Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Okrem toho, na zeleznicnych srdcovkach potrebujes zabezpecit plynuly prejazd uzkych elektrickovych dotykovych kruznic. Sirka dotykovej kruznice sa na zeleznici pohybuje v urovni cca 130 mm, kdezto v Bratislave je to iba 86 mm (pre porovnanie Kosice 95 mm). Prejazd obrucou kolesa robi problemy aj kosickym elektrickam na rychlodrahe, ktore do zeleznicnych srdcoviek zapadali. Preto musel byt v urovni prejazdu srdcovkou navareny najazd, po ktorom sa prevali nakolok obruce kolesa. Najazd je dynamicky namahany, preto tu bola obmedzena konstrukcna rychlost v priamom smere z 80 km/h na 30 km/h. Skuseni vodici vsak cez vyhybky, kde vedia o dobre navarenych najazdoch, premavaju rychlostami od 40 do 55 km/h v priamom smere.

Súhlasím. Jedná sa len o mimoriadnu prevádzku.

Na zeleznicne rychlosti v elektrickovej doprave zabudni. Jednak ze na zeleznici sa srdcovky nachadzaju v neporovnatelne vacsich vzdialenostiach od jazykov vyhybky a jednak to umoznuje stavba vozidiel a profilu kolies. Pre porovnanie, klasicka mestska vyhybka ma vzdialenost medzi jazykmi vyhybky a srdcovkou cca 6 az 7,5m, na zeleznicnych tratiach sa pohybuju od 17m a od toho sa odvija aj celkova dlzka celej spojky.

Okrem toho existuju aj kvalitne zliabkove vyhybky, srdcovky sa daju potiahnut Baumitom, takze prejazd cez nich nie je pocut, ani citit a okrem toho do takeho centra si ine vyhybky ani neviem predstavit.

Kolajove spojky by sa pouzivali len pri mimoriadnych situaciach, preto si myslim, ze mysliet na nejaku zabezpecovacku je zbytocne a prilis drahe. Na take nieco staci na jeden obojsmerne pojazdny usek jedno dispecerske auto s dvoma dispecermi (jeden na jednom konci spojky, druhy na druhom) s dohadovanim sa cez vysielacky a prehadzovanim vyhybiek.

v belehrade chodia (neviem co je to za typ) akoby 2 odseba spriahnute kbove T6

inac to je dobre... v stutgarte tak mali konecne, ze dve kolaje sa spajali do jednej, a potom sa rozdelovali zase na 3. a pacili sa mi tam tie 3 kolaje. jazdili tam toti dva druhy elektriciek s roznym rozchodom...

Re zdenko: néviem co sa cudujes, vela ludi odtialto je mladsich od teba. ja co ledva troch odtialto osobne poznam su mladsi od teba.
takto pred rokom som o doprave vedel take velke hnede... az vdaka zaplavam som zistil rozdiel, kam chodi 22 a 20. teraz uz z praktickeho vyuzitia viem vsetky linky zo zastavkami naspamat (okrem oblasti 7) cestovanie robi svoje, vies?

Zdenko: vdaka za odhalenie. Pozriem si ked budem moct.

ad Solaris: Su len 2 moznosti okrem tej zahrady. Bud sli do BA, alebo do Madarska. Cez Donovaly je najkratsia cesta napr. do Budapesti. Videne boli 2 SU (v stredu a piatok), ale mozno ich je viac. SU sa vezie na podvalniku so sprievodom.

ad vyhybky: sucastou planovanych vyluk a rekonstrukcii by mohli aj instalacie takych spojok. Pri nehode by dopravu na jednej kolaji uriadili aj dispeceri. Navyse v Sofii som videl navzajom otocenu supravu T6A2. Tak sa da zabezpecit kyvadlova doprava na jednej kolaji.

to nie je zla myslienka, ja sa s takym niecim v hlave pohravam uz davno, ale na to musis mat dobre vyhybky (zeleznicne, nie tie maslove co su u nas na tratiach), zabezpecovacku a schopnych dispecerov...

Re #20043 Igorko: no zrovna na zapadnej radiale v sucasnosti nemas kam postavit kolajovu spojku...

Re #20082 J: zalezi od toho ake vyhybky pouzijes, si uvaz ze na zeleznici ti rychlik preleti vyhybkou aj vyse 100km/h rychlostou (a aj do obluka vedia chodit bez neakych citelnych obmedzeni, ak je na to ta vyhybka stavana), takze technicky to realizovatelne je, ide len o to chciet a mat na to...

a tam kukni DISKUSIONEN FORUM potom TEMI ZA UCHASTNICITE a nakoniec SNIMKI NA TRANSPORTA V BG. Prispevok Niki_Petraev napisany 11.9. 2003 23:27:33.

Kami: Odhalil som ta.

kukni stranku http://www.skgt-bg.com/home_bg.htm.

Maju velmi zaujimavu vec na stranke www.skgt-bg.com. Je tam casovy rozpis kedy kolko vozov sa vypravuje + intervaly medzi spojmi.

Mozete porovnat s BA.

Vyzera to asi takto:

(L1 - tyzden)
6:30-11:30 - 18 vozov (interval 5 az 6 min.)
11:30-15:30 - 14 vozov (interval 7 az 8 min.)
15:30-19:30 - 18 vozov (interval 6 az 7 min.)
19:30-23:00 - 6 vozov (interval 17 min.)

(L1 - vikend)
7:00-11:30 - 8 vozov (interval 12 az 13 min.)
11:30-15:30 - 8 vozov (interval 12 az 13 min.)
15:30-19:30 - 12 vozov (interval 8 az 9 min.)
19:30-23:00 - 4 vozy (interval 24 az 25 min.)

Mrtvy sa podla zakona nechava lezat 2h v kazdom pripade, ci uz je to dopravna nehoda alebo hoci aj nahla smrt v dosledku choroby atd.
Niecoho takeho som bol svedkom len pred troma tyzdnami, 23.8. Nikomu neprajem byt pri tom.

Chod a uvidis, je 100% iste, ze dojde aspon 2x spolaris a 1x citybus, ostatne nech ta milo prekvapi.

Ved keby ten solaris isiel do BA, tak ho budes hadam vidiet uz zajtra...

Na tej kosickej pomalokrivodrahe som sa koncom augusta t.r. viezol s KT8D5 z roku 1986 (17 rocny voz) rychlostou 80 km/h . Ukazoval to digitalny tachograf. Rychla jazda bola dohodnuta, dokazovali sme navsteve z CR, ze uz trochu krive kolajnice maju sice 11 rokov od velkej rekonstrukcie, ale este vzdy sa po nej da prefrcat.

Ale uz odbocujem od toho, co som chcel. Vyhybky po hrote sa mi nezdaju. Operativne cuvat aj s cestujucimi, hoci aj zo zadnej plosiny "B" vozidla a napr. v takom centre sa mi zda prilis velkym hazardom. A napokon, ked sa jednou vyhybkou dostanes proti smeru, nasledujuca musi byt vlastne po hrote, aby si sa z protismeru zaradil do spravneho smeru po hrote. Takto by vsak sa dalo prechadzat len v jednom smere, preto by bola najlepsia asi kolajova splietka, uprostred s kolajovou krizovatkou. Po tej by sa standardne nejazdilo (iba v pripade vyluky), takze to by nebolo az take zle, az na to, ze by to bol pomerne drahy spas. Vybudovat aspon 4 taketo vyhybne by to vsak, podla mna, za pokus stalo.

No revizori v BA nie su zas taki zli. Zatial som sa nestretol s tym, ze by niekto mal dva zlavenene listky. No ked byva problem, ze napriklad ma niekto zlavneny listok a nema uplne narok na zlavu, tak sa s revizorom da dohodnut. Toleruju aj take, ze vcera prestala platit elektricenka. A co sa tyka deti napriklad, ked nemaju listok, s tymi sa chvilu porozpravaju a potom ich obvykle pustia.

Vyhybky mozu byt nielen v blizkosti zastavky, ale aj priamo v urovni zastavok. Perfektnym priladom je napr. prazska zastavka HLAVNI NADRAZI. Kolajova spojka je tam sice opacne (z oboch stran po hrote), ale to nevadi, prave naopak, prisla velmi vhod pri prazdninovej vyluke, pricom sa tu uvratovo otacali KT8D5 na vylukovych linkach 35 a 39.

Okrem toho, coraz viac sa vracia ku klasickemu otvorenemu zvrsku s vignolovymi kolajnicami, kde sa daju pouzit aj "zeleznicne" vyhybky, ktore mozu byt aj elektricke ovladane. Na takychto vyhybkach sa daju uz dosahovat aj krasne rychlosti. Existuju vsak aj klasicke "zliabkove" vyhybky, ktore su stavane aj na vyssie rychlosti. V KE sa odvcera pouziva jedna takato (vyrobca DT Prostejov) na rekonstruovanej trati na Juznej triede, ktora je stavana na rychlost 50 km/h aj proti hrotu.

ako je to teda s tymi np? je aspon trochu jasne, ake vozy pridu? (ci sa ma zmysel predierat k zst petrzalka kazdopadne skoda, ze ten graf (asi) nepride -- fotka grafu s neznymi siluetami petrzalskych panelakov v pozadi... :)))

Vladimír: Jo to ma nenapadlo,že by sa to dalo dať aj do zastávok. To by bolo fajn. A dalo by sa to využívať aj pri výlukách. Teda vždy by sa robilo iba na jednej kolaji. Bolo by to síce so zdržaním, ale na tú chvíľu by to nevadilo.

Kami: a ten Solaris aj viezol ľudí? Kto by kupoval Solaris 18. BB nie ani Prešov. KE by písali na diskus. No napadá ma Nitra. Avšak mohla si ho kúpiť aj normálna firma, avšak na čo NP. Minule som tak videl SOR s logom Slovenských telekomunikácií. Ale načo je ST 11m SOR. Som z toho jeleň. Máš bojovú úlohu zistiť čo a ako

žeby si DPB urobil z nás srandu a vybavil Suchoj 18 na linku zťp na nedeľu Veď Poliaci sú taký nábožný, že by ho pomaly aj zadarmo dali

Vec s platnosťou lístkov som okomentoval už v príspevku pre Andyho. Ja som mal iné info a sám sa rád dozviem, ako je to vlastne.

Čo sa týka koľajových spojok, dnes sú predsa k dispozícii výhybky, cez ktoré sa dá krásne rýchlo prechádzať. Okrem toho, spojky môžu byť v blízkosti zastávok, kde by sa napríklad muselo aj tak brzdiť do zastávok, takže cestujúci by zdržanie nepociťovali. V dnešnej dobe sa už nedá povedať, čo je rýchlejšie, či bus alebo elina. Ide o to, čo si ako rýchlejšie postavíš. A električka v tomto ohľade v žiadnom prípade za busom nezaostáva.