![<a href='mailto:viko [zavinac] atlas [bodka] sk' >Viko</a>](https://www.gravatar.com/avatar/923ea944e42b99e7132e64f662ae10a4?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Reply on: Huitzilopochtli #3243:
V starších štúdiách, projektoch či výskumoch to nie je zrovna zriedkavé, že sa autori občas vyjadrili "ľudovejšie". Nefungovali ako dnes, keď si môžeš otvoriť word, 50x prečítať a zakaždým zmeniť jedno slovo za krajšie 
A k tej druhej časti, v roku 1992 sa už isto vedelo, na čo všetko by bolo treba peniaze - ale nie sú. Takže rozumiem, že postupné prisypávanie ulice na celej jej dĺžke, zvlášť ak by to znamenalo obchádzkové trasy počas výstavby, radšej ani nenavrhovali.
![<a href='mailto:slspdailylejm [zavinac] yahoo [bodka] com' >irizar</a>](https://www.gravatar.com/avatar/01beee938f0a58152bdde4f32ee89de0?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
upravovač fotiek
PREVEROVACIA ŠTÚDIA ELEKTRIČKOVEJ TRATE NA DLHÉ DIELY
ÚTVAR DOPRAVNÉHO INŽINIERSTVA HL. M. SR BRATISLAVY
DÁTUM DECEMBER 1992
Riaditeľ: Ing. Igor Dula, Csc.
Vedúca úseku: Ing. Anna Lovásová
Riešitelia: Ing. Miroslav Borišinec, Ing. Dačica Kováčová
Kreslila: p. Ľudmila Vladkyová
Zo štúdie citujem:
"Dĺžka navrhnutej trate je 2,5 km. Prevýšenie najvyššieho bodu t.j. obratiska oproti bodu odpojenia zo súčasnej trasy ja 100 m. Celá trasa je v stúpaní, ktoré na úseku cca 100 metrov dosahuje pozdĺžky sklon 8,6%. Polomery smerových oblúkov sú v súlade s požiadavkami v norme pričom ich veľkosti sa blížia minimálnym prípustným hodnotám."
ďalej
"V hornej časti Molecovej ulice, v dĺžke 100 metrov, je stúpnaie 8,6%. Vedenie nivelity električkovej trate v 7% stúpaní, t.j. plynule zahĺbenie oproti komunikácii a následné napojenie na súčasnú nivelitu nie je možné, nakoľko nad križovatkou Molecovej, Janotovej a Meličkovej sú vykrižované kolektory s vysokými vodovodnými rádmi (⌀800) a trasa električky nemôže tieto podliezť ani nadliezť. ON 73 6412 povoľuje na novobudovaných tratiach max. sklon 7%. V prípade realizácie diela je potrebná výnimka z tejto normy. Jeden zo spomínaných kolektorov prebieha paralelne popod spodnú časť Meličkovej a na ľavej strane cesty, v jej prvej pravotočivej zákrute, má v tesnej blízkosti revíznu šachtu, ktorej strop je vyšší ako úroveň vozovky."
Súčasťou štúdie sú aj výkresy smerového a výškového vedenia trate. Vo výkrese je uvedená kóta 8,56%, zrejme sa jedná o presnejší údaj. Hodnota 8,6% uvádzaná v textovej časti bude zaokrúhlená.
Štúdia sa zameriava na rozsah prác, ktoré by boli nutné. Záver štúdie konštatuje, že "vedenie električkovej trate na Dlhé diely je technicky a dopravne veľmi problematické a z tohto dôvodu nedoporučujeme jej realizáciu."
Za pozornosť stojí, že zastávky boli navrhované v dĺžke 60 metrov a ich umiestnenie bolo v súlade s normou, ktorá povoľuje max. sklon trate v zastávke 2,5%. Materiál sa zaoberal aj hlučnosťou a konštatoval, že vedenie električky by zvýšilo hlučnosť o 1 až 4 dB oproti trolejbusom.