Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Náklady na výšku kúpy lístka sú fixné predsa, presne budeš vedieť, koľko sa platí. V ČR je prirážka na kúpu lístka na stanici cez okienko myslím v prepočte cca 3€, ak si dobre pamätám. 3€ nie sú vysoká suma pre jednorazových, či občasných cestujúcich, ak potrebuje párkrát do roka cestovať, ale je dosť vysoká suma pre pravidelného cestujúceho, keď sa to zráta. Videl som nejaký prieskum, že stále cca 50% pravidelných cestujúcich (do práce, či školy) to platilo v hotovosti pred jazdou ešte v 2024. Toto sú ľudia, od ktorých chceme, aby prešli na predplatné lístky.

Nie je problém predsa nechať vytvoriť univerzálnu aplikáciu pre celé Slovensko napríklad. Aj keby nie, pravidelný cestujúci proste bude vedieť čo treba, buď bude mať appku, alebo fyzickú kartu s predplatným, či už vo forme kreditu, alebo nejakého časového úseku. Stále predsa bude možnosť kúpiť si lístok online pre občasných užívateľov, nepotrebujú sťahovať appku, im to príde na mail, ako to teraz funguje bežne. Prípadne tam bude automat. Vyhovárať sa na nie príliš user firiendly, že musím niečo chvíľu pred cestou sťahovať atď je dosť od veci. Ako pravidelný cestujúci máš predplatné, ako občasný cestujúci si sa nerozhodol 3 minúty predtým, že niekam ideš a musel si si pozrieť, odkiaľ a kam to ide, aký bus atď, takže si to môžeš kúpiť online.

Žiaden systém nie je bezchybný, ale dokáže značne eliminovať niektoré nežiaduce veci. Tvoj denný lístok už teraz tak či tak musíš vyťahovať v SAD či vlaku, pri nástupe do vozidla, takže sa nič nemení. Takže výhovorky o tom neobstoja. Londýn tak funguje a nemal som s tým problém, kopa ľudí to mala v obale od mobilu napriklad a to je predmed, čo sa vyťahuje každú chvíľu.

Nefunguje to podobne aj v Prahe, že regio busy majú viaceré zastávky v inom pásme ako mestské?

Stále to tak je. Som sa na tom nedávno nechal nachytať - kúpil som si lístok pre pásmo 1 lebo podľa mapy metra moja cieľová stanica bola v pásme 1. Nastúpil som do RER a zistil že moja stanica je zrazu v pásme 3. Tak som potom zastávku pred cieľovou prestupoval na metro a vláčil kufor po schodoch...

Pásma sú relevantné len pre koľajovú dopravu okrem električiek. Autobusy a električky žiadne pásma nemajú.

V Londýne nejazdia autobusy cez hranice pásiem? Či pásma sú len pri predplatnom?

Neviem ako dnes, tejto krajine sa snažím vyhýbať, ale kedysi boli iné hranice zón podľa dopravných prostriedkov.

Jeremy Clarkson: Francúzi sa pozrú, ako to kto vo svete robí a potom to spravia inak.

K bodu 3 by som si dovolil výhradu. Prirážka za kúpu lístka v autobuse je v princípe OK, ale určite nie je OK jej fixná výška, napr. tie navrhované 3€. To výrazne predražuje najmä kratšie trasy.

Za mňa by bolo OK nejaké % z ceny lístka, povedzme 20 - 30%. To je akurát na to, aby sa väčšina ľudí odnaučila kupovať lístky u vodiča (a zdržovať), a zároveň tým totálne neznechutí ľudí, ktorým sa napr. vybije mobil, ocitnú sa mimo signálu, či občasných cestujúcich. Nie každý je dopravný fanúšik a má zmapované, kde v ktorom meste/v ktorom regióne treba mať akú aplikáciu. Aj keď by na zastávkach odkaz na appku bol, nie je príliš user friendly pár minút pred odchodom narýchlo inštalovať appku, potom riešiť ako sa do nej registrovať, potom riešiť ako sa v nej tie lístky kupojú...

No a k turniketom len toľko - sú dobré akurát na to, aby sťažovali pohyb ľuďom s nákupom/batožinou/kočíkom/invalidným vozíkom. Tiež aby cestujúci svoj lístok (hlavne teda denný lístok či PC, či napr. kartu) stratil. Keď ho musí stále vyťahovať z peňaženky, pred nástupom, aj po výstupe, namiesto toho aby ho mal pekne odložený. Pritom čiernych pasažierov turnikety moc nezachytia, stačí si to odsledovať napr. v Paríži.

To platí aj pre rôzne check in/check out systémy (tuto to ale myslím skôr v MHD), pokiaľ nemajú alternatívu: namiesto toho, aby som si napr. ako turista pri prvej jazde zvolil, že chcem povezme 24/48/72 hodinový lístok, tak musím neustále vyťahovať kartu z peňaženky a niekde ju validovať, ideálne aby som ju stratil...

Ukazuje, ale keď máš plný bus tak nebudeš skúmať či tam máš 70 alebo 65 ľudí, navyše palubák ti ukazuje len ľudí pri ktorých máš výstupnu zastávku zadanú. Ak niekto cestuje na papierový lístok z predpredaja alebo lístok z aplikácie, tento údaj nemáš.

Nemyslím si. Odkedy sú zóny, tak vodičom hovorím len názov obce kam idem a on dá random zastávku (alebo nejakú referenčnú v rámci zóny).

Neukazuje vodičovi na palubnim počítači, koľko cestujúcich má na danej zastávke vystúpiť? Potom si to môže porovnať s realitou

To je ďalšia úsmevná pozoruhodnosť Paríža. Tarif je jednotný v rámci "Paris intra muros", t,j, mesta zhodného s departmentom číslo 75 - aj tam platí nástup a kontrole v predných dverách. V meste sa predávajú papierové lístky "ticket t+". Jeho cena sa mení s infláciou, ale lístky sú stále platné. To znamená, že môžem stále použiť desaťročný aj starší papierový lístok bez ohľadu na to, za koľko som ho vtedy kúpil, platí na jednu jazdu autobusom (alebo v metre kým neopustím kontrolovanú zónu môžem prestupovať a voziť sa hore-dole, ale to robia len fanúšikovia alebo bezdomovci). Poznám príložitostných návštevníkov Paríža, ktorí si staré lístky berú pri ďalšej návšteve a cestujú na ne.

Nedávno zrušili bločky z 10 ks lístkov t+ (de facto neexistujú už veľmi dlho, ale človek si mohol vypýtať "carnet", dostal 10 samostatných lístkov za zvýhodnenú cenu), ale jednotlivé lístky sa stále predávajú.

No a ďalšia špecialita papierových lístkov je tá, že majú síce niečo ako magnetickú stopu, ale na použitý lístok ma turniket pustí znova. Ľudia, ktorí sa neboja revízorov to úspešne skúšajú. Ak majú šťastie, tak ich lístok je tak nečitateľne orazítkovaný (väčšinou), že revízor z neho nič nezistí. Ale ja mám rád poriadok a radšej za cestovanie riadne platím (aj tak do Paríža chodím menej ako kedysi).

Keď sme pri revízoroch, tak tí nechodievajú jednotlivo, ale robia razie vo väčších skupinách (vždy v kompletných uniformách - to im dáva isté práva zadržať čierneho cestujúceho), zväčša na zastávke pri vystupovaní - no a tam sa uplatní to, že vzadu sa len vystupuje. Nechajú ľudí vystúpiť, urobia špalier a spustia kontrolu. Aj tak neverím, že ich úspešnosť je nejaká závratná. Čierni pasažieri ma ale štvú všade, nielen v Bratislave. Je to nefér.

Pri prekročení hranice mesta do regiónu (Ille de France) sa platí podľa východiskovej a cieľovej zóny - teda vlastne ako v IDS BK.

Takých miest je veľa, však napokon aj Londýn alebo New York. Je to pitomosť hocikde, ale rozdiel je že minimálne v tom Londýne (neviem ako Paríži) máš fixnú tarifu, teda vodič naozaj reálne overuje či máš zaplatené cestovné. V IDS BK vodič môže overiť či máš zaplatené cestovné v momente nástupu, ale nijak nevyrieši že máš lístok do Lamača ale reálne cestuješ do Malaciek.

3. Podľa mňa je dôležité rozhodiť revízorov do rôznych časov a lokalít. Nemusia byť samozrejme stále všade, ale mali by sa objavovať relatívne náhodne, nie stále na tých istých miestach od 6:00 do 22:00 ako je tomu v Bratislave.
5. V Bratislave si vieš kúpiť lístok v predpredaji. Toto by som osobne tlačil viac aj v regióne, hoci podľa PTS sa zdá že trend je skôr opačný (nový koncept odbavenia predpokladal sa že nástup s papierovým lístkom z predpredaja by bol možný len v zónach 100 a 101), ale predsalen, je iná vec zháňať niekoho kto to predáva v Petržalke vs niekde v Lozorne. Tie dôsledky sú tiež iné podľa toho či uviazneš na sídlisku alebo v poli pri Kuchyni.

Ja používam lístky v aplikácii. Kvôli tomu sa snažím ostať na konci radu nastupujúcich, lebo čítačka ten QR kôd nikdy nechce načítať.

Osobne by som s tým súhlasil. Ale spomenul som si, že v Paríži RATP trvá na tom, že sa nastupuje prednými dverami a lístok si treba označiť v dohľade vodiča. Zadnými dverami je možné len vystúpiť. RATP aj tvrdohlavo nakupovali autobusy v dvojdverovom prevedení (krátke, u kĺbových by to nešlo) a len v posledných rokoch sa objavili mestské autobusy podobajúce sa ne tie z civilizovaných krajín - ale nástup prednými dverami ostal.

Nakoniec Francúzi robia veľa vecí naopak, takže príklad by som si z nich nebral. Pokiaľ viem, tak ružové skladacie vodičské preukazy tam skončia až v roku 2033. A to sú tie vodičáky z papiera, u nás mali plastový obal (tí, čo sa narodili v minulom storočí si to majú šancu pamätať). Aj ja som mal tú ich ružovú skladačku, keď som tam pár rokov prebýval, našťastie som to už vymenil naspäť.

Naspäť k dverám: Objem prepravy v Paríži je určite väčší ako v Bratislave, ale zjavne sa nad tým zamýšľajú vlastnou logikou a nástupu všetkými dverami sa bránia.

Ahaa, takže krátky pobytový čas na Hlavnej stanici (napr. 7 minút ako som písal včera) je vždy iba smerom na Kúty?

A ten Os čo má z S20 prejazd na Urpín, to neviem dohľadať, tam sa v smere na trať 130 ako dlho čaká na Hlavnej stanici?

A nerozumiem tomu Os 2009 s príchodom z Kútov na Hlavnú stanicu o 9:00 h, ktorý z S20 má prejazd na S60. Tam súprava koľko čaká na Hlavnej stanici?
(Podľa vygoogleného radenia vlakov Os 4767 a Os 4769, ktoré si uviedol, to vyzerá na niekoľkohodinové čakanie, to sa mi nezdá, že by ho na nástupišti tak dlho nechali - to je už pre cestujúcich neatraktívne...)

PS: Čo znamená slovo zbrojenie v doprave, čo s tými Delfínmi robia v Bratislave?

1. ok, dal by sa spraviť zväzok liniek, alebo prípadne v tebou spomínanom príklade napr. všetky linky, ktoré jazdia na úseku ASMN/Patrónka - Stupava, AS.
2. Mohli by si privyrobiť revízori z DPB.
3. Tu sa pozastavím, pretože tento bod má viacej rovín. Jedna vec je systém revízorov ako taký, druhá vec je jeho návratnosť a tretia vec je jeho manažment. Systém môže teoreticky fungovať, môžeš mať správne nastavený pomer výkonu revízora/ mzdy revízora/ výšky pokuty, ale nebude fungovať, ak bude chodiť na jednu linku zo 100. Takže tu by som nedával flintu do žita.
5. Aký last resort máš v MHD? Tapovanie aj SMS (ok, predpotopná a drahá vec) by sa dalo zaviesť aj v RAD.
7. Toto je chodenie po tenkom ľade nesystémovosti, ale viem si predstaviť, že príplatok by bol len v zónach 100+101(+111).