Vozidlá › Autobusy › Ikarus 415

Mestský autobus Ikarus 415 vyrábal budapeštiansky výrobca Ikarus v rámci nového radu autobusov Ikarus 400, ktorého vývoj začal v 1970-tych rokoch. Od predchádzajúceho radu 200 sa odlišoval najmä motorom umiestneným v zadnej časti, čo umožnilo čiastočne znížiť výšku podlahy. Prvé prototypy nového radu boli vyrobené v rokoch 1979 - 1983 v rôznych verziách. Na základe skúseností získaných z týchto prototypov bolo rozhodnuté o výrobe 11,5-metrového modelu s označením Ikarus 415, ktorého prvá séria bola vyrobená v rokoch 1986 - 1988 pre Budapešť. V tomto období výrobca vyvinul aj viaceré modifikácie pre zahraničný trh, ktoré sa líšili najmä použitým motorom a prevodovkou. Dopravcovia však naďalej dávali prednosť lacnejším osvedčeným vozidlám radu Ikarus 200. Po krátkej prestávke sa so sériovou výrobou Ikarusov 415 pokračovalo od roku 1992 druhou, inovovanou generáciou. Výroba radu 400 bola ukončená v roku 2002.

Maďarský Ikarus sa v roku 1996 stal víťazom verejnej súťaže DPB na nákup nových autobusov, čo umožnilo zakúpiť prvé Ikarusy 415. Najväčšia séria Ikarusov 415 bola zakúpená pred komunálnymi voľbami v roku 1998 (spolu s kĺbovými Ikarusmi 435) najmä vďaka úveru, ktorý dopravnému podniku poskytlo konzorcium maďarských bánk, aby tak zároveň pomohlo budapeštianskemu výrobcovi, ktorý mal v tom čase existenčné problémy.

Samonosná karoséria dvojnápravového autobusu bola zvarená z oceľových profilov, bočnice boli oplechované pozinkovaným plechom, strecha, predné a zadné čelo boli z lisovaného oceľového plechu. Nárazníky boli vyrobené z polyuretánu. Rám podvozku a skelet boli ošetrené proti korózii ochrannými nátermi, podbehy a schody boli z nehrdzavejúcej ocele. Naftový motor bol osadený naležato v zadnej časti vozidla pod zvýšenou podlahou. Bočné okná boli pri prvých dvoch sériách osadené v gume, tretia séria už mala lepené okná. V pravej bočnici bola trojica dovnútra sa otvárajúcich dvojkrídlových dverí s elektropneumatickým pohonom a ochranou proti privretiu, zadné dvere boli úzke kvôli motorovému priestoru. Na vonkajšej bočnici pri dverách boli dopytové tlačidlá na otváranie dverí (pri prvej sérii boli kolískové, ostatné mali okrúhle tlačidlá EAO), ktoré sa ale počas prevádzky nepoužívali.

Strop a bočnice v interiéri boli pokryté umakartovými doskami, priestor pod stropom pokrýval hliníkový plech, v niektorých častiach s koženkou. Podlaha bola zhotovená z drevenej preglejky s nalepenou PVC krytinou Grabiol JSC v protišmykovej úprave. Priestory dverí boli od sedadiel oddelené sklenenými a plastovými priečkami. Cestujúci mali k dispozícii plastové sedadlá s textilným poťahom a penovou výplňou na kovovom ráme, typ IMAG Komárom I, v usporiadaní 2 + 1. Oproti druhým dverám bol vyčlenený priestor pre detský kočík. Osvetlenie interiéru zabezpečovali stropné žiarivkové svietidlá. Tlačidlá na signalizáciu výstupu boli umiestnené na zvislých tyčiach v okolí dverí a priestoru pre kočík, zároveň sa na tyčiach nachádzali aj tlačidlá na núdzovú signalizáciu vodičovi.

Vodič mal k dispozícii veľkú uzavretú kabínku s možnosťou nástupu cez jednu polovicu predných dverí, ako aj dverami z priestoru pre cestujúcich. Odpružené vyhrievané sedadlo bolo typu Karosa. Tepelnú pohodu v kabíne vodiča zabezpečila klimatizačná jednotka Konvekta KL 2C (prvé dve série), resp. KL 2D (tretia séria) s chladiacim výkonom 5,5 kW.

Vetranie interiéru zabezpečovala dvojica presklených vyklápacích strešných klapiek (slúžiacich aj ako núdzové východy) a vyklápacie časti bočných okien. Vykurovanie bolo riešené sálavým teplovodným kúrením Webasto DBW 230 s radiátormi a podsedadlovými výmenníkmi.

Autobusy boli dodané v bielo-červenom nátere. Jednotlivé série boli odlišné vo vyhotovení červeno-bieleho náteru - prvá séria mala náter zhodný s Ikarusom 435.18, druhá séria ako vozy 435.18E (čierna okenná časť, vyššie umiestnený červený pás v strešnej časti a vodorovný červený pás na čele) a tretia ako 435.18F (oproti predchádzajúcej sérii len zmena v okennej časti). Jednotlivé série sa líšili aj vyhotovením niektorých detailov.

Vozidlá boli od výroby vybavené optickým informačným systémom firmy BUSE, vonkajšie displeje typu BS 110, vnútorný jednoriadkový maticový LED displej BS 120. Vodič mal k dispozícii palubný počítač BUSE BS 100. Prvé vozidlá mali palubný počítač pôvodne umiestnený nad hlavou vodiča, posledná séria ho mala už od dodania na palubnej doske. Zaujímavosťou je, že autobusy neboli vybavené vozidlovým rozhlasom.

V roku 1999 pred zmenou tarifného systému boli vozidlá vybavené elektronickými označovačmi lístkov od firmy R&G Mielec, ktoré nahradili pôvodné mechanické označovače.

V roku 2004 dostal autobus #2004 celoplošnú reklamu so zmenou náteru na celobiely. Po skončení reklamy už autobus dojazdil v bielom nátere. Autobus #4116 dostal v roku 2008 zaujímavú reklamu, v rámci ktorej sa interiér premenil rôznymi doplnkami na džungľu. V takomto stave slúžil iba na prezentačné účely reklamnej firmy, po odstránení doplnkov z interiéru jazdil v premávke už len s lepenou časťou reklamy.

Niektorým vozidlám bol po nehode vymenený kryt motora za plech s mriežkami. Neúspešne sa skončil pokus o prestavbu Ikarusu 415 #1015 na pohon zemným plynom (CNG). Vďaka väčšiemu motoru musela byť karoséria predĺžená, no ani tak sa nepodarilo prestavbu dokončiť. Po ťažkej nehode s kamiónom v apríli 2005 opravili ústredné dielne DPB poškodený voz #2001, ktorý po oprave dostal zelené stredné dvere. Po čelnej zrážke so stĺpom sa v roku 2005 oprave podrobil aj voz #1006.

Po roku 2007 boli do motorových priestorov autobusov nainštalované samohasiace zariadenia Proteng bus SAH FE-36 s hlásičom požiaru inštalovaným na pracovisku vodiča.

Koncom roka 2009 sa začalo v DPB s pokusnými generálkami Ikarusov 415 s využitím nových rámov (okrem strechy, ktorá bola z pôvodného vozidla), pričom prvé 2 vozidlá sa generálkovali s využitím častí z vozidiel #4126 a 2007. Pokus skončil neúspechom, podobne ako prestavba vozidla #1015 na pohon zemným plynom. Medzitým sa vykonali opravy menšieho rozsahu na vozidlách #4106 a 4115, ktoré zároveň dostali nový červeno-biely náter (na vozidle #4106 bol krátko celočervený náter).

Ikarusy 415 v prevádzke nahradili dosluhujúce Karosy B 732. Prvých šesť vozidiel (#1001 - 1006) bolo dodaných vo februári a máji 1997 a boli zaradené do vozovne Trnávka, pričom do prevádzky boli uvedené v júni 1997. Ďalšie tri vozidlá (#1007, 1008, 2000) prišli do Bratislavy 17. decembra 1997, no do premávky sa zaradili až v marci, resp. júni 1998. Dovtedy stáli v colnom sklade Eurocol na Prístavnej ulici, kde čakali na zaplatenie cla. Tretia a zároveň najväčšia séria dodaná v máji 1998 bola rozdelená do vozovní Trnávka, Jurajov dvor a Krasňany, pričom tieto autobusy boli slávnostne uvedené do prevádzky 18. júna 1998.

V rokoch 2001 - 2002 v súvislosti s dodávkami midibusov SOR a zaradením plynofikovaných Karos B 732 preradili z vozovne Krasňany všetky Ikarusy 415 do stavu 1. a 2. autobusovej prevádzky. Výmenou za plynofikovanú Karosu B 732 odišiel v septembri 2004 voz #1003 do vozovne Petržalka, kde obdržal číslo 4100. Po dodávke autobusov Solaris Urbino 15 CNG sa v júni 2006 preradilo 13 Ikarusov 415 z Trnávky (1011 - 1024, okrem 1015) do Petržalky, kde dostali čísla 4101 - 4113. Počas veľkých presunov autobusov v septembri 2006 sa do Petržalky dostali aj vozidlá z Jurajovho dvora, kde obdržali čísla 4114 - 4117. Preraďovanie tohto typu autobusov do petržalskej vozovne pokračovalo aj v rokoch 2007 až 2009. Na jar roku 2011 sa 5 vozidiel z Petržalky na niekoľko mesiacov preradilo spätne z Petržalky do Jurajovho dvora pod číslami 2021 - 2025. Po následnom znovupreradení do Petržalky im už tieto čísla zostali.

Zachované historické vozidlo #3033 sa od septembra 2025 využíva pri rôznych príležitostiach na nostalgických linkách.

Historicky prvým vyradeným bratislavským Ikarusom radu 400 bolo v roku 2007 vozidlo #1015, ktoré podstúpilo neúspešnú prestavbu na CNG pohon a jeho spätná rekonštrukcia na naftový pohon by sa už neoplatila.

V roku 2008 po čelnom náraze do stĺpa vyradili voz #1008. Väčšie vyraďovanie vozidiel tohto typu sa realizovalo od roku 2011 v súvislosti so zlým stavom nosných častí vozidiel. Ako posledné dojazdili vozidlá #4111 a 4120 v marci 2016. Pre zbierku historických autobusov DPB bol zachovaný autobus #4122 (ex 2019, ex 3033) z tretej série.