Discussion Forum › Off-Topic Forum

V starších štúdiách, projektoch či výskumoch to nie je zrovna zriedkavé, že sa autori občas vyjadrili "ľudovejšie". Nefungovali ako dnes, keď si môžeš otvoriť word, 50x prečítať a zakaždým zmeniť jedno slovo za krajšie

A k tej druhej časti, v roku 1992 sa už isto vedelo, na čo všetko by bolo treba peniaze - ale nie sú. Takže rozumiem, že postupné prisypávanie ulice na celej jej dĺžke, zvlášť ak by to znamenalo obchádzkové trasy počas výstavby, radšej ani nenavrhovali.

Nemci sú v tomto celkovo zvláštni.
Dortmundský Stadtbahn sa v čase ekonomického útlmu regiónu zakopával za strašne drahé peniaze v centre pod zem namiesto toho, čo by najprv vyriešili pojazdované úseky bez nástupíšť v strede ulice a jednokoľajky.

Áno, použili presne tie slová.

Určite autori oficiálnej štúdie použili výraz "podliezť ani nadliezť"?

Ďalej je zaujímavé, že v roku 1992 by sa nepočítalo s možnosťou zmierniť sklon trate na Molecovej dobudovaním nadjazdu a napojením cez Svrčiu pri Družbe, na čo sa vtedy ešte zrejme držala územná rezerva.

Čože? Ten stav, ktorý tam je takmer 30 rokov a dávno stratil opodstatnenie, tam ešte ďalšie desaťročia ostane?

A napokon vyzerá, že tá zastávka tam ostane, keďže možno sa prestavba električkového triangla ani nebude robiť

Až na to, že tá koľaj sa nepoužíva na bežné prestávkovanie vozov (aspoň som si to tam nevšimol). Zrejme to bude iba na obeh pre vozy, ktoré končia službu.

Detto aj mne z pohľadu MHD najodpornejšie mesto v Nemecku Darmstadt má na svojom najcentrálnejšom prestupnom uzle Luisenplatz nástup z úrovne vozovky, hoci je to pešia zóna a miesta na ostrovčeky by tam boli 3P.

Ďakujem.

Ty nevieš že provizórium je v Bratislave najtrvalejším riešením?

Kolko jednotiek docasnosti uz zastavka Centrum zhltla?

Taký Frankfurt am Main je tiež ukážkou debilných zastávok bez nástupných ostrovčekov a priamo z úrovne vozovky bez toho aby bola vyvýšená.

https://imhd.sk/transport/galeria-media/158372/
https://imhd.sk/transport/galeria-media/158349/
https://imhd.sk/transport/galeria-media/158347/

dokonca aj zastávka, kde by sa kľudne dala spraviť vyvýšená hrana ju nemá:

https://imhd.sk/transport/galeria-media/158293/

Not Just Bikes vidal video o zufalom stave Torontskych elektriciek. Velmi dlhe video, ale zaujimave a na zamyslenie pre tych ktori si myslia ze Bratislava je uplne dno elektrickovej premavky. Sice k takej Prahe mame dost daleko, ale moze byt aj ovela horsie.

https://www.youtube.com/watch?v=HhQxNHrD6fA

Som rád že tam zhejtil zastávku Centrum

Redaktor norskeho casopisu Bussmagasinet si vyskusal bratislavsku MHD.

https://youtu.be/oqqLQuPZQEU?si=QNHlGDmk2f9F0fH3

Tak som si to dohľadal. Materál sa volá

PREVEROVACIA ŠTÚDIA ELEKTRIČKOVEJ TRATE NA DLHÉ DIELY

ÚTVAR DOPRAVNÉHO INŽINIERSTVA HL. M. SR BRATISLAVY

DÁTUM DECEMBER 1992

Riaditeľ: Ing. Igor Dula, Csc.
Vedúca úseku: Ing. Anna Lovásová
Riešitelia: Ing. Miroslav Borišinec, Ing. Dačica Kováčová
Kreslila: p. Ľudmila Vladkyová

Zo štúdie citujem:

"Dĺžka navrhnutej trate je 2,5 km. Prevýšenie najvyššieho bodu t.j. obratiska oproti bodu odpojenia zo súčasnej trasy ja 100 m. Celá trasa je v stúpaní, ktoré na úseku cca 100 metrov dosahuje pozdĺžky sklon 8,6%. Polomery smerových oblúkov sú v súlade s požiadavkami v norme pričom ich veľkosti sa blížia minimálnym prípustným hodnotám."

ďalej

"V hornej časti Molecovej ulice, v dĺžke 100 metrov, je stúpnaie 8,6%. Vedenie nivelity električkovej trate v 7% stúpaní, t.j. plynule zahĺbenie oproti komunikácii a následné napojenie na súčasnú nivelitu nie je možné, nakoľko nad križovatkou Molecovej, Janotovej a Meličkovej sú vykrižované kolektory s vysokými vodovodnými rádmi (⌀800) a trasa električky nemôže tieto podliezť ani nadliezť. ON 73 6412 povoľuje na novobudovaných tratiach max. sklon 7%. V prípade realizácie diela je potrebná výnimka z tejto normy. Jeden zo spomínaných kolektorov prebieha paralelne popod spodnú časť Meličkovej a na ľavej strane cesty, v jej prvej pravotočivej zákrute, má v tesnej blízkosti revíznu šachtu, ktorej strop je vyšší ako úroveň vozovky."

Súčasťou štúdie sú aj výkresy smerového a výškového vedenia trate. Vo výkrese je uvedená kóta 8,56%, zrejme sa jedná o presnejší údaj. Hodnota 8,6% uvádzaná v textovej časti bude zaokrúhlená.

Štúdia sa zameriava na rozsah prác, ktoré by boli nutné. Záver štúdie konštatuje, že "vedenie električkovej trate na Dlhé diely je technicky a dopravne veľmi problematické a z tohto dôvodu nedoporučujeme jej realizáciu."

Za pozornosť stojí, že zastávky boli navrhované v dĺžke 60 metrov a ich umiestnenie bolo v súlade s normou, ktorá povoľuje max. sklon trate v zastávke 2,5%. Materiál sa zaoberal aj hlučnosťou a konštatoval, že vedenie električky by zvýšilo hlučnosť o 1 až 4 dB oproti trolejbusom.

Gesichtsbuch nemám a nebudem mať. Môžeš stručne priblížiť, o akú opravu (alebo skôr úpravu) má ísť?

Edit: Už som si to našiel na webe pražskýchtramvají.

Zhodou okolností včera na FB stránke Pražské tranvaje vyšiel status že KT8 môžu znova jazdiť na Barandov ale musia postúpiť menšiu opravu
https://www.facebook.com/share/p/1EL7tjuA2x/

Problém bol v tom, že nereko KT8 vyfukujú vzduch z chladenia odporníkov do interiéru a jeho teplota prekračovala 100 celziových stupňov.