Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ad rýchlosti: Človek aby sa už pomaly začal báť vyjadriť svoj postreh, lebo hrozí, že sa tu pol fóra povadí...

Od soboty sa zavádza ten nový Optima bus. Zdesenie pre Optimu však bolo, že DPMK do ďalšieho obmedzenia dopravy, ktoré ako som spomínal má košického cestujúceho postihnúť v priebehu februára, započítal zrušenie L5. Reálne tak hrozí, že najnovšia košická linka sa nedožije ani prvého mesačného výročia svojho vzniku a Optima bude vrážať prachy do Busu, ktorý sa bude kľukatiť kade-tade po sídliskách a pritom z centra pôjde raz za hodinu R-ka!

Lenže ak máte podstatne dlhšie medzizastávkové vzdialenosti (čo tvrdíš Ty, ja to neviem) a zhruba rovnaké cestovné rýchlosti, tak z toho jasne vyplýva, že v BA sa jazdí rýchlejšie.
I.

A to je so substrátom alebo bez, len tak skúšali, koľko to pôjde?
I.

O dĺžke L6 sa hádať nebudem, všade sú uvedené iné údaje. Jazdná doba na L6 je 22'/24'/28'. Je mi jasné, že Ti vyhovuje uvádzať schválne práve 28' min...

Takže ešte raz, po sčítaní všetkých jazdných dôb v oboch smeroch a dĺžky všetkých liniek v oboch smeroch, je priemerná cestovná rýchlosť bratislavskej električky 20,57 km/h a priemerná cestovná rýchlosť košickej električky 26,7 km/h.

Aby som bol objektívny, v príspevku #2019 som rozdelil aj mestské (cestovná rýchlosť 20,49 km/h) a rýchlodrážne linky (cestovná rýchlosť 31,02 km/h), z čoho jasne vyplýva, že električky v meste sú porovnateľne rýchle a na rýchlodráhe podstatne viac.

A nezda sa ti SARKO, uz len z jednoduchej anologie
vypliva ze ked trasa je 8,4km a jazdna doba je 21 minut a pocet zastavok je 15.

A kosicka 6 tka ma trasu 7,2km a jazdna doba je 28 min a pocet zastavok je 16.

Tak ktorra elektricka jazdi rychlejsie, ta Kosicka alebo Bratislavska

V Bratislavskom tuneli sa tahali rychlosti 77km/h aj z cestujucimi.

Bratislavsk 8 ma staly interval. a stele jazdne casi ako v spicke a sedle. To iste aj kosice. takze mas jedno ci to pocitas spicku alebo sedlo

A keď sme už pri tých rýchlostiach, tak si dovolím uviesť maximálne dosiahnuté rýchlosti v histórii elekričkovej dopravy v KE:

-rok: 1992, miesto: Červený rak (R-dráha v smere od mesta), vozidlo: KT8D5 #528, nameraná rýchlosť radarom RaMer 7F: 115 km/h

-rok: 1993, miesto: Červený rak (R-dráha v smere od mesta), vozidlo: T6A5 #629, nameraná rýchlosť radarom RaMer 7F: 120 km/h

Vypocital som to tvojim sposobom a ukazal na fore som zverejnil vysledky prepoctov

ts - cas stania na semaforoch

Nebudem sa tu s nikym vadit, zaujal ma vsak vzorec

v = s/(t - tz)

osobne si myslim, ze ak by sa to pocitalo podla toho, tak pre kazdu zastavku by sa musel odmerat cas zastavenia (20s je podla mna hruby odhad a nebude platit vzdy - ludia potrebuju vystupit aj nastupit a urcite to nebude len 20 sekund (menej aj viac) , niekedy by sucin pz * tzas bol rovny nule /ak by vodic na zastavke nestal, tym padom tzas je rovny nule, kvoli tomu, ze by nikto nenastupil ani nevystupil/) + odratat stanie na semaforoch. Tym by sa menovatel zmensil a cely podiel zvacsil.

Potom by to mohlo vyzerat takto: v = s/(t - tz - ts)

Tolko moja uvaha.

Tak zverejni konkrétne výpočty, pretože mne to podľa Tebou uvedenej rovnice akosi nevychádza...

Ja som si pozrel v knihe "Mestská hromadná doprava" stať "rýchlostné termíny", kde sa uvádza toto:

"Kvalitu prepravy cestujúcich... ...určujeme cestovnou rýchosťou. Táto rýchlosť je stanovená podľa:

Vc=L/(tj+trz+tpob)x60,

kde,
L - dráha v km
tj - jazdný čas v min.
trz - čas rozjazdu a brzdenia (nie je započítaný do tj) v min.
tpob - čas pobytu v stanici v min."


Takže ešte raz, podľa tých noriem, ako hovoríš, teda nevypočítame nič, pretože pri takomto detailnom výpočte sú iné podmienky nielen v každom meste, ale aj iný čas staničenia, počet svetelných križovatiek a pod.

Preto ešte raz zdôrazňujem, že som vynechal všetky vyššie uvedené podmienky a venoval sa čisto len jazdnej dobe v jednom smere, jazdnej dobe v opačnom smere, dĺžke trate oboma smermi a ich podielu. Pritom beriem do úvahy, že už v jazdnej dobe v jednom smere je započítaný tak čas strávený na zastávkach, ako aj ostatné časové faktory (svetelná signalizácia, obmedzená rýchlosť a pod.).

Podla tvojej teorie na vypocty

bratislavska 8 cka ma trasu 8,4 km
jazdna doba 21 minut --- 0,35 hod
z toho vychadza 24 km/h

a na kosickej 6tke neber okrajovy rezim ten plati iba skoro rano a vecer.!!! A preto je prevadzkova rychlost 15,42 km/h v spicke

To je skoro 10km/h. a to je fest kur** sakramensky rozdiel.
tak nebud tvrdohlavy a nestavaj si tu v kuse len svoju vecnu pravdu

Vychadzam podla noriem a nie podla tvojich vypoctov.

Podľa môjho názoru je Tvoj výpočet zavádzajúci, pretože vzhľadom k podrobnejšiemu výpočtu porovnávaš neporovnateľné dĺžky liniek a počet zastávok. Ja som sa držal pravidla spočítať dĺžky všetkých liniek obojsmerne a na základe súčtu dôb obehu podľa CP (uvedených napr. na www.imhd.sk) to všetko spočítať spolu.

Čo tak pri konkrétnom podrobnom výpočte zobrať linku s porovnateľnou dĺžkou a porovnateľným počtom zastávok?

Čo tak zverejniť celý postup výpočtu, aby sme si mohli overiť správnosť výpočtu (ako som to urobil aj ja)?

Ja som sa nikde necekol o 0,2 km, dĺžku košickej L6 beriem z materiálu, ktorý mám priamo z DPMK. Všimol som si, že v každom materiáli je iný údaj. V služobných CP je to 7,2 km, v internom materiáli 7,1 km, v "storočnici" 7,4 km a človek, vyber si...

Ak už máme porovnávať dve rôzne linky v BA a KE, myslím si, že je možné porovnávať len podiel dĺžky linky voči jej jazdnej dobe. V uvedenom prípade vychádza vyrovnaný výsledok:

BA-dĺžka L5 jednosmerne=19,85 km
jazdná doba podľa CP 52 min.=0,86666667 hod.
19,85 km/0,86666667 hod.=22,9 km/h

KE-dĺžka L6 jednosmerne=7,4 km
jazdná doba podľa CP 22 min.=0,36666667 hod.
7,4 km/0,36666667 hod.=20,2 km/h

Mám doma taký Atlas miestopisných názvov, tak sa pozriem. Akurát je z roku 1988, tak musím hľadať pod nejakým boľševickým názvom, Krajňákova či aká to bola.
I.

Dal som si namahu a prepocital som kosicku 6tku a bratislavsku 5-ku. A mozem povedat , ze tvoje vypocty stoja za figu. Pocital som podla script co mam pozicane z kniznice.
A dospel som k vysledkom. podla tvojich vypoctov a Shortyho vypoctov je v rannej spicke priemerna rychlost 15,42 km/h. Podla vypoctov si sa cekol o 0,2 km/h, lebo mi vyslo 15,62 km/h podla vasej techniky vypoctu.

Moje vypocty ratal som aj 20sekundovu vydrz na zastavke, na co ste uplne zabudli. Rychlost vysla v Kosiciach na 6 tke 19,08 km/h a v Bratislave 30,53 km/h.

Dlzka liniek jednym smerom KE - 6 - 7,2 km
BA - 5 - 19,85 km

Vsetko bolo preratane cez vzorec

v=s/(t-tz) [km/h]

tz = tzas x pz

Vysvetlivky> tzas - cas straveny na zastavke (20sec)
pz - pocet zastavok na trase
t- jazdna doba podla CP v danom jazdnom case
s- draha


Zdroje udajov: Shorty, Sarko, Dpmk, DPB a Peter P

Medzi Popradom a Bušovcami sa prevrátila karosa. Nikto nebol zranení (boli tam piati cestujúci)

Električky typu T6A5 a KT8D5 majú síce dvojlyštový šmýkač, ale pertinaxový izolátor je dostatočne široký na to, aby nedošlo k prepojeniu úsekov. V Brne som si napr. všimol nové úsekové deliče so zhášacou komorou, ktoré neumožnia natiahnúť el. oblúk a prepáliť trolej. vedenie. Na úsekových deličoch za zastávkou na Nám. oslob. je pridaný knôt, ktorý však natiahnutiu oblúka nepredchádza, len odďaluje prepálenie drôtu.