Reakcia na: Ike #232097:
Jeden detail, tak ako bolo spomenuté už predtým:Človeka síce zabíja prúd, ale prúd cez človeka je spôsobený napätím.
tj. aj keď cez koľaj tečie ~1000A, napätie po prejdení motorom električky už bude minimálne a nebezpečenstvo pre človeka je zanedbateľné - v motore sa "minie" efektívne celé "napätie" (lebo odpor motora je oveľa väčší ako odpor koľajníc/drôtov - lebo z tvojho pohľadu, výkon motora je úmerný strate napätia na motore * prúd - na to, aby sa električka hýbala, musí mať na výstupe menšie napätie (ideálne minimálne) ako na vstupe.
Navyše, hoci sa to nezdá, aj bleskozvody sú zakopané iba do zeme - pri dostatočnej styčnej ploche vodiča je totiž zem lepší vodič, než sa zdá.
A ešte dodatok: Voľakedy bolo riadenie výkonom odpormi, čo je však veľmi neefektívne (všetok nevyužitý výkon ide do tepla). V dnešnej dobe sú Tbusy a Električky riadené polovodičmi - dá sa to predstaviť, ako keby sme regulovali výkon žiarovky tým, že 1000x za sekundu na chvíľočku vypneme a na chvíľočku zapneme vypínač. A to, ako dlho je vypínač zapnutý medzi vypnutiami, určuje, aký výkon má žiarovka/električka.
. Ale bez urážky - na vysvetlenie popisovaných javov si musíš najprv naštudovať elementárnu fyziku.
Ike
V trolejbuse viac-menej rozumiem, jedným drôtom ide elektrický prúd do trolejbusu a druhým sa vracia ku zdroju. Predpokladám, že príkon trolejbusu závisí hlavne od polohy akcelerátora a nastavenia kúrenia. Chápem to tak, že trolejbus vlasné umožní prúdu "skrat" cez svoj motor, čím využíva energiu a prenáša ju na pohyb. Zvyšok energie (vďaka rezistorom?) zostáva v trakčnom vedení, ktorú môže čerpať ďalší trolejbus v poradí. Tiež prepdpokladám, že celkový odber v napájacom úseku je obmedzený a teda je (zrejme) obmedzený aj počet trolejbusov, resp. ich príkon v rámci nich. Preto musí v prípade kolóny trolejbusov, čakať nasledujúci na odjazd do doby, kým predchádzajúci nie je vo vzdialenosti 50 m.
Kadiaľ sa ale vracia spätný prúd v prípade vlaku/električky. Vraví sa a aj články na internete to potvrdzujú, že cez koľajnice. Ok, predpokladám, že tie sú uzemnené, teda prúd nejde cez koľajnice naspäť do meniarne, teda dotyk s koľajnicou nie je životu nebezpečný. Ako častu sú ale uzemné? Neznamená to, že hoci nie je nebezpečný dotyk človeka s koľajnicou, stále je nebezpečný dotyk človeka s napr. s kolesom? Nevšimol som si výstražné značky na podvozku. Na streche sú.
Ja som fyziku nikdy v škole nežral. Výučba spočívala vo výpočte a učení sa abstraktných rovníc, ktoré boli odpojené od reality. Záujem o fyziku som nadobudol asi pred dvoma rokmi. Preto mám zrejme hlúpe elementárne otázky, ale k tomuto som na internete nenašiel nič zrozumiteľne popísané.