BM #17720:
Co maju pevne svorky spolocne s elektrickou? Alebo ako mozu ovplyvnit komfort jazdy? Nemas pocit, ze to prehanas?
Ano, pantograf moze odskocit a natiahnut obluk, ale nie je to az take tragicke, do rychlosti 40 km/h to uplne staci.
novacik #17722:
Vdaka za informacie. Kedze pri Zvaracaku byvam, tak sa mi to naozaj hodi - 16.7.
Takze to bude v noci zo 16.7. na 17.7.? Mozes upresnit o kolkej hodine? Fotit v noci mi problem nerobi, vezmem stativ, ale potom musim mat stastie, aby podbijacka na 8 sekund zastavila (aby nebola na fotke rozmazana).
novacik #17723:
Co sa tyka Karlovky a Dubravky, tak tam je brusenie vlkovitosti naozaj velmi nutne, najma Karlovka. Ale to navarovanie hlavy kolajnice som velmi nepochopil. Myslis tym, ze sa bude navarovat na S 49? Nebolo by lacnejsie celu kolajnicu v obluku vymenit (netreba ju potom ani brusit, vsak bude nova)? S tym gumokovom pod Lafranconi suhlasim, udajne tam ma byt aj pruzne uchytenie kolajnice, systemom ako sa teraz robilo na prejazdoch za Rackom smerom do Race.
Igorko #17736:
Neboj sa, keby nam tu chceli zaviest Manilu, tak by som jasal a skakal 2 metre. Vsak aj RT8D5M po byvalokm CKD teraz Siemens planuje dalej vyrabat (neviem si predstavit vysokopodlazne Combino
). Hlavne ze uz definitivne padol ten nezmysel nazyvany METRO. Osobne vsak neverim, ze sa Bratislava uberie zmenou rozchodu celeho systemu, skor som presvedceny, ze sa na vybranych usekoch vlozi 3. kolajnica a to tak, aby sa k ostrovceku vocpala tramvaj o sirke 2.5 metra a kockopes o sirke 2.8 metra (de facto zeleznicky profil) - co aj vychadza, ked vlozis 3. kolajnicu smerom od nastupneho ostrovceka, ktory spravidla byva na pravej strane elektricky. Aby sme sa rozumeli, ja som vzdy tvrdil, ze zmena rozchodu ma iba vtedz zmysel, ak sa zmeni cely system - teda vysoke nastupistia, zabezpecovacka, obojstranne vozy na sposob RT8D5M - prdelou k sebe, alebo T5C5, ale s vysokou podlahou. Lepsie su vsak clankove vozidla ako spajanie viacerych solo tramvaji do jedneho vlaku.
Spectre #17759:
Radsej to nespominaj, lebo ona inkriminovana osoba tu zase zacne ospevovat iseho nemenovaneho vyrobcu autobusov a zacne tvrdit, ze tie autobusy su super, genialne, proste najlepsie, ake len mozu byt...
Co maju pevne svorky spolocne s elektrickou? Alebo ako mozu ovplyvnit komfort jazdy? Nemas pocit, ze to prehanas?
Ano, pantograf moze odskocit a natiahnut obluk, ale nie je to az take tragicke, do rychlosti 40 km/h to uplne staci.novacik #17722:
Vdaka za informacie. Kedze pri Zvaracaku byvam, tak sa mi to naozaj hodi - 16.7.
Takze to bude v noci zo 16.7. na 17.7.? Mozes upresnit o kolkej hodine? Fotit v noci mi problem nerobi, vezmem stativ, ale potom musim mat stastie, aby podbijacka na 8 sekund zastavila (aby nebola na fotke rozmazana).novacik #17723:
Co sa tyka Karlovky a Dubravky, tak tam je brusenie vlkovitosti naozaj velmi nutne, najma Karlovka. Ale to navarovanie hlavy kolajnice som velmi nepochopil. Myslis tym, ze sa bude navarovat na S 49? Nebolo by lacnejsie celu kolajnicu v obluku vymenit (netreba ju potom ani brusit, vsak bude nova)? S tym gumokovom pod Lafranconi suhlasim, udajne tam ma byt aj pruzne uchytenie kolajnice, systemom ako sa teraz robilo na prejazdoch za Rackom smerom do Race.
Igorko #17736:
Neboj sa, keby nam tu chceli zaviest Manilu, tak by som jasal a skakal 2 metre. Vsak aj RT8D5M po byvalokm CKD teraz Siemens planuje dalej vyrabat (neviem si predstavit vysokopodlazne Combino
). Hlavne ze uz definitivne padol ten nezmysel nazyvany METRO. Osobne vsak neverim, ze sa Bratislava uberie zmenou rozchodu celeho systemu, skor som presvedceny, ze sa na vybranych usekoch vlozi 3. kolajnica a to tak, aby sa k ostrovceku vocpala tramvaj o sirke 2.5 metra a kockopes o sirke 2.8 metra (de facto zeleznicky profil) - co aj vychadza, ked vlozis 3. kolajnicu smerom od nastupneho ostrovceka, ktory spravidla byva na pravej strane elektricky. Aby sme sa rozumeli, ja som vzdy tvrdil, ze zmena rozchodu ma iba vtedz zmysel, ak sa zmeni cely system - teda vysoke nastupistia, zabezpecovacka, obojstranne vozy na sposob RT8D5M - prdelou k sebe, alebo T5C5, ale s vysokou podlahou. Lepsie su vsak clankove vozidla ako spajanie viacerych solo tramvaji do jedneho vlaku.Spectre #17759:
Radsej to nespominaj, lebo ona inkriminovana osoba tu zase zacne ospevovat iseho nemenovaneho vyrobcu autobusov a zacne tvrdit, ze tie autobusy su super, genialne, proste najlepsie, ake len mozu byt...

frenky
pod kolonami DPB rozumej autobusove vozovne.
1.kolona je Trnavka
2.kolona je Jurajov Dvor
3.kolona su Krasnany
4.kolona je Petrzalka
Autobusy sa oznacene 4miestnym ev.c. napr. 1803> z toho vies, ze
1.autobus je z 1.kolony
2.ze je to ik435 (kdeze kazdy voz ma za cislom kolony cislo, ktore sa priraduje tomu istemu typu autobusu).
Napr.
0 - ik415 + Karosa B732
1 - Karosa B732
2,3 - Karosa B741 (1201 je Karosa C744)
4 - TamBus
5 - ik283
6 - to su myslim rozne zajazdove Karosy
7 - ik412
8 - ik435
9 - ik280
Toto rozdelenie funguje iba v 1.kolone u ostatnych je to troska ine.
-----------------------------------
Co sa tyka tych Dubravskych liniek:
20,22,27 a NV504 vypravuje 1.kolona
34 a 83 vypravuje 2.kolona
35 vypravuje 3.kolona