Reakcia na: Z #20048:
Na tej kosickej pomalokrivodrahe som sa koncom augusta t.r. viezol s KT8D5 z roku 1986 (17 rocny voz) rychlostou 80 km/h
. Ukazoval to digitalny tachograf. Rychla jazda bola dohodnuta, dokazovali sme navsteve z CR, ze uz trochu krive kolajnice maju sice 11 rokov od velkej rekonstrukcie, ale este vzdy sa po nej da prefrcat.Ale uz odbocujem od toho, co som chcel. Vyhybky po hrote sa mi nezdaju. Operativne cuvat aj s cestujucimi, hoci aj zo zadnej plosiny "B" vozidla a napr. v takom centre sa mi zda prilis velkym hazardom. A napokon, ked sa jednou vyhybkou dostanes proti smeru, nasledujuca musi byt vlastne po hrote, aby si sa z protismeru zaradil do spravneho smeru po hrote. Takto by vsak sa dalo prechadzat len v jednom smere, preto by bola najlepsia asi kolajova splietka, uprostred s kolajovou krizovatkou. Po tej by sa standardne nejazdilo (iba v pripade vyluky), takze to by nebolo az take zle, az na to, ze by to bol pomerne drahy spas. Vybudovat aspon 4 taketo vyhybne by to vsak, podla mna, za pokus stalo.
kazdopadne skoda, ze ten graf (asi) nepride -- fotka grafu s neznymi siluetami petrzalskych panelakov v pozadi... :)))

Ale chápem ako si to myslela
Sarko
Vyhybky mozu byt nielen v blizkosti zastavky, ale aj priamo v urovni zastavok. Perfektnym priladom je napr. prazska zastavka HLAVNI NADRAZI. Kolajova spojka je tam sice opacne (z oboch stran po hrote), ale to nevadi, prave naopak, prisla velmi vhod pri prazdninovej vyluke, pricom sa tu uvratovo otacali KT8D5 na vylukovych linkach 35 a 39.
Okrem toho, coraz viac sa vracia ku klasickemu otvorenemu zvrsku s vignolovymi kolajnicami, kde sa daju pouzit aj "zeleznicne" vyhybky, ktore mozu byt aj elektricke ovladane. Na takychto vyhybkach sa daju uz dosahovat aj krasne rychlosti. Existuju vsak aj klasicke "zliabkove" vyhybky, ktore su stavane aj na vyssie rychlosti. V KE sa odvcera pouziva jedna takato (vyrobca DT Prostejov) na rekonstruovanej trati na Juznej triede, ktora je stavana na rychlost 50 km/h aj proti hrotu.