Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Tvoj problém je práve v tom "Len si myslím". Ja si tiež všeličo myslím, ale neznamená to, že je to pravda a už vôbec z toho nemôžem robiť závery.

Tak ja ti to napíšem znova.

Električky NIE SÚ menej stabilné. Nižšie ťažisko znamená jeho menšie posuny. To, že pri vzájomných výškových rozdieloch medzi koľajnicami na 1000mm sa to viac rozhúpe než pri 1435 je úplne irelevantné, pretože taká vec môže byť akurát na húsenkovej dráhe, v nosnom systéme vyspelého mesta je úplne neprípustná a teda ju nemám prečo zvažovať.

Udržiavanie NESTOJÍ viac. Pri 1000mm vydržia oblúky dlhšie, čiže šetríš na ohýbaných koľajniciach a počte výluk pri ich nahrádzaní. Brúsiť proti vlnkám a podbíjať proti nerovnostiam treba tak či tak, traťové stroje na to sú bežne dostupné. To, že chceme pohodlnú a tichú trať, nie je vina rozchodu, robí sa to i v 1435mm prevádzkach (v Prahe dokonca denne jazdí mazacia električka, je 1435 zlé keď vyžaduje takú údržbu???).

Čo ti ešte pripadá nevýhodné?

"koľko ľudí bude cestovať za prácou ... asi bude oveľa viac ľudí pracovať doma ... nebude taká ako sa očakáva"
A čo očakávaš od toho, že sa zmení dnešný systém práce... Ako tak sledujem rôzne prognózy, tak od názoru "ľudia budú viac pracovať z domu" sa to mení smerom "ľudia budú pracovať menej (resp. menši počet dní po viac hodín)". Každopádne, cestovať sa bude tak či tak... keď budeš mať viac času, budeš sa venovať iným veciam a nebudeš ten zvyšný sedieť doma. Ten počet prepravovaných ľudí sa teda môže ešte zvýšiť, keďže počas dnešnej 8-hodinovej zmeny v práci stihnem možno 3 návštevy známych.

Čiže treba začať trhať kolajnice najlepšie hneď zajtra, lebo MOŽNO o 30-50 rokov už nebude toľko ľudí cestovať. Takéto chyby sa robili za socializmu, lebo tiež "múdri" rozmýšľali: "Veď tie električky nebude treba." A dnes sa ukazuje, aký to bol omyl. Vo veľkých metropolách aspoň hlavné prúdy nahradilo metro aj keď cestovanie sa ľudom znepríjemnilo - napr. v Prahe tie Pankrácke trate. Čo tak počkať, tých 30 rokov a keď skutočne počet cestujícich klesne natoľko, že električková doprava sa stane nerentabilnou a bude možné ju nahradiť (čo si však nemyslím), potom môžeme otvoriť diskusiu o nejakom rušení. Myslím si, že trend ale bude skorej opačný v prospech elektrickej trakcie, už len preto lebo zásoby ropy tu nebudú donekonečna. Či sa podarí vyvinúť elektrobus s dostatočnou kapacitou je tiež otázne, lebo zatiaľ sa podarilo vyvinúť len krátke "prdítka" vhodné tak na nejaké okrajové doplnkové linky. Ono i rozmery a hmotnosť tej "baterky" má určité konečné limity. Možno o tých 50 rokov, že nebudú výhodné ani električky ani autobusy a budeme mať dokonca nejaký maglev.☺
Ako už odomňa bolo napísané: Najbližšie desaťročia, nie len, že rušiť električkovú prevádzku v Bratislave nebude rentabilné, ale kvôli eurofondom čo i len možné, resp. možné s tým, že mesto sa zadĺži až po uši. Nehovoriac už o dopadoch na životné prostredie v meste pri čisto autobusovej doprave.
TAKŽE: Ja končím diskusiu na túto tému na najbližších najmenej 20 rokov, ako zbytočnú.

V žiadnom prípade som nikdy nepresadzoval prerobenie tratí na 1435. Len si myslím, že naše trate sú menej výhodné, električky sú menej stabilné, udržiavanie tratí v dobrom stave stojí viac.

Problém s 1000mm bol naposledy pred nežnou, keď ČKD uprednostňovalo export pred vývojom.
Dnes je doba taká, že rozdiely sú prakticky irelevantné. Stavbu dráhy nemá čo predražovať (pražce sa bežne robia úzke i univerzálne SB8B; uchytenia, koľaje... sa nemenia) pretože kvalitatívne nároky sú rovnaké, traťových strojov existuje hafo lebo úzkorozchodných dráh sú desiatky aj v horách apod. Jediný náklad môžu byť výhybky, aj to skôr preto, že dnes sa už robia na mieru, aby tvorili plynulý oblúk v danom mieste. Vozidlá sa vyrábajú bez problémov (dopadli sme snáď horšie než napr. Praha, Brno či Košice?), prevádzka samotná je na úzkom rozchode dokonca pokladaná za bezpečnejšiu z dôvodu nižšie položeného ťažiska a teda menšej náchylnosti na výkoľaj, takisto prejazd zákrutou pri 1000mm je priaznivejší k zvršku kvôli menšiemu rozdielu "potrebných rýchlostí" pre jednotlivé kolesá. Hádam nejdeme obhajovať 1435 len kvôli tomu, že priama trať môže byť bez dôsledkov o niečo viac vylágrovaná - v BA chceme nosný systém, nie húsenkovú dráhu à la exZSSR.

Pozri si príklad Liberca, ako v 90. rokoch začali prestavbu, koľko peňazí im to zhltlo a ako ďaleko sa za cca 20 rokov dostali. Potom sa pozri na ich vozopark a počet jednokoľajných úsekov, prípadne sa aj prejdi po meste a zhodnoť jeho celkový stav a zodpovedz si otázku, či sa tie peniaze nedali investovať lepšie.

Ďakujem za linky, niečo som sa zase dozvedel. Náš rozchod 1000 mm už považujem za nevýhodnejší len preto, že električky nie sú tak stabilné ako na 1435. Preto ak majú električky jazdiť rovnako rýchlo, trate sú náročnejšie na údržbu.... Ok?

Aha, ďakujem za príspevok. Netušil som, že nevýhodný rozchod, čiže iný ako 1435, no nevýhodný je hlavne menší, je či bol použitý v tak veľa mestách. Všimni si, že v mnohých mestách rozchod prebudovali na 1435. Nepresne som sa vyjadril, chytil si ma za slovíčko, vedel si však čo som chcel povedať. Naše električkové trate nie sú tak výhodné ako tie v mestách s rozchodom 1435. Je to lepšie?

A v com je nevyhodna? Chod sa pozriet do Helsink

A uz tu zacina aj poltretinovat ...

"Úzky rozchod koľajníc má nevýhody oproti iným mestám."

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_tram_track_gauges

Elektrickovych 1435mm trati bolo za celu historiu cca 161
A naopak 1000mm trati bolo za celu historiu cca 172

V linku si mozes vyratat aj kolko ich je aktivnych.

Tu nepomôže ani Šikansen ?

Prosím rýchlikovú laminátku aby zasiahla. Ja končím.

Ja som mal rozpísanú dlhú reakciu na jeho posledný príspevok, ale zmazal som ju. On je typ ľudí ktorí nepochopia, lebo už vopred majú jasnú odpoveď, potvrdzujúcu ich pocity. Poslednou vetou to úplne zabil. Pletie si príčiny a dôsledky. Korelácia a kauzalita sú dve odlišné veci. Žiaden zo svojich argumentov nepodložil relevantným zdrojom, iba svojou logikou, ale nám neverí a rád by videl zdroje našich tvrdení. V skrini za sebou mám nejaké pekné knižky ktoré sa používajú na výučbu problematiky na vysokej škole v Žiline. Nalistoval by som mu tam nejaké stránky aby si ich prečítal. Na konci kapitoly má aj uvedené zdroje. Obávam sa však že by to bola strata času. Tvrdí že je v neutrálnej rovine, ale pokračuje v rovnakej línii argumentácie ako predtým. "Niečo z toho" čo napísal... Nie, nič z toho neplatí. Sú úplne iné faktory ktoré vplývajú na to koľko stojí stavba trate, ako často musím robiť údržbu, koľko ma to stojí, alebo čo je dôvodom znižovania rýchlosti. Rozchod bude až na konci zoznamu. Lenže to by analytik musel niečo vedieť a keby niečo vedel, tak by nepísal také nezmysly.