Vozidlá › Autobusy › Karosa C 744

Karosy C 744 boli prvými sériovými kĺbovými autobusmi v Československu vyrábané podnikom Karosa Vysoké Mýto. Vývoj trojnápravového kĺbového autobusu tlačnej koncepcie s motorom vzadu začal v roku 1980 a prvú funkčnú vzorku Karosy C 744 vyrobili už v roku 1983, ktorú v roku 1986 nasledovali tri prototypy a o rok neskôr päťkusová overovacia séria. Pre viaceré technické problémy sa ich sériová výroba rozbehla naplno až v roku 1989. Výrobou kĺbovej Karosy vznikla alternatíva k maďarským autobusom Ikarus 280, ktoré boli dovtedy jedinými dostupnými kĺbovými autobusmi v Československu, no dodávané počty Ikarusov nestačili pokrývať dopyt dopravcov. Keďže Karosa predstavila mestskú verziu kĺbového autobusu až v roku 1991, mnohé podniky zakúpili linkové Karosy C 744 aj pre potreby MHD.

Bratislavský dopravný podnik získal koncom roka 1987 jedno z piatich vozidiel Karosa C 744.20 z overovacej série vďaka predchádzajúcej dobrej spolupráci s výrobcom pri prevádzkových skúškach funkčnej vzorky Karosy C 744 z roku 1983. Funkčná vzorka bola v Bratislave predstavená v závere roka 1985 a následne ju bratislavský dopravný podnik v roku 1986 skúšal šesť mesiacov. V roku 1989 dopravný podnik zakúpil ešte jedno vozidlo sériového vyhotovenia C 744.24. Ďalšie vozidlá tohto typu už dodávané neboli, pretože Karosa skonštruovala mestskú verziu kĺbových autobusov B 741, ktoré boli konštrukčne podobné vozidlám C 744, mali však štvoricu dverí a interiér prispôsobený nárokom premávky v meste.

Polosamonosná kĺbová karoséria bola zostavená z oceľových panelov, predná a zadná časť boli spojené točnicou. Strop a bočnice interiéru obložili u výrobcu sololitmi. Nad sedadlami linkového vyhotovenia v kombinácii textílie a koženky vyčlenili priestor na batožinu so sieťkou. V pravej bočnici boli troje dvojdielne výsuvné elektropneumaticky ovládané dvere. Interiér osvetľovali žiarivkové telesá. Vykurovanie interiéru bolo zabezpečené naftovým agregátom a teplovzdušnými radiátormi, vetranie prebiehalo cez stropné vetráky a horné posuvné časti bočných okien. Kabínka vodiča bola pri dodaní polouzavretá podobne ako aj pri ostatných prímestských autobusoch. Vyfarbenie v modro-bielej kombinácii použili na oboch autobusoch.

V roku 1997 oba autobusy v Bratislave podstúpili generálnu opravu spojenú s výmenou oplechovania, pri ktorej dostali uzavretú kabínu ako typ B 741 a vyfarbenie sa zmenilo na červeno-biele podľa vzoru Ikarusov 435. Použitý vzor na voze #1200 bol vylepšený na autobuse #1201, ktorý okrem červenej dostal aj bordovú farbu. V roku 1999 dostal voz #1201 tarifný systém v spojení palubný počítač BUSE a označovače R&G Mielec. Zaujímavo bolo riešené umiestnenie predného označovača, ktorý sa nachádza na madle pri schodoch.

Prvý autobus začal vo verejnej premávke jazdiť 2. decembra 1987. Voz #1200 premával na linke 101 do Devínskej Novej Vsi a #1201 na linke 116 do Čunova. Neskôr boli obe vozidlá pridelené na linkách 121 a 122 do Devínskej Novej Vsi. Voz #1201 sa dožil premávky na linke 21 do rovnakej mestskej časti a záver svojej prevádzky strávil na linke 191 do Rusoviec. Práve pre tento autobus bol aj špeciálne upravený grafikon linky 191, keďže zvládal pojať viac cestujúcich ako "krátke" autobusy.

Vozidlá však nepremávali len na linkách do Devínskej Novej Vsi a Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Výnimočne sa objavili napríklad na linkách 29 spod Nového mosta do Devína, 39 z Ostredkov k Cintorínu Slávičie údolie, 99 zo Šafárikovho námestia do Auparku či na školskom spoji.

Niekoľko mesiacov po generálnej oprave vozidla #1200 sa mu pokazila prevodovka a bol odstavený. Ešte v roku 2000 sa zamýšľalo zabudovať do autobusu novú prevodovku Voith D 851, čo sa nakoniec nerealizovalo a autobus bol vyradený. Jeho motor bol neskôr použitý vo voze #1201 a po sedemročnom chátraní bol odvezený do šrotu 15. júna 2004. Autobus #1201 bol kvôli prasknutému rámu odstavený v marci 2005 a začiatkom decembra 2010 bol odvezený do šrotu.