Reakcia na: munww #218727:
Ešte k tomu úzkemu rozchodu: Je to síce aj trochu nevýhoda, ale jedine z hladiska nemožnosti nasadenia súprav tram-train. Ono ale s tým tram-trainom je to i tak zložitejšie, pretože na železnici sú iné predpisy na parametre vozidla ako na električkovej dráhe. A tieto parametre aby vyhovovali aj pre železnicu aj pre elekričkovú dráhu je ťažko skĺbiť. Železnica má vyššie napätie, prípade Bratislavy i iný druh napájacej sústavy. 25 000V striedavých vs. 600V jednosmerných. Čiže vozidlo by muselo mať transformátor, čo už zasadne zasahuje do jeho hmotnosti. Ďalej podstatný parameter je pevnosť vozovej skrine. Z hladiska bezpečnosti na železmici sa vyžaduje vysoká pevnosť pri vyššej rýchlosti, naopak u električiek nízka, rýchlost je menšia. Napriek tomu takýto systém existuje aspoň v nemeckom Karlsruhe. Ako sa tam však s parametrami vysporiadali, to teraz nemám toľko času hľadať a nechávam to na poznatkoch iných. Nazad k rozchodu: Naproti predošlej nevýhode, nemá 1000mm rozchod v podstate žiadnu, snáď akurát ešte stabilita vozidiel. Naopak výhoda je v možnosti niečo menších polomerov oblúkov. Za socializmu bol problém s rozchodom akurát taký, že ČKD veľmi nechceli na úzky rozchod vozidlá vyvíjať - KT8D5 vôbec, T6A5 s oneskorením. Dnes však sa vyrábajú električky pre každé mesto "na mieru" a výrobca mile rád vyvinie a vyrobí vozidlo na akýkoľvek rozchod. Už nie je socializmus, keď si ČKD mohlo dovoliť nezáujem, lebo mali zaručený odbyt v rámci RVHP.
Zaverom: 1000mm rozchod v súčasnej dobe nie je nijako zvlášť nevýhodný oproti 1435mm.
Viko
Dnes je doba taká, že rozdiely sú prakticky irelevantné. Stavbu dráhy nemá čo predražovať (pražce sa bežne robia úzke i univerzálne SB8B; uchytenia, koľaje... sa nemenia) pretože kvalitatívne nároky sú rovnaké, traťových strojov existuje hafo lebo úzkorozchodných dráh sú desiatky aj v horách apod. Jediný náklad môžu byť výhybky, aj to skôr preto, že dnes sa už robia na mieru, aby tvorili plynulý oblúk v danom mieste. Vozidlá sa vyrábajú bez problémov (dopadli sme snáď horšie než napr. Praha, Brno či Košice?), prevádzka samotná je na úzkom rozchode dokonca pokladaná za bezpečnejšiu z dôvodu nižšie položeného ťažiska a teda menšej náchylnosti na výkoľaj, takisto prejazd zákrutou pri 1000mm je priaznivejší k zvršku kvôli menšiemu rozdielu "potrebných rýchlostí" pre jednotlivé kolesá. Hádam nejdeme obhajovať 1435 len kvôli tomu, že priama trať môže byť bez dôsledkov o niečo viac vylágrovaná - v BA chceme nosný systém, nie húsenkovú dráhu à la exZSSR.
Pozri si príklad Liberca, ako v 90. rokoch začali prestavbu, koľko peňazí im to zhltlo a ako ďaleko sa za cca 20 rokov dostali. Potom sa pozri na ich vozopark a počet jednokoľajných úsekov, prípadne sa aj prejdi po meste a zhodnoť jeho celkový stav a zodpovedz si otázku, či sa tie peniaze nedali investovať lepšie.