Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

http://www.cas.sk/clanok/93537/siderit-nizna-slana-ide-do-konkurzu-600-ludi-strati-pracu.html

však v GVDéčeku stále je ten jeden skororanný pár... čiže tou baňou si nie si istý. Kde sa to dá zistiť či je/nie je v prevádzke?

to ako na celej trati 174 od Brezne po Jesenské sa nevozí nič, alebo v ktorom úseku? Lebo ja som videl momentu čo zachytáva nákladný vlak medzi Breznom a Tisovcom, ťahala to 731 alebo 735.

Myslím, že na 167 už bude len 1 pár Mn v X, pretože baňa v Nižnej Slanej je už tuším zatvorená. Osobák bol už zrušený.

"počas vojny iná možnosť veľmi nebola"
Presne, gemerské spojky mali byť riešením problémov, ktoré spôsobilo odtrhnutie južných území, v dôsledku čoho trate do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej nemali spojenie so zvyškom siete SŽ.
"za Slovenského štátu sa tam počítalo aj s nákladnou dopravou a Tisovec mal byť významný železničný uzol. Preto si nemyslím, že by nákladná doprava po trati č. 174 bola úplne nemožná"
"Pri takom stúpaní by však musel byť redukovaný počet vagónov"
Za Slovenského štátu trať fungovala v čiastočne ozubnicovom režime, čo už dnes nehrozí (nie sú rušne). Dakedy pred 10 rokmi sa robili nejaké testovania a mali byť pokusne zavedené nákladné vlaky, ale, ak sa dobre pamätám, 742 tam mohli mať DVA vozne. Myslím, že reálne sa tadiaľ ani nič nepreviezlo.

akí sú tí čo diskutujú k článku múdri...hlavne, že máme na magistráte inžinierov, architektov a všetko možné ale Patrónka vyzerá na úrovni doby kamennej ? prehliadnúc ešte ostanté veci čo sa týka stavebníctva v tomto meste...

http://bratislava.sme.sk/c/4953602/krajsia-bratislava-zastavky-kde-obcas-radi-zmeskate.html

ja som toto presmerovanie L38 navrhoval aspoň pol roka nazad, keď som si všimol, že je možné od TESCA zabočiť na Zidiny cez dokončený nadjazd ponad železnicu...

malá oprava, retardéry sú tam "len" dva ale inak súhlasím, práve táto linka (38) by sa hodila aby jazdila obojsmerne touto trasou (najmä pre starsích ludí) so zriadením zastávky na znamenie medzi ulicou Rácova a premostením.... Bolo by to vlastne 10+10 priamych spojov denne pre starých ludí z tejto lokality do Tesca, krematoria/cintorína a scasti aj centra obce.

Re #134170 Preßburg.Germane :
Rozoberali ste prevádzku na Gemerských lokálkach :

165 Plešivec - Muraň : tu je doprava najsilnejšia z týchto tratí
- osobné vlaky
- 3Mn
1. a 2. pre Magnezitové závody v Jelšave a Lubeníku, kt. vlečky ústia do žst. Lubeník
3. obsluhuje Lubeník, vlečku v Hucíne, a občas náklad kovošrotu v Jelšave, občas (súčasne 2-3x do týždňa) zachádza do Revúcej a výnimočne do Muráňa.

166 Plešivec - Slavošovce : jeden Mn každý pracovný deň, vlak vezie vozne len pre Slavošovské papierne a vlečku papierní obsluhuje T334 (Rosnička)
- bez os dopravy

167 Dobšiná - Rožňava : 2 páry Mn
1.Mn obsluhuje vlečku v Betliari, podľa potreby aj Nižnú Slanú, Vlachov a zájde do Dobšinej kde obehne súpravu a vydáva sa naspäť
2.Mn berie vlak z bane v Nižnej Slanej (keď nemajú dovolenku)
- jeden pár os : Rožňava 4:53 - Rožňava mesto 4:59 / Rožňava mesto 5:04 - Rožňava 5:10

vytiahnuté z článku http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002493-Narodeniny-VLAKYNET-trochu-inak-2cast-Gemerske-manipulaky.asp

Na to som pozabudol, že vlastne aj trať Brezno - Tisovec nie je na tom sklonovo o nič lepšie - skôr horšie a ako som sa dočítal podstatne horšie. Ono je tiež fakt, že za Slovenského štátu sa tam počítalo aj s nákladnou dopravou a Tisovec mal byť významný železničný uzol. Preto si nemyslím, že by nákladná doprava po trati č. 174 bola úplne nemožná. Tu treba však tiež podotknúť, že počas vojny iná možnosť veľmi nebola.
Pri takom stúpaní by však musel byť redukovaný počet vagónov, čo je otázka rentability vôbec a vagóny by muselo tahať niekoľko lokomotív naraz a tu je otázne či by sa v konečnom hľadisku nespálilo viac paliva ako keby nákladný vlak šiel naokolo po tratiach č. 160, 170 a 172.
V tejto súvislosti som študoval trochu sklonové pomery na tratiach, tak pre info tu niektoré uvádzam:
- Brezno - Tisovec - 48promile - najväčšie stúpanie vôbec s rozchodom 1435mm v sieti ŽSR, možno aj ex ČSD.
- Banská Bystrica - Harmanec - Dolná Štubňa - 18promile
- Handlová - Horná Štubňa - 16promile
- Červená Skala - Margecany - 17promile
- Liptovský Mikuláš - Poprad - 14 promile
- Serafínov - Skalité - Zwardoň - 28 promile

- Rakúsky prechod Semmering - 28 promile

Obávam sa, že gemerské spojky by sa v súčasnosti v nákladnej doprave veľmi neuplatnili. Leda že by sa z Tisovca vozili väčšie náklady na Košice, to by bolo o nejakých 40 km kratšie než cez Jesenské. Tranzit neprichádza do úvahy, pretože trať z Brezna do Tisovca je na nákladnú dopravu nepoužiteľná kvôli sklonovým pomerom. Všetky ostatné relácie majú výhodnejšie spojenie po doterajších tratiach. Netreba tiež zabúdať na to, že jediným väčším zdrojom prepráv v regióne je jelšavská magnezitka (ŽST Lubeník), všetko ostatné už vodnééés čas.

Chyžnian Voda je bývalý názov Lubeníka.

Si cool.

Ja aj viem kto to odfotil ?

Podľa mojich informácií región Revúcej pripravuje projekt na vybudovanie cyklotrasy v telese nedobudovanej železničnej trate Slavošovce - Chyžné.

Dnes by tá trať mala väčší význam sotva, jedine možno v tom prípade ak sa podarilo dostavať komplet trať s napojením na trať pod dnešným číslom 173 niekde ako sú Mlynky pri Dobšinej.
Síce úsek Tisovec - Revúca - Slavošovce bol tak na 80% hotový na daľších spojkách Slavošovce - Dobšiná - Mlynky sa ani nekoplo. -teda pokiaľ si dobre z čítania pamätám.
Možno je nejaký potenciál na nákladnú dopravu v priemyselnom areáli Slavošovce ale pre ten stačí bohate napojenie na trať 160 pretože nepredpokladám, že by bolo až tak nutné priame prepojenie Slavošovce - Tisovec. O príp. rentabilite vedenia nákladnej dopravy prenechám slovo niekomu kto sa rozumie do problematiky viac - možno zaujímavé by to bolo pre nákladnú dopravu papierenskej suroviny Ružomberok - Slavošovce. Každopádne by šlo o náročnú trať na údržbu s veľkým prevýšením s podobným charakterom ako "stredoslovenský Semmering" - trať č. 170.
Pre osobnú dorpavu je dnes jediná alternatíva ako vyhliadková trať pre historické vozidlá -niečo podobné ako železnička Čierny Balog aj to za podmienky, že by bola ešte vyhovujúca statika tunelov po tých 60tich rokoch. Trebalo by dať vyrobiť a osadiť oceľové mostné polia, osadiť zhruba 25km koľajníc -na to by sa mohli použiť staršie napr. čo by zostali po modernizacií V. koridoru. -je tam toho...
A hlavne musel by mať o to záujem región, -pripraviť projekt a možno by sa na to ušlo niečo z fondov únie v budúcnosti ak by nebolo čo z peniazmi.
Minimálne čo by som rozhodne dal spraviť aspoň najnutnejšiu konzerváciu jestvujúcich objektov (viadukty, tunely) cez ktoré by sa dala príp. aj vybudovať cyklotrasa.

http://parkujemakodebil.blogspot.com/2009/08/parkovanie-na-zastavke.html ☺ Kebyže každý vodič takto odfotí nejakého debila tak ta stránka ma nekonečne veľa príspevkov. ?

Prečo paródia? Jediná vec, čo mi tam nesedí je, že prvý vlak z Muráňa do Plešivca ide o 8. Inak tie rozostupy vlakom sú 3-4 hodiny, ale niet sa čomu čudovať keď je tam situácia aká je. Možno keby tie gemerské spojky existovali, vyzeralo by to dnes s prácou v regióne inak (hovorím možno, čiže nie je to nutnosť)