Reakcia na: LeLe #26776:
Dik za LINK je otazne nakolko je to aktualne kedze to menia castejsie ako je zdrave. Ako som si to presiel tak ma zaujal bod ako preukazat narok na studentsku zlavu a okrem BCK a KMENOVEHO je tam aj -->študentskou kartou do 26 rokov veku vydanou vysokou školou (len ci o tomto vedia aj na kontrole).Takze asi bude najlepsie tam zajst a radsej to preverit ako sa potom dohadovat pri kontrole...tiez neviem ako to myslia stym vekom do 26?
... btw.. aj ja sa dobre bavim a ako poznam cybernetica, tak sa bavime spolu ? ?
KVKV
Myslím ,že tu je treba si objasniť niektoré dejinné skutočnosti, a to aj napriek tomu, že možu byť v rozpore s oficiálnymi učebnicami dejepisu.
V prvom rade, onen podivný názov „Košice“ získalo mesto až po roku 1920 a rodní obyvatelia ho zpočiatku nevedeli ani správne vysloviť ani napísať. Bolo im CUDZIE. Názory na jeho vznik a povod sú dodnes nejednotné a rozporuplné.
Maďarské mesto Kassa bolo dobyté čs. legionármi a pričlenené k novovznikajúcej republike. Osobne zdielam názor, že zakladatelia ČSR , ktorí zdovodňovali vznik nového štátu ako túžbu českého a slovenského národa oslobodiť sa od nadvlády Rakúšanov a Maďarov a vytvoriť SVOJ národný štát, popreli túto ídeu už pri samotnom vzniku. Do toho svojho „národnéno“ štátu si akosi pribrali viac než 15% území a obyvatelov iných národných etník. (Taký obyvatel Užhorodu zistil, že je „Čechoslovák“ až keď uvidel prvého českého četníka. Že by sa bol radoval?) A verím tomu, že žiadny z tých Nemcov, Poliakov, Maďarov nejasali šťastím, keď im niekto povedal, že teraz sú z nich Češi, Slováci. Nakoniec sa to vymstilo Mnichovskou zmluvou a nebyť smutného kontextu so zločineckým nemeckým fašizmom a následne jeho totálnou porážkou, tak platí dodnes! Z vtedajšieho demografického rozdelenia obyvatelstva sa skutočne jednalo len o navrátenie cudzích zabraných území. A dialo sa tak s podporou a súhlasom miestneho obyvatelstva.
To, čo nasledovalo po druhej svetovej vojne , je možné nazvať etnickou čistkou a doslednou asimiláciou iných národnostných skupín.
Takže predstava, že Maďari na dnešnom území Košíc a Južnom Slovensku boli šťastím bez seba , keď ich prišli „oslobodiť“ Rusáci a povedali im ,že sú zase „slobodní Čechoslováci“ , je celkom ZVRÁTENÁ.
Jediné s čím ľudia spojovali určité nádeje ,a to bez rozdielu národnosti, bolo to, že už skončí vojna.
Toto je moj názor Košičana s tradíciou minimálne štyroch generácií predkov žijúcich v tomto meste. Uvedomujem si, že sa nemusí stotožňovať s názormi iných . Účelom nie je prebúdzať emócie u inak zmýšlajúcich, len poukázať na neúplnosť a nedokonalosť dejepisných poučiek a národných legiend.