Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Pretože ČKD nevedelo pri 1000 mm dostať pod kĺby hnacie podvozky. A keďže bolo v pláne 1000 mm v ČSSR zlikvidovať a iné metrové prevádzky v iných krajinách by takéto vozidlá na 1000 mm rozchode nevedeli využiť, nebol na vyriešenie tohto problému kladený dôraz. Stačí ti to takto alebo to treba podporiť ešte drevenou tyčou?

No ja ti neviem, ale podľa https://dennikn.sk/572061/odvolany-sef-sekcie-ministerstva-zapad-sa-vracia-k-zeleznici-my-debatujeme-len-o-obchvatoch/ Kubáček nastúpil do funkcie v novembri 2010 a podľa https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezni%C4%8Dn%C3%A1_tra%C5%A5_Bratislava_%E2%80%93_Kom%C3%A1rno dostal RJ zmluvu v decembri 2010.

Tak rozmýšľam, koľko rokov v rámci tých dvoch mesiacov mohlo prebehnúť medzi tým, čo ZSSK žiadala vyššie vzkm na trať 131 (mimochodom, ZSSK nikdy nemala vzkm určeno na nejakú trať) a tým, kým priniesli z Brna tebou zmieňovanú obálku.

Dakujem za informaciu. Este by som sa chcel spytat, ci v pripade T3Mky, ktora stratila 24 V pocas jazdy dole Karlovej Vsi a nezabrzdila, mohli by na vine byt slabo nastavene / zle udrzane CB, alebo by to nezabrzdila ani T3 v spickovom stave? Ak je to druha moznost, tak spravili daco o tomto nedostatku na modernizaciach typu T3P, T3R.PLF, prip. na elektrickach KT8D5 alebo T6A5?

A má snáď Bratislava čokoľvek spoločné s "predsalen 1435 mm vyrobila" ? A prečo by jej odlišné podmienky (napriek zhodnému profilu) nemohli mať vplyv na rozhodnutie ? Myslíš, že snaha zachrániť prevádzku spočívala na 100 % v jasnom a zreteľnom o 30+ rokov (možno) doprerozchodujeme (upravíme profily!!) a konečne dostaneme vytúžené vozidlá ? Brať ti to nebudem.. Lebo na rozdiel odo mňa si to vieš podložiť.

Fakt tomu stále nerozumieš???

Do profilu sa nezmestila ani na 1435mm, a na taký rozchod sa predsalen vyrobila. Môže byť dôvodom nevýroby pre BA to, že sa rovnaký profil rovnako nezmestil na 1000mm??? ?

A - opakujem - vieš nejako podložiť, že prestavba bola p r í č i n o u nevyvíjania? Lebo z mne dostupných prameňov skôr vyplýva to, že plán prestavby bol snahou zachrániť premávku v d ô s l e d k u neochoty vývoja potrebných vozidiel.

Aha, takže ak KT8 1000 mm nebola vyrobená z dôvodu, že jedna prevádzka sa mala zrušiť a druhá prestavať, tak to už nemohlo byť aj preto, lebo by sa (aj tak) nezmestila do profilu ? Pozri ja neviem, rozhodne ani zďaleka tak nie ako poltretina ?, ale hádať sa tu o tom má pramalý význam..

Výroková logika. Nemá nič spoločné, lebo rozchod 1435 mm bol pre Bratislavu (skoro) úplne vhodný ? a tak to bol len ten profil. Našťastie.

Povedal by som, že by stačilo prečítať si, na čo reaguješ...

Otázka "Naozaj bolo take zlozite vyvinut 1000mm podvozky na KT8(A5) ked uz existovali 1435mm podvozky? Alebo to bola len a len lenivost?" bola tebou zodpovedaná tak ako cituješ. A diskusia prebehla o tom, že tvoj argument je mylný, keďže prejazd oblúkmi nijako nemohol byť argumentom proti 1000mm verzii, lebo to bol problém prejazdného profilu vozidla ako takého. Takže netuším, čo ťa vytočilo do caps locku.


Mimochodom, keďže si prvý došiel s tvrdením, že najprv bol plán prerozchodovať tunajšiu sieť a až potom nevývoj 1000mm verzie, mohol by si to nejako potvrdiť? Svojho času tu uverejnené Poltretinove spomienky plné osobnej zatrpknutosti pojednávajú vcelku podrobne o kauze KT8 pre BA, ale táto informácia sa tam v jasnej podobe neobjavuje (a z textu podľa môjho názoru vyplýva skôr opak).

Nevhodnosť vozidla KT8D5 pre Bratislavu nemá nič spoločné s tým, že uvedený typ bol vyrobený iba pre rozchod 1435 mm. Našťastie.

Mohli by ste mi (tak ako bolo neskôr (vďaka S499.1023) v #218850 dovysvetlené aj pánovi Zlomkovi) vo vetách "Plán prerozchodovania BA ako aj prerozchodovanie Liberca.. A vraj aj v oblúkoch by mohli nastať kolízne situácie, resp. by sa mnohé museli prestavať.." nájsť AKÉKOĽVEK tvrdenie ktoré by súhlasilo s tým Vašim a pánovým Zlomkovým ? Mimochodom bavíme sa o tom prečo KT8 neboli vyrobené pre ROZCHOD 1000 mm a vy tu obaja netuším z akého dôvodu tvrdíte, že to s ROZCHODOM nemá nič spoločné ! V tom prípade prosím nepokračujte ani v diskusii, pretože pre vás očividne nemá význam..

100A poistka dnes už 125A istí 24V hneď za batériov a nachádza sa v odpojovači batérie.Jej prepálenie može spôsobiť za bežných podmienok len skrat na kabeláži.Ale keď sa nejaký imbecil pohraje s ostatnými poistkami tak sa prepáli aj z iného dôvodu.

ZSSK tam jazdila so skurv... šukafónmi. Keby tam nasadila niečo normálne, tak to mohlo vyzerať ináč. Modernizácia tzv. bagiet považujem za úchylné. Tie sračky mali byť dávno rozpálené.

Najjednoduchšie čo ma napadlo je narvať do búdy vodiča prepínač a dve paralelné 100 A poistky na 24 V okruh. Aj praskne jedna, tak bude možnosť, za predpokladu že vodič nespanikári, prehodiť obvod na druhú 100 A poistku a nahodiť riadenie, resp. aspoň hodiť magnety. Netuším však kde presne sa tá 100 A poistka pre 24 V okruh vo voze nachádza, takže neviem či je moja úvaha vôbec realizovateľná.

Kym je diskusia o technike, tak sa chcem spytat, co moze sposobit prasknutie 100-A poistky na T3kach, a preco nedokazu celustove brzdy zastavit vozidlo iduce dolu kopcom? Da sa tymto pripadom zabranit dobrou udrzbou?

Zdroj: https://imhd.sk/ba/diskusna-tema/1/Vseobecna-diskusia?dfpi=128024#128024

Mňa by zaujímalo odkiaľ bude DPB brať ďalšie vozy. Lebo Eurofondy sú neisté a čo iné nakúpi? Vyradené T6A5 z Prahy?

Prejazdový profil súvisí s normou ČSN 280337, ktorá bola v roku 1985 novelizovaná, aby vyhovovala vozidlám KT8D5. Konkrétne sa zmenšila rezerva pre vnútorné vybočenie skrine a zväčšil sa priestor pre vonkajšie vybočenie, pri najmenších polomeroch až o 20 cm, čo je logické. Vzdialenosť otočných čapov pri rázvore 7500 mm by mala vyhovovať aj našim tratiam, ak boli stavané podľa ČSN 280337, akurát by vozy zasahovali viac to profilu trate. Norma ČSN 280337 bola v roku 1994 zmenená, vnútorné vybočenie sa zmenšilo pri najmenších polomeroch a naopak pri väčších bolo zväčšené. Po prepočte sa prišlo s konštatovaním, že vzdialenosť otočných čapov 7350 mm by čo sa vnútorného vybočenia týka mala vyhovovať. Takto vznikol aj pôvodný návrh K3R-N v roku 1997. Je iba smutné že je to už takmer 20 rokov a v BA sme nič z toho nevideli. Dnes by to už nemalo zmysel, vtedy to naopak mohlo byť zaujímavé.

Hej, ale vychádzajme z reality, čo tu máme! Nepochybujem o tom, že až vozy 7101-7125 skončia, nebude ich treba nahrádzať tým istým typom, ale väčším. No a tie nové + posledná (najmladšia) rekonštruovaná K2S-ka by dožili práve na e-2, tam sú vhodné.

Pre mňa vozidlo kapacity K2 nepatrí nikde a jediná linka kde by som ho ešte mohol vidieť je linka 2. Všade inde by mali byť veľkokapacitné vlaky 2xT alebo nízkopodlažné ekvivalenty. Nebránil by som sa ani dlhším vlakom, 45 až 50 metrov.

Ako sa to tu už písalo, s rozchodom to nemá nič spoločné. Ide o prejazdný profil. Stačí sa pozrieť na "čumák" KT8D5 a "čumák" T6. Zatiaľ čo T6-ka sa zužuje ako T3-ka, KT8-ka nie. A naviac má tie dlhšie vzdialenosti medzi otočnými čapmi, takže v zákrute trčí do protismeru, preto tie zákazy stretávania na 10-kach pražských križovatiek odstraňovaných len postupne. Podotýkam, že je to len niekoľko rokov, čo bol v Prahe na nábreží na križovatke pred letenským tunelom konečne odstránený aj posledný zákaz stretávania T3! V Bratislave bol podobný problém v protioblúku na Jesenského ulici na križovatke so Štúrovou. Dlho to nevadilo, lebo na e-7 do KV bežne T2-ky ani T3-ky nejazdili a tak Téčko odbočujúce od Kamenného nám. doprava do Jesenského v protismere natrafiť na iné Téčko nemohlo, tak sa na to aj zabudlo... Keď po 1. januári 1969 začali byť na e-7 vypravované (najmä T2) vo veľkom, bol som svedkom takéhoto veľmi blízkeho stretnutia T2-kového druhu. Išlo "len" o odreninu, ale zjavne sa to muselo ošetriť nejakým interným predpisom. Tento problém zanikol po zrušení pôvodnej trate do KV a vzniku dočasnej jednokoľajky na Jesenského.
Keďže Praha musela pre KT8-ky upraviť križovatky a protioblúky, malo to zasa výhodu v tom, že Praha (i iné mestá) si mohli dovoliť kupovať "wane" s dlhšou vzdialenosťou medzi čapmi. T3-kové "wane" majú síce štandardne skosené čelá (i varianta s čelom "Pelikán" - Brno, Ostrava, Olomouc, Plzeň), ale rázvor medzi podvozkami je dlhší ako pri krátkych T2,3,6. Ak by nebol dlhší rázvor, nízka - waňová - časť by bola nezmyselne malá. Tu by som uvítal info z Bratislavy - mohli by tu "wane" teoreticky jazdiť? Rozchod nie je problém, v Liberci jazdia na oboch rozchodoch. Máme naše oblúky na tento dlhší rázvor uspôsobené?