Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

A nezda sa ti SARKO, uz len z jednoduchej anologie
vypliva ze ked trasa je 8,4km a jazdna doba je 21 minut a pocet zastavok je 15.

A kosicka 6 tka ma trasu 7,2km a jazdna doba je 28 min a pocet zastavok je 16.

Tak ktorra elektricka jazdi rychlejsie, ta Kosicka alebo Bratislavska

V Bratislavskom tuneli sa tahali rychlosti 77km/h aj z cestujucimi.

Bratislavsk 8 ma staly interval. a stele jazdne casi ako v spicke a sedle. To iste aj kosice. takze mas jedno ci to pocitas spicku alebo sedlo

A keď sme už pri tých rýchlostiach, tak si dovolím uviesť maximálne dosiahnuté rýchlosti v histórii elekričkovej dopravy v KE:

-rok: 1992, miesto: Červený rak (R-dráha v smere od mesta), vozidlo: KT8D5 #528, nameraná rýchlosť radarom RaMer 7F: 115 km/h

-rok: 1993, miesto: Červený rak (R-dráha v smere od mesta), vozidlo: T6A5 #629, nameraná rýchlosť radarom RaMer 7F: 120 km/h

Áno, opravujem sa, v príspevku #2049 som pre L6 uviedol jazdnú dobu 22'. Správne som to prepočítal v príspevku #2017 s 24'.

Ale aj tak pre košickú L6 vychádza cestovná rýchlosť 18,5 km/h (7,4/0,4=18,5 km/h) a teda nie ako uvádzaš Ty, čo počítaš podľa času v špičke. Ber priemer jazdnej doby, nie čas v špičke! Alebo chceš košickú L6 počítať schválne v špičke a bratislavskú L8 v sedle?

Okrem toho, aj keď obe porovnávané linky majú rovnaký počet zastávok, linka v BA je o celý kilometer dlhšia, a teda má väčšiu priemernú vzdialenosť zastávok (t.j. o niečo rýchlejšia).

A ešte jeden detail, nerozprávame o prevádzkovej rýchlosti, ako uvádzaš, ale o cestovnej rýchlosti. To len aby bolo jasné, o čom sa bavíme.

Vypocital som to tvojim sposobom a ukazal na fore som zverejnil vysledky prepoctov

ts - cas stania na semaforoch

Tak zverejni konkrétne výpočty, pretože mne to podľa Tebou uvedenej rovnice akosi nevychádza...

Ja som si pozrel v knihe "Mestská hromadná doprava" stať "rýchlostné termíny", kde sa uvádza toto:

"Kvalitu prepravy cestujúcich... ...určujeme cestovnou rýchosťou. Táto rýchlosť je stanovená podľa:

Vc=L/(tj+trz+tpob)x60,

kde,
L - dráha v km
tj - jazdný čas v min.
trz - čas rozjazdu a brzdenia (nie je započítaný do tj) v min.
tpob - čas pobytu v stanici v min."


Takže ešte raz, podľa tých noriem, ako hovoríš, teda nevypočítame nič, pretože pri takomto detailnom výpočte sú iné podmienky nielen v každom meste, ale aj iný čas staničenia, počet svetelných križovatiek a pod.

Preto ešte raz zdôrazňujem, že som vynechal všetky vyššie uvedené podmienky a venoval sa čisto len jazdnej dobe v jednom smere, jazdnej dobe v opačnom smere, dĺžke trate oboma smermi a ich podielu. Pritom beriem do úvahy, že už v jazdnej dobe v jednom smere je započítaný tak čas strávený na zastávkach, ako aj ostatné časové faktory (svetelná signalizácia, obmedzená rýchlosť a pod.).

Podla tvojej teorie na vypocty

bratislavska 8 cka ma trasu 8,4 km
jazdna doba 21 minut --- 0,35 hod
z toho vychadza 24 km/h

a na kosickej 6tke neber okrajovy rezim ten plati iba skoro rano a vecer.!!! A preto je prevadzkova rychlost 15,42 km/h v spicke

To je skoro 10km/h. a to je fest kur** sakramensky rozdiel.
tak nebud tvrdohlavy a nestavaj si tu v kuse len svoju vecnu pravdu

Vychadzam podla noriem a nie podla tvojich vypoctov.

Podľa môjho názoru je Tvoj výpočet zavádzajúci, pretože vzhľadom k podrobnejšiemu výpočtu porovnávaš neporovnateľné dĺžky liniek a počet zastávok. Ja som sa držal pravidla spočítať dĺžky všetkých liniek obojsmerne a na základe súčtu dôb obehu podľa CP (uvedených napr. na www.imhd.sk) to všetko spočítať spolu.

Čo tak pri konkrétnom podrobnom výpočte zobrať linku s porovnateľnou dĺžkou a porovnateľným počtom zastávok?

Čo tak zverejniť celý postup výpočtu, aby sme si mohli overiť správnosť výpočtu (ako som to urobil aj ja)?

Ja som sa nikde necekol o 0,2 km, dĺžku košickej L6 beriem z materiálu, ktorý mám priamo z DPMK. Všimol som si, že v každom materiáli je iný údaj. V služobných CP je to 7,2 km, v internom materiáli 7,1 km, v "storočnici" 7,4 km a človek, vyber si...

Ak už máme porovnávať dve rôzne linky v BA a KE, myslím si, že je možné porovnávať len podiel dĺžky linky voči jej jazdnej dobe. V uvedenom prípade vychádza vyrovnaný výsledok:

BA-dĺžka L5 jednosmerne=19,85 km
jazdná doba podľa CP 52 min.=0,86666667 hod.
19,85 km/0,86666667 hod.=22,9 km/h

KE-dĺžka L6 jednosmerne=7,4 km
jazdná doba podľa CP 22 min.=0,36666667 hod.
7,4 km/0,36666667 hod.=20,2 km/h

Mám doma taký Atlas miestopisných názvov, tak sa pozriem. Akurát je z roku 1988, tak musím hľadať pod nejakým boľševickým názvom, Krajňákova či aká to bola.
I.

Dal som si namahu a prepocital som kosicku 6tku a bratislavsku 5-ku. A mozem povedat , ze tvoje vypocty stoja za figu. Pocital som podla script co mam pozicane z kniznice.
A dospel som k vysledkom. podla tvojich vypoctov a Shortyho vypoctov je v rannej spicke priemerna rychlost 15,42 km/h. Podla vypoctov si sa cekol o 0,2 km/h, lebo mi vyslo 15,62 km/h podla vasej techniky vypoctu.

Moje vypocty ratal som aj 20sekundovu vydrz na zastavke, na co ste uplne zabudli. Rychlost vysla v Kosiciach na 6 tke 19,08 km/h a v Bratislave 30,53 km/h.

Dlzka liniek jednym smerom KE - 6 - 7,2 km
BA - 5 - 19,85 km

Vsetko bolo preratane cez vzorec

v=s/(t-tz) [km/h]

tz = tzas x pz

Vysvetlivky> tzas - cas straveny na zastavke (20sec)
pz - pocet zastavok na trase
t- jazdna doba podla CP v danom jazdnom case
s- draha


Zdroje udajov: Shorty, Sarko, Dpmk, DPB a Peter P

Medzi Popradom a Bušovcami sa prevrátila karosa. Nikto nebol zranení (boli tam piati cestujúci)

Električky typu T6A5 a KT8D5 majú síce dvojlyštový šmýkač, ale pertinaxový izolátor je dostatočne široký na to, aby nedošlo k prepojeniu úsekov. V Brne som si napr. všimol nové úsekové deliče so zhášacou komorou, ktoré neumožnia natiahnúť el. oblúk a prepáliť trolej. vedenie. Na úsekových deličoch za zastávkou na Nám. oslob. je pridaný knôt, ktorý však natiahnutiu oblúka nepredchádza, len odďaluje prepálenie drôtu.

OK, nepopieram, že spôsob jazdy je odlišný nielen u jednotlivých vodičov, ale aj mestách. Len ma trochu naštvalo, že charakteristikou štýlu jazdy sa nesprávne pomenúva cestovná rýchlosť v tom-ktorom meste. Ja som hlavne rád, že "príklepová zbíjačka" Harčariková sa už pobrala kade ľahšie...

Čo sa týka Ul. Pri kríži, na mape nevidím žiaden kostol. Keď však tak hľadím, vidím, že Saratovská s Ul. Pri kríži vytvárajú kríž a možno je to nejaký zaužívaný pojem od miestnych ľudí.

Mnohé z úsekových deličov sú umiestnené z "historického hľadiska", keď v minulosti "nezavadzali".

Delič na N.O. (napájacie úseky C8 a C9) bol v minulosti umiestnený v profile hotela Slovan z dôvodu, že tu v minulosti nebola zastávka (tá sa tu nachádzala naopak v opačnom smere, keď brzdenie cez delič nevadilo). Po tom, ako došlo k preusporiadaniu zastávok za koľajovú križovatku, delič premiestnený nebol. Jednoduché riešenie by mohlo spočívať v posunutí deliča do úrovne sekcie trolejovej križovatky s TD (N.O.-Bottova), čím by sa zabili dve muchy jednou ranou.

Delič pred krajským súdom (prechod z napájacieho úseku C11 na C12) by bolo možné posunúť bližšie ku Domu umenia, za koľajovú križovatku, avšak pomocný napájací bod C10A by sa musel odobrať od napájacieho úseku C10 a prerobiť ako pomocný pre úsek C11. V minulosti, keď tu ešte nebola zastávka, sa tento delič nachádzal pred Tebou spomínaným úsekom.

Ďalším problémovým úsekom je hneď ďalší, pri Zimnom štadióne. Vodič tu od Krajského súdu prechádza z napájacieho úseku C12 do C13/C14 a hneď na to na úsek trolejovej križovatky TD. Tu by takisto pomohlo posunutie deliča do sekcie trolejovej križovatky.

Delič za zastávkou Plynárne, v smere zo Zimného štadióna (napájacie úseky C13/C14 a C15) tiež nevadil, kým pred pár rokmi nedošlo k rekonštrukcii križovatky a posunu zastávok bližšie k úsekovému deliču (cca 30 m). Zastávky sa posunuli kvôli možnosti plynulého prejazdu áut z Dunajskej ul. krížom cez Moldavskú cestu na Idanskú. V budúcnosti pravdepodobne bude potrebné riešiť aj tento kolízny bod posunutím deliča ďalej v smere k zastávke SOU dopravné.

Po tom, ako sa presunula zastávka električky Mestský magistrát v smere od Kina Družba za križovatku, vznikol medzi úsekmi E5 a E6 ďalší kolízny bod. Tu by pomohlo posunutie deliča ďalej od zastávky, smerom k zastávke OD Terasa.

Ešte pred niekoľkými rokmi bol najkolíznejší bol na zastávke Nám. MMM (napájacie úseky D5/A12A a C7/A12). Po tom ako sa presunuli zastávky z Komenského ul. na Hviezdoslavovu, sa delič "ocitol" uprostred zastávky v oboch smeroch a často dochádzalo napr. k tomu, že vodič so zadným zberačom na KT-čku alebo T6-ke zastavil rovno na úseku. Bolo bežné vidieť, ako vodič sťahuje zadný zberač, prepína odpojovač a dvíha predný. Nakoniec sa to vyriešilo posunom deliča medzi križovatky Hviezdoslavova-Mäsiarska a Hviezdoslavova-Moyzesova.

Jeden postreh mojej mamy. Casto chodi a byva urcity cas v Ba. Najcastejsie tam vyuzivala elektricku. Ked bola minule tu, na jazdu "priskokmi" v kosickej elektricke prekvapujuco reagovala slovami TO CO MA BYT? Takze nieco na tom bude, ze su rozdiely, ked si to vsimne aj dochodkyna...

No jo Potkan, kdyz tak Krysa, ne? Je pravda, ze ceski rusnovodici ked menili niekedy v Ziline na osi rychliky volali E499.2 Krysa ale rovnako aj Princezna a Banan. Na Slovensku pokial viem sa pre tento typ pouziva prezyvka Prazska dvojka, aspon tu v Ke. Co sa tyka delicov, bezne sa cez ne jazdi vo vykone, pravda za podmienky, ze nie je neziaduce prepojenie oddelene napajanych usekov, napr. medzi trakcnymi vedeniami parnej a neparnej skupiny kolaji, pripadne vypnuty usek tr. vedenia. Ale vtedy sa na js sustave musia stahovat zberace, pretoze by doslo k prepojeniu lyzinou zberaca. Vsimol som si ze novsie typy elektriciek maju tiez siroku lyzinu, tak aj pri prejazde delicom bez odberu aj tak nim oddelene useky prepoja, ci sa mylim?