Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ja by som subjektívne povedal, že v Budapešti sú horšie vlkä ako v Bratislave a napriek tomu to tam hádam odjakživa funguje vrátane odpovedí na tu dokola kladené otázky.

Obidve odpovede znejú "Niekedy".

Podľa plagátu ohľadom DOD tam má byť zas dáke veľké prekvapenie. Čo to asi môže byť?

Podľa mňa je v diskusii "púšťať vlkov do vozov na konečnej?" pravda niekde uprostred.

- Jednak vieme, kde žijeme a ako sa niektorí cestujúci správajú. Ja ako vodič by som určite nenechal otvorený voz a len tak si šiel preč, že však sa nič nestane. Rozumné pravidlo by malo byť, že ak je vo vozidle cestujúci, má byť aj vodič. Ak si vodič potrebuje odskočiť na WC, ísť sa von natiahnuť (je to človek, nie stroj) alebo má zákonnú prestávku, voz má byť prázdny a zavretý.

- Ďalej sú miesta, kde by to bolo vhodné je a kde nie. Neviem si predstaviť, ako by na hl.st. autobusy a trolejbusy boli otvorené rôzne po výstupištiach. V obratisku je navyše niekedy viacero vozidiel tej istej linky a cestujúci by ľahko mohli nastúpiť do takého, ktoré neodíde ako prvé, lebo nemusí byť prvé v poradí (napr. Súhvezdná). Čiže otvorený voz by mal byť len vtedy, ak je na nástupišti a ak na nástupište nevie pristaviť, lebo je to napr. priebežná zastávka pre inú linku alebo z nástupišťa odchádza viacero liniek, tak cestujúci budú musieť žiaľ čakať vonku.

- Potom sú tu cestujúci, ktorí sa budú sťažovať, že si označili lístok a potom ešte x minút čakali na konečnej aj keď na displejoch sa zobrazuje čas plánovaného odchodu... ale keďže už sa ten čas do plánovaného odchodu zobrazuje, tento argument by som už nebral do úvahy

- Okrem týchto prekážok ale nevidím dôvod, aby vodič, keď už je pristavený k nástupišťu, neotvoril dvere aj skôr ako minútu pred odjazdom, hlavne ak sú poveternostné podmienky zlé. Teraz na to nie je nijako motivovaný, naopak s tým má potenciálne problémy a žiadny úžitok. Toto by mal DPB zmeniť a najmä na konečných, na ktorých nie je prístrešok, zaviesť firemnú kultúru, že vodiči sa budú správať "prozákaznícky" a ak by sa niečo stalo, nebudú za to penalizovaní.

Pobyt na konečnej s výnimkou pracovných a bezpečnostných prestávok nie je osobným voľnom.

Treba rozlišovať prestávky a prestoje. Prestávky samozrejme osobným voľnom sú, ale bežný prestoj na konečnej nie je.

To nie je tvoje osobné voľno. Si za to platený rovnako, ako akúkoľvek inú časť dňa. Napríklad také SADky berú prestávky za osobné voľno a neplatia ich.

Takže v čase svojho osobného voľna, na ktoré má nárok sa má starať o to, aby sa nikomu nič nestalo.

Úplne rovnaká, ako keby sa to stalo počas jazdy alebo státia v inej zastávke.

info@dpb.sk; prípadne ak preferuješ Zákon 211/2000 -> zakon.informacie@dpb.sk

Ak sa to má zaviesť plošne, zmeniť PP IDS BK (ak nevyhovuje) tak, aby to bolo nepriestreľné, je to najmenej.

Viete prečo sa autobusy a električky robia červené? No predsa aby ich bolo dobre vidieť. A viete prečo sa cyklochodníky a štuple pre nevidiacich robia tiež červené? To aby sa autobusy a električky lepšie ukryli.

Cestujúcim z regiónu to môže znamenať hodinu(y) meškania, takže celkom zbytočný oznam.

Aká je právna úprava, keby sa niečo stalo cestujúcemu za danej situácie?

Na zastávkach začali pribúdať takéto oznamy.

Skoda ze o par rokov budu vsetky elektrickove vozidla prakticky rovnake a cela elektrickova doprava bude taka homogenna ale zase chapem ze je to praktickejsie koli dielom.

A ako vodič vie že turista nezabudol vystúpiť z 40 na AS a pokračoval miesto toho až ku Eurovei alebo na HLST omylom a nie preto lebo tam chcel ísť?

Nijako, za to aby cestujúci včas vystúpili zodpovedajú sami.

Máme všetky vozidlá vybavené vnútornými displejmi kde sa zobrazuje názov nasledujúcej zastávky a väčšina vozidiel (všetky trolejbusy) majú aj zvukové vyhlasovanie zastávok – v prípade významných turistických cielov (a diep ) doplnené aj anglickým hlásením.

Keď sa turista prevezie niekam kam sa nechcel previesť zase sa vráti a vodiča je potom nič kam turista chcel ísť.

Ale ak sa chce hrať na dobrého samaritána a veštca môže sa cestujúcim prihovoriť aj keď ich nebude musieť vyhadzovať z vozidla.

Bude sa to riešiť rovnako ako zahraniční turisti končiaci v depe, lebo bolo nazvané vozovňou.

(Ergo nastane to jeden raz za uhorský rok, keď niekto bude slepý (displeje) aj hluchý (hlásenie) zároveň.)

K poslednému odstavcu: ako potom vodič bude vedieť, že cestujúci, ktorý chcel vystúpiť na konečnej, nezabudol, že vozidlo už došlo na konečnú? Napríklad ak cestujúci nie je miestny a nevie, ako vyzerá príslušná konečná zastávka(obratisko môže byť pokojne o desiatky metrov ďalej za zákrutou, viď NR Gorazdova).

Netreba zabúdať, že pri rekonštrukcii Vajnorskej radiály toto na linke 4 na Stn. N. Mesto už fungovalo. Vozidlo v zmysle dopravného príkazu prestávkovalo na výstupišti aj s umožnením nástupu a v čase odchodu to vodič potiahol na nástupište, dal ešte raz dopyt, potvrdil odchod a išiel smer Dúbravka.

Čuduj sa svete, neprišlo ku škode žiadneho vozidla a dokonca ani k psychickej újme vodičov, takže očividne to vie fungovať aj v Bratislave kebyže sa chce.