To, čo bolo hlásené ženským hlasom (text to speech) po novom hlási mužský hlas. Ale odlišuje sa to od toho, čo hovorí po anglicky. Ak máme ešte niekde Tvarožkovú, tak už máme tri rôzne hlásenia
Na S70 máme dnes aj Karosu (MA-653ES), takže Karosy na linkách IDS BK aj v 2025 (možno tam bola aj v predošlých dňoch ale nevšimol som si).
odhliadnuc od toho ze vsetko dlho trva (projekty, povolenia, ....) je to ale dost kratkozrake uvazovanie.... (trolejovu) trat ked postavis tak tam s nejakou zakladnou udrzbou vydrzi 40-50 rokov, kolko generacii vozidiel (obvzlast baterkovych) sa pod tym vystrieda a co budu stat ? nebude nahodou ta kompletna trat v horizonte 20, 30, 40, ... rokov vyrazne lacnejsim riesenim ?
No lenže takto nie je postavená dilema. Dnes už hybridy máme a máme aj infra.
Čo ja rozporujem (ale zase to neprezentujem ako univerzálnu pravdu), je výstavba súvislých tratí. Zoberme si ten Lamač, ako príklad: Zatrolejuješ L63 (8 km) za 20 miliónov, ale samozrejme to bude viac, lebo musíš vykonať všetky potrebné procedúry a prvý báger sa zahryzne do terénu o 10 rokov. Ceny, inflácia, pracovný trh, všetko sa to môže zmeniť tak, že skutočná cena bude 25 miliónov. K tomu musíš kúpiť 9+1 nových trolejbusov, aby si pokryl výpravu, takže to máme 10 bežných 18m trolejbusov v hodnote 600 tisíc € za jeden, takže ďalších 6 mega. Kapitálové výdavky máš 26 až 31 miliónov €. A to pomlčím o výstavbe meniarne, pre ktorú musíš mať pozemok.
A nevýhody? Údržba trate a rýchlosť. Žiadna flexibilita. A stále máš ostatné linky, ktoré buď budú hybridy, alebo budú jazdiť autobusy pod drôtmi.
Za 31 miliónov vieš postaviť 2 km tratí v náročnom teréne, alebo spojky, alebo predĺženia trate (napríklad po Tesco Lamač) a nakúpiť odhadom 25 ks 18m hybridov, ktoré vedia byť zaradené do premávky o rok.
A pokojne sa prenesme do iného vesmíru. V Trnave sa v 80. rokoch plánovala prevádzka trolejbusov. Asi sa zhodneme, že v dnešnej dobe by takáto myšlienka bola ekonomická samovražda a elektrobusy "do the job" rovnako, hneď a za zlomok nákladov.
To si vobec nemyslim
Ked premava trolejbus pod trolejami može dobijat baterie/viz 40,61,44/ a nemusi sa dobijat na určenom mieste/Samozrejmostou dobre dimenzovane napajanie siete/Najvacsi odber tj zataž pre baterie je rozjazd do kopca ,pri vačsich rychlostiach spotreba elektriky zasadne klesá.Este tak zjednotit autobus a trolejbus/ a ich varianty/ v legislative tj aj trolejbus dat ako cestne motorové vozidlo.
Voči autobusu to je otazne ale el.motor je vždy jednoduchši/nehovoriac o udržbe/ než diesel motor a ešte ekologia.
Indukčne napajanie z vozovky je v sučasnosti drahé nespolahlive a tak len v štadiu vyskumu .
Je to čím ďalej, tým viac otáznejšie a môj odhad je, že trolejbusové trate čoskoro budú slepou uličkou. Napr. zatrolejovanie cesty do Lamača by dnes v porovnaní s nákupom hybridných trolejbusov predstavovalo výrazne horšie návratnú investíciu bez nejakej väčšej pridanej hodnoty.
Ale áno, personálna bieda v doprave sa ťahala ako niť snáď celým socíkom. Vo výsledku sa miesto výberu robil nábor, takže robiť profivodiča sa dalo kľudne s neplatnou zdravotkou, alebo s falošným súhlasom hlavného zamestnávateľa na brigádny pomer... Príhody z výcviku viackrát spomínal S499.1023. A odkedy sa dajú online pozrieť niektoré československé rozsudky, tak si môže každý z gauča overiť, ako aj pri zavinenej nehode sa zvykol domovský podnik prihovárať za miernejší trest, aby neprišiel o šoféra.
Existuje niekde porovnanie nákladov na vozokilometer alebo inú metriku pre prevádzku trolejbusov a autobusov? Má ekonomický zmysel rozšírenie trolejbusovej siete?
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
![<a href='mailto:viko [zavinac] atlas [bodka] sk' >Viko</a>](https://www.gravatar.com/avatar/923ea944e42b99e7132e64f662ae10a4?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
![<a href='mailto:PettoG [zavinac] gmail [bodka] com' >Petto</a>](https://www.gravatar.com/avatar/9668ebd655edb642f68b1c1bfe459eac?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
dyspozytor
časopis STOP, rok 1988.