Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ďakujem ti za vyčerpávajúce a rozsiahle informácie, mnohé časti veľmi pomôžu.
Len pre upresnenie, ak môžeš potvrdiť, prosím kľudne, každá informácia sa počíta.

1) Prístavkom myslím na mojej schéme dvojica koľají povedľa hlavnej budovy s 8mimi koľajami (prístavok od Dunaja, o bola dielňa? ). Ide mi najmä o fakt, že na niektorých fotkách vidím koľaje idúce do tejto časti budovy (ale nie úplne, väčšinovo tam dakde stojí autobus blokujúci zreteľné smerovanie koľají), avšak na neskorších snímkoch vidno električky (pracovné) stojace vedľa tejto časti budovy (v mieste kde bola kedysi trolejbusová stopa prvých trolejbusov MAN) - Na mojej schéme prakticky toto chýba, a neviem či nejde o tie isté koľaje a teda koľaje ktoré mylne si myslím že šli do budovy šli v skutočnosti vedľa)

2) z toho popisu cúvania ak správne rozumiem tak dvojkoľajne šla trať zo šafka priamo do haly na koľaje 4 a 5 (počítané od Dostojevského radu), prvá spojka na ulici pri Umelke od šafka s nesprávnej na správnu, a druhá spojka vo vozovni zo správnej na nesprávnu? Následne za touto spojkou bola výhybka na ten trojuholník z Pribinovej. Preto vlastne nebola možnosť z pribinovej prejsť na prvé 4 koľaje vozovne, takže nacúvať, vytiahnúť sa za spojku a zas nacúvať.

4) Takže ešte jedna koľaj bola poza budovu medzi valom a vozovňou. Aká bola cxa jej dĺžka? Ako bola napojená? Ako ostatné koľaje, jednou odbočnou vetvou z ktorej vychádzali odbočky na každú koľaj? ALebo z poslednej nejak inak?


Náhodou nejakú z fotiek kde by bolo dačo vidieť nevlastníš?

Ďakujem ešte raz!

Prakticky to fungovalo na veľmi málo vozoch (tak, aby vzduchová brzda cez pedál elektrickej brzdy udržala voz)

No, ono to vlastne nie je ďaleko od pravdy. Takto to malo fungovať u starých električiek, ktoré jazdili s tyčovým zberačom a keď na výhybke odbočili, tak hore v tých miestach bolo také "plechové čosi", trojuholníkovitého tvaru, kde "palica" pod vplyvom toho (bočného, či rovného) ťahu mohla odbočiť. Neviem to nazvať odborne. Vzdušné výhybke na rozdiel od trolejbusových (aspoň pokiaľ som čítal) sa neprehadzovali.
Snáď by bolo dobre, keby to niekto znalý doplnil.

pokial mam spravne info, tak pedal edb bol spriahnuty aj so vzduchovou brzdou, t.j. od urcitej miery "zoslapu" pedala sa okrem edb zapajala aj vzduchova (mechanicka) brzda...

Čo sa týka premávky, je jasné, že sa to porovnávať nedá, ale už ani vtedy to nebolo príliš ružové. Druhá vec je, aké dráty boli vtedy a aké dnes, to sa takisto porovnávať nedá, v lete 1986 bolo vedenie na Kolibe v tak tragickom stave, že si za kolo minimálne 2x zbieral, lebo bez toho sa prejsť jednoducho nedalo.

Keď som skončil kurz, musel som podpísať zmluvu o dvojročnom brigádnickom pomere (cca 80hodín mesačne), ja som to mnohokrát prekročil, ale boli ľudia, ktorí to neodjazdili a neviem o tom, že by ich podnik nejako penalizoval.

My sme ešte mohli jazdiť na výnimku, ktorú mal vtedajší DPMB, takže som k jazdeniu na trolejbuse nepotreboval D-čko, stačilo C-čko + kurz na palice, čo sa dnes už nedá, musíš mať D-čko + kartu vodiča, čo takisto nie je lacná sranda...

To sa dobre číta, vtedajšia premávka a doba bola iná. Môžem ti odpovedať na vysokoškolákov s tým, že keď som bratrancovi dohadzoval fleka na vodiča eliny, tak mu povedali, že je veľký záujem, tak nech si švihne, lebo už je kurz plný. Výcvik trvá nejak pol roka a začína sa na Krasňanoch na K2S a súpravách. Viem, že sú študenti viazaní odrobiť nejakých 1000 hodín, inak doplácajú alikvotnú čiastku za výcvik. Mesačne je to nejakých 6-8 zmien, podľa dĺžky zmeny, keďže študent má mesačne 80 hodín podľa Zákonníka práce.

Moja žena si donedávna myslela, že palice idú tam, kam ich vodič jazdou potiahne

Ja keď som bol decko, bol som v tom, že zberače cez výhybku prejdú podľa toho, na ktorú stranu sa nachádza trolejbus voči výhybke. V škole som si do lavice vyryl ryhy, akože trolej aj s výhybkami a keď som tadiaľ jazdil perom, tak to presne tak fungovalo.

To si mal dobré jazdiť na trolejbuse pri VŠ. Boli iné podmienky ako dnes?

"Spojka" na trolejbuse = vzduchová brzda...

Keď som začal jazdiť, veľa spolužiakov sa ma pýtalo, ako ten trolejbus vie, že kam má ísť. Niektorí to nepochopili ani po vysvetlení a to sme študovali na SVŠT

Keď som sledoval vodičov ako žiak, ako jazdili ešte na ceduľových klasických 14Tr, tak som nikdy nechápal, prečo pri prejazde napr. vyhýbkou alebo pri brzdení stláčali "spojku", čiže vzduchovú brzdu ako šoferí na Ik280. Už vtedy som nechápal prečo má trolejbus "spojku".

Áno, 14/15Tr sú trojpedálové - jazda ("plyn")+ "elektrická" (elektrodynamická) brzda sú napravo od tyče riadenia a "vzduchová" brzda naľavo od tyče riadenia. Elektrická brzda sa používa na priebežné brzdenie (brzdí motor) a vzduchová na núdzové brzdenie a na udržanie vozu v kľude pri státí v zastávke. Elektrická brzda na stykačových vozoch bola tzv. samobudená, t.j. brzdila aj keď voz nemal "šťavu" (pri výpadku napätia alebo vypadnutých zberačoch), na tyristorových vozoch bola závislá, t.j. brzdila len v prípade vozu pod napätím. Niektoré stykačové vozy mali tak perfektne nastavenú elektrickú brzdu, že pri stlačení brzdového pedálu "nadoraz" bola v prevádzke aj vzduchová brzda, t.j. voz sa dal udržať v kľude aj bez vzduchovej brzdy. Vzduchové brzdy neboli dimenzované na priebežné brzdenie, boli aj takí exoti, čo ich za službu dokázali odpísať, kedže nepoužívali elektrickú brzdu (zlá technika jazdy).

Ďakujem za odpoveď. Teraz vyzniem možno hlúpo, ale viem že 14/15Tr mali 3 pedále, z toho jeden akcelerátor a dve brzdy. Ktorú brzdu si konkrétne myslel, resp. ako ten systém bŕzd funguje?

Na rozdiel od dnešných diaľkovo ovládaných výhybiek boli staré "kremnice" nastavené natrvalo do jedného smeru, keď si nepotreboval prehodiť, prešiel si cez výhybku bez jazdy (bez prúdového odberu). Keď si chcel prehodiť, tak si cez výhybku prešiel s našliapnutou jazdou (prúdový odber) a súčasným pribrzdením vzduchovej brzdy, magnety pritiahli jazyky do druhej polohy. Po prejdení výhybky hlavy zberačov pomocou zarážiek na jazykoch vrátili výhybku do prednastaveného smeru. Takto fungovali všetky výhybky v meste okrem výhybky na Námestí 1.mája pre vtedajšiu L213 na Kolibu (dnešná L203), ktorá sa prehadzovala "diaľkovo", t.j. kontakt na prehodenie nebol súčasťou výhybky, ale bol predsunutý o nejakých 20m pred výhybkou.
Ak ma pamäť neklame, vozy od 6224-ky mali vľavo pod oknom tlačidlo na prehadzovanie výhybky, takže už nebolo potrebné mať našliapnutú jazdu so súčasným pribrzdením, ale stačilo mať jemne našliapnutú jazdu, aby sa zopol siloblok a stlačením spomínaného tlačidla si prehodil výhybku.

Vieš mi vysvetliť, ako tie staré vyhýbky fungovali v praxi? Nie som elektrikár.

doplnenie - nemá žiadnu "prekážku"...

Je to nastavené správne - zo zastávky sa obe linky rozbiehajú rovnako, L207 ide po hlavnej, takže okrem rozbehu zo zastávky žiadnu "prekážku" v jazde, L64 odbočuje vľavo a dáva prednosť protiidúcim vozidlám, takže potrebuje byť "pod prúdom", aby vedela pridať, kedy potrebuje, iná vec je, že dnešné výhybky sa prechádzajú bez jazdy bez ohľadu na smer, ktorým idú zberače, nie ako za "starých čias", kedy sa výhybka prehadzovala prúdovým odberom na rozdiel od dnešných na diaľku ovládaných výhybiek

Kolegovia, mám na vás laickú otázku. Sledujem teraz trochu trolejbusové trate a narazil som na jednu zdanlivú nelogickosť - ale možno je to celé inak.

Trolejová križovatka Lovinského smer Hroboňova/Búdková. Na návesti je vyznačené pre smer Hroboňova Zko a pre smer Búdková Včko. Doľava (Hroboňova) odbáča L64, ktorá do zákruty logicky spomaľuje a rovno (Búdková) ide L207, ktorá má pred výhybkou zastávku, z ktorej logicky akceleruje.

Nie je tá križovatka v tomto kontexte nastavená naopak?

Presne ako vravíš David. Dostatočne obsluhovaná je pre okraj Trnávky a preto 205 nemusí byť zatiaľ kĺbová, a ako obslužnosť celej Trnávky ako duobus naozaj postačí. Stačilo by urobiť týždenný test po tejto trase. Čo sa týka 210 by mali radšej vyriešiť jej zatrolejovaním, pretože centrum mesta s prerušovaním trolejov je neestetické. To patrí skôr na okraje miest. Úprava liniek 96, 205 ,63 ,65 na Galvaniho, je to najmenej čo by prekážalo, kým nemáme vozy na letisko.