Reakcia na: Papyr #4089:
Jasné, s tým súhlasím. Niekedy sa to však môže obrátiť aj proti samotnému vodičovi. Raz som si vypočul príbeh jedného vodiča električky, ktorý ochotne nasmeroval jedného zablúdeného angličana. Za ten čas prešiel niekoľko zastávok, no podľa kontroly dispečingu to bolo jednoznačne zabávanie sa počas jazdy. Pravdu si síce obhájil, ale odvtedy na otázky vyžadujúce viac ako niekoľko slov, neodpovedá. A to nie je prípad nejakého košického vodiča, ale pražského. Pritom DP Praha je známy profesionálnym prístupom k svojim zákazníkom.
Sarko
Čo sa týka podávania informácií, je to naozaj len na dobrej vôli vodiča. Stane sa, že sa cestujúci raz stretne s vyčerpávajúcou odpoveďou, inokedy aj s pokývaním pliec. Treba pritom rozlišovať, či ide o otázku v rámci MHD alebo napr. otázky vhodné skôr pre pracovníka informačného centra. Myslím, že žiaden vodič neodmietne odpovedať na stručne a jasne formulovanú otázku. Cestujúci si to niekedy sami komplikujú zbytočným zdržiavaním a kladením protiotázok v štýle "ale mne povedali, že sa tam dostanem tou a tou linkou", pričom si neuvedomujú, že takto spochybňujú vodičovu odpoveď a nechuť odpovedať pri ďalšej príležitosti. No a napokon, čo zamestnávateľ neohodnotí, to by zamestnanci ani robiť nemali. Ak niekto v zamestnaní vyvíja nadštandardné úsilie, často to zamestnávateľ začne považovať ako bežný postup (alebo vzorný príklad) a bez náležiaceho ohodnotenia začne to isté požadovať aj od ostatných zamestnancov. A tak si dotyčný uškodí nielen sebe, ale aj kolegom. Môže sa tiež stať, že zamestnávateľ pre takéto úsilie ani nemá pochopenie. Po niekoľkých strávených rokoch v radoch DPMK každý pochopí, čo môže, čo nie a na čo má.