Reakcia na: Ike #232688:
Nedá mi to, ale musím sa zapojiť do diskusie. Ike má 100%-nú pravdu a divím sa zákazníkovi, že tu šíri úplné bludy. Zjavne nemá skúsenosti. Najlepšie je reálny príklad, ktorý plne potvrdzuje a ilustruje to, čo tvrdí Ike. Som už starý pán a mám bohaté skúsenosti z ciest po Európe i USA a taktiež som opakovane a dlhšie pracoval v Británii, či už bez prerušenia (Manchester) alebo som pravidelne dochádzal (Londýn, 9 rokov). V Manchestri som bol za posledných 29 rokov tiež veľakrát. Za vlády "železnej lady" Margaret Thatcherovej bola uzákonená deregulácia vo verejnej doprave. Hneď tu sa musím zastaviť - v celej Británii OKREM Londýna! Prečo asi? Tušíte - samozrejme, kvôli metru. Lebo jeho premávka musí byť dotovaná a i tak je cestovné drahé. Lacnejšie autobusy a v niektorých reláciách aj porovnateľne rýchle (tam, kde sú viacpruhové diaľnice) by boli pre metro neželanou konkurenciou. V Manchestri však bola plná deregulácia. Čiže hockto, kto mal technicky spôsobilý autobus, mohol jazdiť. A s hocijakým číslom! A dopadlo to navlas rovnako, ako uvádza Ike pri hypotetickom príklade s linkami 21/121. Súkromník jazdil na linke - uvediem reálny príklad - 42W (firma bola tuším Walls, alebo tak nejako), ktorá mala trasu veľmi podobnú mestskej a-42 (ale bola o čosi kratšia, do koncovej časti už nezachádzala, lebo to by bolo nerentabilné). A tesne pred odchodmi dotovanej a-42. A podobne na ostatných linkách. Súkromníci doslova kradli cestujúcich zo zastávok. Výsledok - cestovné poriadky zo zastávok zmizli a stali sa temer tajnou informáciou! Dali sa občas, horko-ťažko, zohnať v centrále GMT (Greater Manchester Transport). Na jedinom mieste 2-miliónovej aglomerácie! Vtedy, upozorňujem, nebol ešte internet. Alebo iný príklad - trasa Manchester - Stockport (satelitné mesto). Obsluhované pravidelnou mestskou linkou po 4-prúdovej rýchlej komunikácii. Ale samozrejme, so zachádzkou, ktorá po ceste robila aj miestnu obsluhu. A čo urobil súkromník? Prevádzkoval priamu linku po hlavnej ceste, nerobil zachádzky medzi vilky, takže bol samozrejme rýchlejší ako GMT. Mestská linka, aby bola konkurencieschopná, musela dopravnú obsluhu po miestnych komunikáciách zrušiť. Cestujúci z viliek, čo neboli priamo pri hlavnej ceste, museli ísť buď dlhšie pešo, alebo prešli do áut. To je azda zlepšenie dopravy? A samozrejme, večerné spoje, spoje v nedeľu ráno, keď je to nerentabilné, súkromníci nerobili. Jazdili len na najvyťaženejších linkách a v najlukratívnejších časoch. Ale mesto má povinnosť zaistiť dopravnú obsluhu aj napríklad z riedko osídlenej štvrte na okraji mesta do miestnej nemocnice, či zdravotného strediska, školy. To sa však bez dotácií neobíde. Je to vysoko stratové a je teda logické, že prípadné ziskové linky pomáhajú vykrývať tieto straty. Pri deregulácii nemôže nikto nikoho nútiť, aby si vyrábal stratu. V Manchestri to dopadlo tak, že mestské autobusy skrachovali, súkromníci s dovtedy dumpingovými cenami zvýšili cestovné, začali si kradnúť cestujúcich navzájom a nakoniec aj oni skrachovali a predali svoje vozidlá (a poskytli šoférov) nadnárodným monopolom (Arriva, Veolia či ďalšie). A tie sa dohodli s mestom na prevádzkovaní MHD, dostávajú dotácie od mesta, aby mohli jazdiť aj na menej lukratívnych trasách. Takže sa to okľukou vrátilo na začiatok, k dotovanej doprave, avšak s tým, že ju prevádzkujú súkromníci. A tí dodnes nie sú zaintegrovaní, ponúkajú lacnejšie lístky, ak si kúpite napr. spiatočný. Mne sa vlani, ako neznalému, stalo, že som si kúpil celodenný lístok na autobus a až keď som ho počas jazdy študoval, som zistil, že mi to platí len na túto konkrétnu spoločnosť. Na konečnej som vodiča požiadal, aby mi ho vymenil za "any bus saver", doplatil som si rozdiel a dostal teda lístok na všetky manchesterské autobusy. Opäť príklad, že Ike má pravdu, že konkurujúce si spoločnosti sa snažia viazať zákazníkov rôznymi zľavami. Kde je tu integrácia, o ktorú sa snažíme? Aby ste mi rozumeli - nie som proti súkromným dopravcom, som proti deregulácii. V Prahe i v Jihomoravskom kraji sú integrovaní viacerí súkromníci, avšak nejazdia si ako chcú a kedy chcú, ale licenciu im vydáva Ropid resp. IDS Jihomor. kraje. A uznávajú jednotné cestovné lístky. Na ilustráciu uvediem príklad zo zdravotníctva. Občas niektorí hlúpi politici používajú argument, že ako to, že súkromné nemocnice sú ziskové a štátne stratové? No preto, lebo súkromné robia len ziskové výkony a ak pacient potrebuje zákrok, ktorý je stratový a súkromná nemocnica ho nerobí, pošlú ho tam, kde ho robia, teda do Fakultnej alebo Univerzitnej nemocnice. Tam už musia zobrať každého a pre politika je potom UN "čierna diera". Ale spôsobil to jeden nechvalne známy minister, ktorý dovolil selektívnu privatizáciu (napr. aj laboratórií, dialýz). No a sprivatizovali sa samozrejme len tie ziskové, doslova čerešničky na torte. No a toto isté by sa stalo pri verejnej doprave. Čerešničky by sa vychytali a večer alebo v okrajových častiach miest by už potom nič nejazdilo. Takže vy, čo máte názor ako zákazník, neblúznite!
Ike
- anarchiu vo verejnej doprave,
- paradoxne, vyššie finančné zaťaženie verejnej správy,
- odliv cestujúcich do IAD.
Prečo? Vysvetlím. Všetky tri úrovne verejnej správy sú v zmysle zákona povinné zabezpečiť verejný záujem v doprave (obslužnosť). To je dané zákonmi a de facto aj ústavou. Ak má byť táto obsluha atraktívna a má mať potenciál prilákať ľudí k presunu z IAD, potom musí spĺňať určité vlastnosti, z ktorých spomeniem napr. pravidelnosť, predvídateľnosť, jednoduchosť, najlepšiu možnú obslužnosť, kvalitné služby, spoľahlivosť. Zisk tu nie je rozhodujúci a ako hovorí zákon, má zabezpečovať dopravnú obslužnosť aj tam a v tých časoch, v ktorých by dopravu dopravca na komerčnom základe vzhľadom na svoje obchodné cieľe nerealizoval.
A teraz si predstav hypotetickú situáciu v Bratislave. Je normálne, že celá MHD je stratová. Ale sú linky/spoje/časy/úseky liniek, ktoré sú ziskové a znižujú finančné zaťaženie objednávateľa - mesta Bratislavy. Predstav si linku č. 21, ktorá je v špičke zisková (fabulujem). A teraz si predstav, že sa objaví súkromník, ktorý sa rozhodne, že začne prevádzkovať dopravu medzi Devínskou Novou Vsou a Patrónkou, nazvyme ho DNVjet.
Ako by to vyzeralo v dnešnom stave:
- DNVjet osloví licenčný orgán (mesto Bratislava) so žiadosťou o vydanie licencie, pričom predloží CP svojej linky. Linka 121, ktorú chce prevádzkovať DNVjet má podľa tohto súkromníka premávať len v čase špičky, stáť bude len na väčších zastávkach a všetky odchody zo zastávok budú presne o minútu skôr ako má linka 21 objednávaná vo verejnom záujme mestom.
- mesto, ako licenčný orgán pochopí, že to bude len vykrádanie cestujúcich a žiadosť zamietne
- DNVjet sa odvolá na EK s požiadavkou vykonať test hospodárskej rovnováhy, ktorý skončí v prospech licenčného orgánu
- DNVjet premávať nebude a doprava zostane ako v súčanosti.
Ako by to vyzeralo podľa teba:
- DNVjet začne jazdiť na linke 121.
- Na linke 21 klesne počet prepravených cestujúcich a začne byť stratová
- Kompenzácie mesta DPB začnú rásť a mesto bude musieť vynakladať väčšie finančné prostriedky na verejnú dopravu pri menšom počte cestujúcich
- Mesto sa môže rozhodnúť, že linku 21 obmedzí, alebo zruší, čím zhorší dopravnú obslužnosť v časoch a úsekoch (resp. vynechaných zastávkach), kedy DNVjet nejazdí
- DNVjet môže kedykoľvek bez oznámenia prestať jazdiť a cestujúci ostanú napospas osudu (potom má mesto s DPB zachraňovať situáciu? resp. ak bude DNVjet jazdiť, tak držať udržiavanú zálohu, keby si to DNVjet rozmyslel?)
- DNVjet môže kedykoľvek zvýšiť ceny a robiť si vlastnú tarifnú politiku, ktorá nemusí vyhovovať všetkým.
Neviem, zákony sú relatívne mladé a doteraz vo viacerých mestách, krajoch, v štáte vzťah objednávateľ, licenčný orgán a dopravca nefungoval najlepšie. Ale všetci sa učíme. A udržiavanie poriadku mi ako zbytočná regulácia nepríde.