Vozidlá › Autobusy › Ikarus 280

Výrobcom prvých kĺbových vozidiel Ikarus 280 pre bratislavský dopravný podnik bola v rokoch 1974 - 1991 maďarská Továreň na karosérie a autobusy Ikarus Budapest. Vďaka blízkosti budapeštianskeho závodu a dobrým kontaktom s DPMB začali dodávky už v roku 1974 a trvali sedemnásť rokov, pričom bolo dodaných rekordných 761 vozidiel. Posledné autobusy Ikarus 280 boli z premávky vyradené začiatkom roka 2008.

Trojnápravové vozidlo zostavili z ťažnej časti a prívesu spojených guľovým čapom. Stredná náprava bola hnacia s planétovými prevodmi. Posledné dodávky mali motor preplňovaný turbodúchadlom. Odpruženie vozidla bolo vzduchové, brzdný systém využíval dvojokruhovú vzduchotlakovú brzdu, motorovú brzdu a parkovaciu ručnú brzdu. Samonosná karoséria bola celozvarovaná z oceľových profilov a zvonku oplechovaná. Sedadlá s penovou výplňou pokrýval koženkový poťah. Rýchlu výmenu cestujúcich zabezpečovali štvordielne skladacie dvere s elektropneumatickým pohonom.

Sedemnásť rokov, počas ktorých boli dodávané Ikarusy 280, prirodzene prinieslo aj rozdiely medzi jednotlivými sériami. Steny interiéru pokrýval sololit rôzneho vyfarbenia, ktorý bol pri starších sériach tmavohnedý, pri novších béžový. Autobusy prvej až siedmej série nemali uzavretú kabínu vodiča, série od roku 1979 dostali uzavretú kabínu s dverami otváranými smerom do priestoru cestujúcich, neskôr sa zmenil tvar kabíny a dvere na nej sa zmenili na posuvné. Prvé vozidlá mali antikorové madlá, neskôršie autobusy dostali biele tyče, ktorých farba sa od roku 1985 zmenila na čiernu. Rovnako sa z bielej na čiernu zmenilo aj vyfarbenie krytov pohonov dverí. Pôvodne mali Ikarusy všetky nápravy s kolesami osadenými systémom Trilex, okolo roku 1984 sa stredná hnacia náprava zmenila na diskovú, v roku 1985 došlo aj k zmene typu prednej a zadnej nápravy z pôvodných trilexových na diskové (trilexové nápravy sa použili ešte v rokoch 1989-1990, ale do Bratislavy sa táto séria nedostala). Od roku 1987 boli nápravy doplnené prstencami. Vozidlá spred roku 1985 mali koženkové poťahy sedadiel svetlohnedej farby, novšie vozy už tmavohnedé. Odlišnosti sa týkali aj vonkajšieho vzhľadu: prvá séria mala nápis "IKARUS" na prednej maske roztiahnutý medzi smerovkami na celú šírku. V roku 1988 nahradil ozdobnú hliníkovú lištu na bokoch gumený predel.

Rozdiel medzi typmi 280.08 a 280.12 bol v prevodovke, ktorá bola u 20-kusovej série Ikarusov 280.12 automatická. Typ 280.10 predstavoval dvojdverovú prímestskú verziu Ikarusov 280 a bol vyfarbený modro-bielo.

Po zjednotení typov linkových tabúľ s Karosami boli postupne odstránené pôvodné držiaky na čelách a nahradené novými. Typickými bratislavskými úpravami Ikarusov 280 bolo pridanie svetelnej signalizácie "Nenastupovať" na bočnicu vozidla k jednotlivým dverám, ale i pridanie dvojsedadla k zadným dverám, čím v poslednom rade vzniklo trojsedadlo.

Autobusy #1930 a 2805 boli v roku 1989 prestavané na pohon zemným plynom, čím sa stali prvými autobusmi s takýmto pohonom v Bratislave. Na zadné čelo bol pridaný rebrík a na strechu nádoby so stlačeným plynom. Rekonštrukcia sa vykonala po vzore prototypu plynového Ikarusu 280G s platňovými dverami, ktorý sa v roku 1988 testoval v Bratislave.

Niektorým autobusom bol od roku 1995 pôvodný motor modernizovaný na typ Rába D 10 UTS, ktorý vyhovoval norme Euro 1.

Z niektorých dožívajúcich autobusov odstránením vleku vznikli "Polikarusy". Väčšinou slúžili ako posypové vozidlá (napr. #1858_II, 2855_II a 4911), existoval však aj autobus, ktorý bol v Čechách prerobený na ohrievací agregát a v zime vo vozovni rozmrazoval zamrznuté vozidlá.

V niektorých prípadoch došlo po vážnych nehodách ku spájaniu nepoškodených dielov, pričom poškodené časti boli vyradené pod pôvodným číslom jedného z autobusov. Medzi takéto vozidlá patrili #1866_II + #2935_II spojené pod číslom #1866_II a #4912, ktorý dostal po ťažkej nehode nový predný diel zo staršieho vozidla.

Vozidlá #4928, 2926 a 4929 dostali nový pruhovaný červeno-biely vonkajší náter po vzore Ikarusov 435, ich interiér sa však nezmenil. Nový lak dostávali aj iné autobusy, šlo však len o malé percento vozidiel. Vo väčšine prípadov bol nový lak v svetlejšom odtieni červenej než to bolo pri pôvodnom vzhľade. Pracovný voz #2871 dostal sivý náter a školský Ikarus 280.10 mal bielo-červený náter. Minimálne jeden z Ikarusov 280.10 dostal namiesto pôvodného modrého červený náter.

Po Nežnej revolúcii sa niektorým Ikarusom nevyhla celoplošná reklama. Išlo však len o vozy #4938 s reklamou na Expedíciu Nežnej revolúcie, #1923 s reklamou Bingo a #2938 prezentoval pivo Šariš.

Prvé autobusy začali jazdiť 19. februára 1974 na linke 30, ďalšie vozidlá z prvej série sa zaradili na linky 20 a 45. Do zrušenia možnosti zakúpenia si cestovných lístkov v autobusoch sa nastupovalo iba prednými dverami (cestujúci, ktorí si kupovali lístok alebo prestupovali) a zadnými dverami (cestujúci s mesačnými a voľnými lístkami). Ostatnými dverami sa iba vystupovalo.

V náročných podmienkach bratislavskej mestskej dopravy sa prejavili ako najspoľahlivejšie a najkapacitnejšie autobusy. Postupne ich nasadzovali na najvyťaženejšie linky z nových sídlisk, kde kapacitne nepostačovali "krátke" autobusy. Ikarusy 280.10 boli určené primárne ako náhrady za vozidlá ŠD 11 a ŠL 11 Turist a premávali do okrajových častí mesta. Prvé Ikarusy vyraďovali už po šiestich rokoch prevádzky. Pokusy o plynofikáciu Ikarusov 280 nepriniesli úspech v podobe hromadných prestavieb. V 1990-tych rokoch sa spomalilo ich vyraďovanie pre nedostatok prostriedkov na nové autobusy. Vozy z posledných dodávok premávali viac než dvojnásobný čas svojej životnosti.

Ikarusom 280 sa nevyhlo ani prečíslovanie. Prvé prebehlo v roku 1976 v rámci veľkého prečíslovania vozidiel podľa dopravných prevádzok. Prvých 13 Ikarusov teda vymenilo svoje pôvodné čísla 500 - 512 za 2801 - 2806 a 1801 - 1808. Po vzniknutí 4. dopravno-technickej prevádzky bolo do nej v rokoch 1986 - 1987 preradených 89 autobusov z 1. a 2. dopravnej prevádzky, pričom dostali čísla 4800 - 4888. Ďalšie prečíslovanie nasledovalo v roku 1997, v ktorom došlo ku zmene výpravy vyťaženej petržalskej linky 50 na kĺbové autobusy. Vtedy do vozovne Petržalka odišli niektoré z najstarších autobusov z Jurajovho dvora a Trnávky a dostali nové evidenčné čísla 486x a 487x. Podobné prečíslovanie nastalo na prelome rokov 2004 a 2005, kedy bolo z Trnávky preradených niekoľko dožívajúcich Ikarusov z rokov 1989 a 1991 do vozovne Petržalka, kde dostali čísla 4952 - 4956. Akútny nedostatok vozov vo vozovni Petržalka mali v októbri 2005 riešiť ďalšie dva preradené Ikarusy 280 s číslami 4957 a 4958. Posledným preradeným Ikarusom 280 do Petržalky bol voz #4959 v máji 2006.

Rozlúčková jazda s bratislavskými Ikarusmi 280 sa konala 19. januára 2008. Zostávajúce vozidlá dojazdili krátko nato po vypršaní platnosti technických preukazov. Posledná jazda na linke MHD sa uskutočnila 15. februára 2008.

Po skončení životnosti boli niektoré autobusy odpredané, a tak sme sa mohli stretnúť napríklad s vozmi #4848 v Piešťanoch, #2882_/II a 1894_/II v Považskej Bystrici, #1832_/II a 4912 v Trenčíne.

Autobusy boli vyraďované už v 1970-tych rokoch, kedy bol po ťažkej nehode zlikvidovaný prvý voz. Vyraďovanie vozidiel plynule pokračovalo od začiatku 1980-tych rokov, pretože boli neustále nahradzované novými autobusmi rovnakého typu. Problémy s vyraďovaním nastali až v 1990-tych rokoch, kedy začal dopravný podnik pociťovať podvýživu a nedostatok nových autobusov. Staré Ikarusy preto museli jazdiť aj dlhú dobu po skončení svojej životnosti. Preukázalo to ich kvalitu, a tak nečudo, že vodiči o nich rozprávali ako autobusoch, ktoré by jazdili aj pod vodou. U cestujúcich však už taký úspech nemali a stali sa častým terčom kritiky zastaraného vozového parku. Množstvo vozidiel bolo vyradených po ťažkých nehodách a požiaroch zväčša však v 1980-tych rokoch. Po dodávke Ikarusov 435 prebehlo v roku 1998 posledné veľké vyraďovanie a od tohto momentu až do roku 2006 boli vozidlá likvidované len v minimálnom počte, väčšinou z dôvodu zlomenia rámu. Prelom vo vyraďovaní nastal po dodávke autobusov Solaris Urbino 15 CNG v júni 2006, kedy sa nečakane vyradili všetky zostávajúce Ikarusy 280 z vozovní Trnávka a Jurajov dvor. Po tomto vyraďovaní zostalo v premávke posledných 12 Ikarusov 280 vypravovaných z vozovne Petržalka. Posledný prevádzkovaný Ikarus 280 #4947 dojazdil dňa 15.2.2008.

So zachovaním do zbierky historických vozidiel DPB sa počítalo s vozidlami #2881_/II a 4940, neskôr bolo rozhodnuté len o zachovaní vozidla #2881_/II a druhé vozidlo bolo v roku 2011 odvezené do šrotu.