Pridám k tejto smutnej téme pár riadkou. S Martou Lilekovou som začínal v DPMK ako brigádnik - revízor, keď spustili štikačky. Neskôr sme boli spolu v kurze na vodičák električky, ja som jazdil popri výške ako brigádnik, ona ako trvalý zamestnanec. V ten deň havárie som ráno práve išiel po Švermovej od Komenského na prednášky, oproti som stretol kolegu a povedal čo sa stalo. Šiel som tam, bolo to hrozné. Dodnes vidím ten zadný voz položený na prednom, opretý o stromy. Poobede mi volal hlavný výpravca, že či nemôžem prísť zajtra ráno do práce, že má neobsadenú službu. Za Martu Lilekovú.... Zadelenie sa robilo vždy na dva dni dopredu. Zobral som to, ale s podmienkou, že nie šesťku. Na tej linke aj skúsení vodiči sa po nehode istý čas báli jazdiť, museli zaskakovať chlapi z ľahkej a ťažkej údržby. Keď som asi po týždni išiel brigádovať prvý raz na šestku, tak som schádzal ten kopec asi päťkilometrovou rýchlosťou. O pár dní nato som viezol dvojičku štvorku plnú cestujúcich - bolo to podvečer, všetci išli na lampiónový sprievod do mesta /oslavy VOSR/, pri Astórii pred zastávkou pri brzdení som prepálil trolej - neklamem, keď napíšem, že do 10 sekúnd bolo 200 ľudí zo súpravy von, ani som snáď dvere nemusel otvoriť. Bola to šľaha, iskrenie, všetci si spomenuli na Amfik spred pár dní a od strachu vyskakovali von. A na záver - pár razy sa mi stalo, že začali vozy "utekať", zadný napríklad tlačil sám od seba predný. Bolo potrebné ihneď vypnúť riadenie a opäť naštartovať, a zabrzdiť. Tak to učili chlapi z dielní, vraj to robilo, keď sa zlepil palec zrýchlovača. Muselo sa vyprázdniť súpravu, ďalší voz Vás odtlačil na konečnú, a po vozy si prišla dieľňa. Pokiaľ sa pamätám, bola to v tom období častá porucha....
veteran