Keď som bol v Plzni, tak som išiel do turistického centra, reku kúpim si nejakú magnetku so Škodovymi závodmi, prípadne nejakou tou lokomotívou s logom Škoda, či už Albatrosom, Bobinou, Laminátkou alebo Gorilou (ideálne viacerými naraz, okolo okrídleného šípu). Pozeral som magnetky a opýtal som sa ich, kde majú magnetky Škoda. Kukali ako na idiota a posielali ma do Mladej Boleslavi. Keď som im povedal o obrovských turbínach, tisícoch lokomotív a ďalších vecí zo Škody Plzeň, tak neverili. Toľko k tomu, aký mali prístup k histórii vlastného mesta. Samozrejme tam mali všetko možné a nemožné ohľadom miestneho pivovaru. Ale ináč to bola bieda.
Bratislava má turisticky zaujímavú časť veľmi malú, ak ju porovnáš s Londýnom, viac turistov sa sem jednoducho nevojde bez toho, aby si zo života obyvateľov nespravil peklo. Nestojí to za to, nie sú v tom peniaze, v turistickom ruchu nemá kto robiť. Bez Ukrajincov by skolabovalo aj to gastro, čo máme teraz. Mali sme tu Globsec a aj ten sme jednak poslali preč a on sa chystal aj sám, lebo už veľkosťou Bratislavu prerástol. Možno by sme mohli robiť nejaké kongresy, ale na to nemáme vhodné budovy. Až sa zastavia prístav, tak tam možno niečo také postavia.
To máš pravdu
Musíme ale vychadzat aj z historie Česka a Slovenska
Pred rokom 1918 Česke kralovstvo ako priemyselna krajina sučast Rakuska Uhorska ,ale priemyselnej časti Predlitavska
Slovensko zaostala najma agrarna krajina Uhorska a vlastne len čast Uhorska tzv Felvidek.
a vobec doprava a technika pod ministerstvom kultury
Ten low cost turizmus tvorí drvivú väčšinu turizmu v EU, teda to, čo si pod tým predstavuješ. Človek čo príde, ubytuje sa, občas sa naje niekde, tak je to klasický turizmus.
Prídem do Londýna napríklad? Zaplatím si ubytko (zvyčajne s raňajkami), kúpim si čo ja viem lístky na MHD a obehám, čo ma zaujíma. Pre niekoho to je samotné mesto a budovy, niekto chce vidieť napríklad múzeá, parky atď. Cez deň málokto je, zvyčajne si kúpi v nejakom obchode rýchly snack a vodu a večer si dá večeru v reštike. Alebo si sám navarí. To isté vieš aplikovať viac menej pre každé mesto.
Máš tu potom zážitkových turistov. Idú si zajazdiť na bikoch, idú na vodu, turistika, lyžovanie a podobne. Ale oni tiež zvyčajne nepotrebujú nič extra. Zase riešia len ubytovanie, niečo na jedenie + nejakú infraštruktúru k tomu potrebnú. Oni zase nepôjdu večer do divadla a podobne.
Čo viac reálne ako turista potrebuješ? Občas si kúpiš nejaký suvenír, možno nejaké oblečenie, čo nie je bežné doma. Jediné, za čo vieš viac vytiahnuť peniaze, tak napríklad vstupné do národných parkov, či turistické trasy (v zahraničí to začína byť pomerne bežné, keďže sa treba starať o infraštruktúru plus to čiastočne reguluje počet turistov), prezentácia v zahraničí vie pomôcť lokálnym atrakciám, napríklad rôzne múzeá, hrady, či napríklad v Štiavnici banský komplex a podobne o ktorých kopa ľudí ani len v rámci Slovenska nevie. Ale stále, ak budú tie atrakcie, tak tie peniaze pôjdu na tie atrakcie a nie samotnému mestu.
V Bratislave ako bežný turista vieš stráviť kľudne týždeň a mať každý deň iný program a nebudeš sa nudiť. Nie si odkázaný len na Staré mesto, ktoré obehneš za 2h a nemáš čo viac robiť. Ale tí ľudia o tom musia vedieť.
Dane za ubytovanie idú vždy obci.
Peňazí v gastre je koľkokrát dosť, len oficiálne zamestnanci dostávajú minimálku, zvyšok na ruku a vyhovuje to zvyčajne obom stranám.
Centrály depozitár, do ktorého sa nedajú umiestniť električky (ak ich teda nechceš draho prevážať kamiónmi a skladať na zem, resp. kúsky koľajníc) a trolejbusy musíš tiež ťahať na tyči, moc praktický nie je.
To čo zatopilo zastávku aj pred tým počas toho roka testovacej prevádzky nebola vtedy supercela aká bola včera, ale iba silnejšie prietrže mračien. Takže závery sú také, že to nezvláda ani menšie návaly vody nie len tie extrémne.
Low-cost turizmus je ten krabicový - príde zájazd, obehne mesto, naobeduje sa v nejakej turistickej pasci a ide preč. Prípadne sa ubytuje v hotelovej sieti. Mesto z toho nič nemá, nejaká daň za prenocovanie, ak vôbec. Trochu to pomôže gastru, ale zase len len špecifickému segmentu, ktorý sa ani sortimentovo ani cenovo neorientuje na miestnych obyvateľov. Platy v gastre sú nízke a teda aj dane. V sumáre máme plné mesto zájazdov, ale peniaze do mesta to veľmi neprináša a kvalitu života obyvateľov to skôr zhoršuje.
Ako by mal vyzerať turizmus s vyššou pridanou hodnotou v Bratislave sem nebudem písať, nie som odborník na turizmus, ale logicky by malo ísť o turistov, ktorí tu nechajú viac peňazí, časť z nich pôjde do rozpočtu mesta a časť do súkromných firiem s vyššími platmi. Prípadne prítomnosť turistov nebude veľmi zaťažovať mestskú infraštruktúru. Vo všeobecnosti je na Slovensku zaujímavý kúpeľný turizmus - to je príklad, keď tu turisti minú viac peňazí a v trochu lepšie platenom sektore ako gastro. Aj keď to tiež nie je veľká hitparáda.
Myslím si, že jedinou udržateľnou cestou je, aby si Múzeum mesta Bratislavy vytvorilo dopravnú zložku, kam by sa vozidlá previedli a v rámci ktorej by mohol fungovať odborný personál, grantové financovanie... A nech majú dlhodobú dohodu s DP o poskytovaní technických pracovníkov, údržbovej základne atď, ale na základe prehľadných dohôd, nie osobnej angažovanosti jednotlivcov.
Tam by potom bol priestor, aby tak ako mesto "našlo" v majetku vhodnú budovu na prestavbu na centrálny depozitár (ex KSmB na Bojnickej), aby hľadalo v majetku aj pozemok resp. hotovú halu na uskladnenie HV. Lebo ak chce historičáky využívať mesto v propagácii, mal by to byť jeho priamy záujem na zachovaní, nie záujem pár nadšencov v dcérskom podniku.
Turizmus v štýle vystúpim z lode - dám dvojhodinový okruh pešou zónou - odídem je možno na svojom limite. Ale Bratislava má aj len na ploche MČ Staré mesto toľko potenciálnych cieľov, že pri vhodnom manažmente a propagácii by sa ten nápor v pohode rozprestrel. A to sme sa ani nezačali baviť o ďalších šestnástich MČ ani prírode medzi nimi.
(Opäť, tipov je v Európe plno, stačí odkukávať - tematické prechádzky podľa období, etnicít, komunít, umení, parkov; architektonické okruhy ako Brno alebo Kaunas...)
Tak áno, keď sa mentálne zasekneme, že nič okrem dreveníc nie je "naša história", tak to leží len na pleciach nadšencov. Z hľadiska techniky, stačí sa pozrieť, na akej úrovni je NTM Praha a aj jeho pobočky (napríklad úplne bombové múzeum historického staviteľstva Plasy).
Mimochodom, vyše 30 rokov sú súčasťou zápisu Banskej Štiavnice do UNESCO unikátne banské zariadenia, tiež vodohospodárska sústava so sieťou kanálov naprieč povodiami, ktorej nádže (=tajchy) patrili v čase vzniku k najvyspelejším na svete... Počuli ste, že by sa týmto niekde Slovensko propagovalo pre odborne zameraný turizmus? Jáj, ono by najprv bolo treba tie veci zachrániť a udržiavať.
ale kedze to za ten rok nie je prvykrat, tak to zas nie je ani nic uplne vynimocne... takze by bolo dobre byt na javy ktore sa opakuju viackrat rocne byt pripraveny....
BA nemá kapacitu obslúžiť viac turistov. Už dnes je to na hrane únosnosti. Ak nechceme z mesta spraviť lunapark a zničiť život miestnym obyvateľom, tak nemôžeme rozširovať ponuku pre turistov donekonečna. Najmä ak tu nenechávajú dosť peňazí. Masový low-cost turizmus nie je cesta, ktorou by sme mali ísť.
A nie prvýkrát od ročnej skúšobnej prevádzky. Ale s tým sa na magistráte v tej tlačovej správe k výročiu, aké úžasné dielo postavili, nebudú predsa chváliť.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
3pa3ck3