Reakcia na: Ámos #224143:
V pešej zóne sa hlavné a vedeľajšie cesty nevyznačujú, ale ak by prišlo k dopravnej nehode, tak zrejme by bol vinný ten, kto nedal prednosť sprava, keďže aj na premávku na pešej zóne sa vzťahujú dopravné predpisy o cestnej premávke. Okrem toho však platí nepísané pravidlo o hlavnosti ulíc, napríklad Obchodná je hlavná aj keď nie je vyznačená značením v trase pešej zóny, ale na jej konci na Hurbanovom námestí je dopravné značenie označujúce ju ako hlavnú cestu.
Ike
Nikde v zákone nie je stanovený vzťah medzi miestom mimo cesty a križovatkou, ale predpokladám, že tieto dva termíny sa vylučujú a stoja v juxtapozícii.
Teda, ak to nie je križovatka, je to miesto mimo cesty. Spĺňa križovanie ulíc Poštová a Obchodná charakter križovatky? Podľa mňa nie:
(2) Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie:
j) križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú,
a keďže križovatka musí mať hranicu, tak
e) hranicou križovatky miesto vyznačené vodorovnou dopravnou značkou „Priečna súvislá čiara“, „Priečna súvislá čiara so symbolom Daj prednosť v jazde!“ alebo „Priečna súvislá čiara s nápisom STOP“; kde takáto vodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky,
Je logické, že križovatka musí byť buď vyznačená značkami a svetelnými signálmi, alebo aspoň vozovkou prostredníctvom jej zakrivenia. Križovatka bez značiek a zakrivenia existovať nemôže, pretože na ľubovoľnej ploche s pevným povrchom by sme mohli mať nekonečne veľa križovatiek.