred opatreniami prišiel do kontaktu s podstatne viac ako tromi ľuďmi.
Otázka nie je či príjmať nejake opatrenia, ale aká je tá správna miera. Bohužiaľ z úvodného "flatten the curve" plánu (ktorý bol úplne namieste) sme prešli do módu "vykynožíme hnusobu", kedy si namiesto cieľa napr. R0 = 1,3 dávame cieľ R0 = 0 a výsledkom je že namiesto primeraných opatrení na minimalizáciu rizikových kontaktov (podľa všetkého najmä dlhé a blízke kontakty v uzavretom priestore) a spomalenie šírenia nákazy, sme sa dostali do úplnej vývrtky a zastavili život len aby sa preboha nikto nenakazil. Najsmutnejšie je že polovica národa si tu nedovidí za špičku rúška a má pocit že príjmané opatrenia nemajú žiadne náklady (s výnimkou ekonomických), tak tam proste nabúchajme čo to dá. Ale tak kto chce kam....
Nebyt opatreni, tak tu mas exponencialny pocet chorych na koronu, kedze chripka ma R faktor 1.3 (nakazis 1-2 osoby) vs korona s R faktorom 2-2.5 (nakazis 2-3 osoby) nehovoriac o tom, ze na chripku si "chory" (teda vies ze ju mas) do 2-3 dni a do tyzdna si pri dobrej imunite prelieceny, pri korone to mozu byt az 2 tyzdne bez priznakov a stale vies nakazit ludi.
Cize tu mas chorobu, ktora sa siri rychlejsie, nakazi viac ludi, ma dlhsiu inkubacnu dobu a percentualne zabije viac ludi ako chripka. Vies mi povedat ako su tie opatrenia zbytocne?
EDIT: https://www.youtube.com/watch?v=FVIGhz3uwuQ
Koľko to bolo v Nemecku? Neviem, ale predpokladám, že výrazne, výrazne menej. Potom to nie je o organizácii, vybavení či personále, ale jednoducho o tom, že mali celkovo menej ťažkých prípadov. A práve preto, že nemáme "celoplošný screening obyvateľstva", tak ani nemôžeme vedieť, koľko bolo v danej krajine skutočne prípadov. Podľa mňa to nie je o žiadnych mutáciách - ostatne väčšina vedeckých autorít opakovane hovorí, že tento vírus mutuje veľmi málo - ale o tom, že v Nemecku sa jednoducho ten vírus natoľko nerozšíril, ale to je len môj názor.
No a koľko je to počas obvyklej chrípkovej sezóny? Veľmi pochybujem, že to budú čo i len jednotky percent, ale, opäť, čísla nemám. Kľudne poskytni, ak trváš na tom, že je bežná sezónna chrípka pre zdravotnícky systém porovnateľný problém.
Práve o zabránenie "kolapsu ako takého" ide, a je jedno, aká je jeho príčina.
Neobhajujem a neposudzujem opatrenia prijaté na Slovensku, ale ak sa už na dopravnom fóre o tom potrebujete hádať, používajte aspoň korektné argumenty...
Celoplošný screening obyvateľstva každej krajiny nemáme, a to nemáme ani pri chrípke. Taktiež pri chrípke sa - narozdiel od COVIDu - vo väčšine krajín v prípade úmrtia uvádza ako príčina smrti práve to "sekundárne ochorenie", a tie čísla sú len epidemiologické odhady. Ak budeš trvať na tom, že človek musí zomrieť na chrípku a len na chrípku, budú tie čísla nižšie.
tvrdim akurat to, ze sa viac orientujte podla cisel (najlepsie takych, kde sa testovala cela populacia) a neberte medialny obraz virusu ako smerodatny, idealne je pockat si, kym bude virus viac prebadany vratane cisel smrtnosti a umrtnosti
tiez je otazka, kolko obeti je skutocnou obetou virusu a kolkym obetiam sa nedostalo adekvatnej liecby pre kolaps nemocnic? aj preto spominam nemecke nemocnice s ich statistikami, znamena to, ze s lepsou organizaciou/vybavenim/personalom by us/ita bol pocet obeti virusu nizsi? bola by letalita virusu nizsia?
pri kolapse ako takom by bol problemom akykolvek komplikovanejsi priebeh choroby
a mame celoplosny screening obyvatelstva kazdej krajiny? ma smrtnost v pripade tohto virusu realnu hodnotu, ked sa (aj vyrazne) lisi v kazdej krajine podla mnozstva testovanych a objavenych nakazenych?
robili sa pitvy vsetkych obeti a exaktne sa urcila pricina umrtia primarne nasledkom virusu a nie sekundarneho ochorenia?
preto som skeptik voci tymto cislam, nie je prirodzene, aby boli velke rozdiely medzi krajinami, ledaze by tu kolovali rozne mutacie virusu, viac smrtelne, menej smrtelne
Neodpovedala si. Čiže podľa Teba problémy zdravotníckych systémov v New Yorku a Lombardsku preťažených vyšším počtom ťažkých priebehov v porovnaní s chrípkovou epidémiou sa nezakladajú na realite a sú len mediálna manipulácia, rozumiem Tvojej odpovedi správne?
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou.
Valec