Prvá etapa "rýchlobežnej" električky by mala viesť z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie. Ak sa má vybudovať NS pre celú Bratislavu, tak v druhej etape by sa malo pokračovať centrom. Tu je však háčik v tom, keďže opäť búrať domy v Bratislave kvôli čomusi sa už neoplatí. Zbúranie podhradia kvôli hlúpemu projektu mosta SNP stačilo. Mnohí možno s tým označením hlúpy nebudete súhlasiť, lenže ono to hlúpy projekt bol, keďže zničil časť starobylého centra. Za tým si stojím. Takže druhá etapa nosného systému pôjde pod centrom pod zem. To by zatiaľ dopravu mestom zrýchlilo. V ďalšej etape sa ráta s napojením Dúbravky, Rače, Ružinova atď. Tu sa už opäť pravdepodobne ráta s vyvedením električky na povrch. Je tu viacero možností ako ďalej. Napojenie na už existujúce električkové trate, neviem. To by električky vzhľadom na malé vzdialenosti zastávok spomalilo. Rušiť niektoré už existujúce zastávky kvôli zväčšeniu vzdialeností medzi zastávkami sa mi zdá nie dobrým riešením. Ďalšou možnosťou je vybudovanie mimoúrovňovej estakády. No neviem kde už je na niečo také priestor. Treťou možnosťou je vedenie trate v tuneloch a nevyústenie na povrch, k tejto alternatívre sa určite nepripustí. Takže ako teda ďalej, aby bol nosný systém najrýchlejším typom mhd v Bratislave? Alebo tu budeme mať provizórne riešenie, len aby sa nepovedalo?
tr3mp
a.) etapizácia výstavby (napr. 1. etapa Janíkov dvor- Trnavské mýto, obdobie výstavby etapy, približná cena v Sk)
b.) popis trás NS v cieľovom stave pre určitý rok (napr. 2030, vyplýva z bodu a.), intervaly jednotlivých trás NS (špička, sedlo, víkend), kapacity súprav => prepravná kapacita
c.) doplnková doprava - predstavuješ si ju len ako zvoz k NS, alebo bude slúžiť v určitých smeroch ako nosný systém (napr. západná časť Petržalky - centrum, resp. východná časť Petržalky - Ružinov), aká bude v prípade druhej možnosti jej prepravná kapacita?
d.) aký bude demografický vývoj Bratislavy v najbližších 30 rokoch? Koľko obyvateľov bude mať BA v roku 2020, koľko v 2030?
Ďakujem