Vozidlá › Autobusy › Ikarus 280

Výrobcom kĺbových vozidiel Ikarus 280 bola maďarská Továreň na karosérie a autobusy Ikarus Budapest. Prototyp kĺbového Ikarusu 280 vznikol v roku 1971 spolu s "krátkou" dvojnápravovou verziou Ikarus 260. Rad autobusov 200 navrhol maďarský konštruktér László Finta. Kĺbová verzia bola nástupcom Ikarusu 180, ktorý sa ale do Československa nedodával. Sériová výroba Ikarusov 280 začala v roku 1973 a trvala až do roku 2003, kedy boli vyrobené posledné Ikarusy 280. Autobusy boli vyrábané v rôznych modifikáciách v mestskom aj linkovom vyhotovení. Vyrobilo sa spolu až 60 993 autobusov tohto typu. Exportované boli vo veľkých počtoch do mnohých štátov sveta. V rokoch 1998 až 2002 sa vyrábala aj modernizovaná verzia radu Classic s označením C80.

Dodávky veľkokapacitných Ikarusov do Bratislavy začali v roku 1974 a trvali sedemnásť rokov, pričom bolo dodaných rekordných 760 vozidiel. Bratislava bola prvým mestom v Československu, ktoré tento typ kĺbového autobusu začalo prevádzkovať. Okrem mestských autobusov bolo dodaných aj niekoľko Ikarusov v prímestskej verzii. Zdraženie autobusov z Maďarska po rozpade RVHP a prechode na trhové hospodárstvo, ale i neekologický motor Ikarusov 280 spôsobili, že nákup Ikarusov 280 bratislavský dopravný podnik ukončil v roku 1991. Posledné bratislavské Ikarusy 280 jazdili do začiatku roka 2008.

Trojnápravové vozidlo zostavili z ťažnej časti a prívesu spojených guľovým čapom. Stredná náprava bola hnacia s planétovými prevodmi. Posledné dodávky mali motor preplňovaný turbodúchadlom. Odpruženie vozidla bolo vzduchové, brzdný systém využíval dvojokruhovú vzduchotlakovú brzdu, motorovú brzdu a parkovaciu ručnú brzdu. Samonosná karoséria bola celozvarovaná z oceľových profilov a zvonku oplechovaná. Sedadlá s kovovou konštrukciou a penovou výplňou pokrýval koženkový poťah. Rýchlu výmenu cestujúcich zabezpečovali štvordielne skladacie dvere s elektropneumatickým pohonom.

Sedemnásť rokov, počas ktorých boli dodávané Ikarusy 280, prirodzene prinieslo aj rozdiely medzi jednotlivými sériami. Steny interiéru pokrýval sololit rôzneho vyfarbenia, ktorý bol pri starších sériach tmavohnedý, pri novších béžový. Autobusy prvej až siedmej série nemali uzavretú kabínu vodiča, série od roku 1979 dostali uzavretú kabínu s dverami otváranými smerom do priestoru cestujúcich, neskôr sa zmenil tvar kabíny a dvere na nej sa zmenili na posuvné. Prvé vozidlá mali antikorové madlá, neskôršie autobusy dostali biele tyče, ktorých farba sa od roku 1985 zmenila na čiernu. Rovnako sa z bielej na čiernu zmenilo aj vyfarbenie krytov pohonov dverí. Pôvodne mali Ikarusy všetky nápravy s kolesami osadenými systémom Trilex, okolo roku 1984 sa stredná hnacia náprava zmenila na diskovú, v roku 1985 došlo aj k zmene typu prednej a zadnej nápravy z pôvodných trilexových na diskové (trilexové nápravy sa použili ešte v rokoch 1989-1990, ale do Bratislavy sa táto séria nedostala). Od roku 1987 boli nápravy doplnené prstencami. Vozidlá spred roku 1985 mali koženkové poťahy sedadiel svetlohnedej farby, novšie vozy už tmavohnedé. Odlišnosti sa týkali aj vonkajšieho vzhľadu: prvá séria mala nápis "IKARUS" na prednej maske roztiahnutý medzi smerovkami na celú šírku. V roku 1988 nahradil ozdobnú hliníkovú lištu na bokoch gumený predel.

Rozdiel medzi typmi 280.08 a 280.12 bol v prevodovke, ktorá bola u 20-kusovej série Ikarusov 280.12 automatická. Typ 280.10 predstavoval dvojdverovú prímestskú verziu Ikarusov 280 a bol vyfarbený modro-bielo.

Po zjednotení typov linkových tabúľ s Karosami boli postupne odstránené pôvodné držiaky na čelách a nahradené novými. Typickými bratislavskými úpravami Ikarusov 280 bolo pridanie svetelnej signalizácie "Nenastupovať" na bočnicu vozidla k jednotlivým dverám (od roku 1976 po zavedení nástupu všetkými dverami), ale i pridanie dvoch sedadiel k zadným dverám, čím v poslednom rade vzniklo trojsedadlo. Tieto dve sedadlá boli premiestnené z predného článku, kde vďaka tomu oproti druhým dverám vznikol priestor pre kočík.

Vo vozovni Trnávka bola v rokoch 1981 - 1982 pre údržbu P2 autobusov Ikarus 280 svojpomocne adaptovaná pôvodná trolejbusová garáž. Generálne opravy Ikarusov 280 sa začali vykonávať v roku 1982. Prvé GO realizoval dopravný podnik vo vlastnej réžii, pretože žiadny opravárenský podnik ČSAO tieto autobusy vtedy ešte neopravoval. Niektoré komponenty (nápravy, prevodovky, motory) boli opravované dodávateľským spôsobom, napr. v ČSAO Humpolec. Neskôr sa GO Ikarusov vykonávali v ČSAO Košice. Napr. v roku 1989 sa vykonalo 40 GO Ikarusov, v roku 1990 klesol počet GO na 22 z dôvodu nenabiehania kilometrov do GO, voľná kapacita bola preto využitá na realizovanie 11 bežných opráv, v rámci ktorých sa opravovali aj prasknuté nosníky za druhou nápravou. Dopravný podnik v tom čase zápasil s problémom lámania nosných rámov Ikarusov 280.08 starších ako 5 rokov (napr. v roku 1990 nastalo 14 takýcho prípadov). Išlo o dôsledok zmeny použitého materiálu pri výrobe rámov. Na potrebnú opravu zlomených rámov nemal DPB možnosti, preto sa ich snažil riešiť za pomoci výrobcu a tiež ČSAO Košice.

Autobus #1930 bol v roku 1989 pokusne prestavaný na kombinovaný pohon nafta - stlačený zemný plyn v rámci overovania možností využitia zemného plynu v mestskej doprave ako ekologickejšieho paliva. Prestavba bola vykonaná v ČSAO Lučenec po vzore takto prestavaných Ikarusov 280 v Maďarsku, ktoré boli vybavené zmiešavacím zariadením nafty a plynu talianskej firmy Landi Renzo. Následne slúžil vývojovému stredisku plynofikácie DPB na Záhradníckej ulici na testovacie účely, do premávky s cestujúcimi sa takto prestavaný nezaradil. Po prestavbe pribudli na streche nádoby so stlačeným plynom a na zadné čelo bol dosadený rebrík. V porovnaní s výlučne plynovým motorom mal kombinovaný pohon vyšší podiel škodlivých emisií vo výfukových plynoch. V roku 1991 bolo plynové zariadenie z vozidla demontované a autobus bol opäť preradený medzi premávkové vozidlá.

Niektorým autobusom bol od roku 1995 pôvodný motor modernizovaný na typ Rába D 10 UTS, ktorý vyhovoval emisnej norme Euro 1. Výhodou malo byť aj zníženie hlučnosti a zníženie spotreby nafty. Prestavbu motorov spočiatku vykonával výrobca Rába Győr, v roku 1999 slovenská spoločnosť JUMAS Vráble. Prestavba pôvodných motorov si vyžadovala nový štartér, alternátor, kompresor, servočerpadlo a tlmič výfuku. Modernizácia motorov bola finančne nákladná, jeden motor vyšiel na 908-tisíc Sk.

V 1990-tych rokoch sa tiež vymieňali pôvodné delené disky s dušovými pneumatiky za nové disky a bezdušové pneumatiky, čo malo priniesť menej defektov, jednoduchšiu montáž a predĺženie životnosti pneumatík.

Z niektorých dožívajúcich autobusov odstránením vleku vznikli "Polikarusy". Väčšinou slúžili ako posypové vozidlá (poslednými takto upravenými boli #1858_II, 2855_II a 4911), existoval však aj autobus, ktorý bol v Čechách prerobený na ohrievací agregát a v zime vo vozovni rozmrazoval zamrznuté vozidlá.

V niektorých prípadoch došlo po vážnych nehodách ku spájaniu nepoškodených článkov, pričom poškodené časti boli vyradené pod pôvodným číslom jedného z autobusov. Medzi takéto vozidlá patrili #1866_II + #2935_II spojené pod číslom 1866_II a #4912, ktorý dostal po ťažkej nehode nový predný diel zo staršieho vozidla.

Vozidlá #4928, 2926 a 4929 dostali nový pruhovaný červeno-biely vonkajší náter po vzore Ikarusov 435, ich interiér sa však nezmenil. Nový lak dostávali aj iné autobusy, šlo však len o malé percento vozidiel. Vo väčšine prípadov bol nový lak v svetlejšom odtieni červenej než to bolo pri pôvodnom vzhľade. Pracovné vozidlo #2871 dostalo sivý náter a výcvikový Ikarus 280.10 mal bielo-modrý náter. Minimálne jeden z Ikarusov 280.10 dostal namiesto pôvodného modrého červený náter.

Po Nežnej revolúcii sa niektorým Ikarusom nevyhla celoplošná reklama. Išlo však len o vozidlá #4938 s reklamou na Expedíciu Nežnej revolúcie, #1923 s reklamou Bingo a #2938 prezentoval pivo Šariš.

V rokoch 2022 - 2023 prebehla renovácia historického vozidla 2881_/II z roku 1987 do pôvodného stavu prostredníctvom vysúťaženej budapeštianskej firmy.

Prvé autobusy začali jazdiť 19. februára 1974 na linke 30, ďalšie vozidlá z prvej série sa zaradili na linky 20 a 45. Do zrušenia možnosti zakúpenia si cestovných lístkov v autobusoch k 1. aprílu 1976 sa nastupovalo iba prednými dverami (cestujúci, ktorí si kupovali lístok alebo prestupovali) a zadnými dverami (cestujúci s mesačnými a voľnými lístkami). Ostatnými dverami sa iba vystupovalo.

Ikarusy boli postupne nasadzované na najvyťaženejšie linky z nových sídlisk a k priemyselným podnikom, kde kapacitne nepostačovali "krátke" autobusy. Napr. v roku 1986 Ikarusy obsluhovali 24 liniek z celkového počtu 54 autobusových liniek, pričom špičková výprava bola 274 Ikarusov. Linkové dvojdverové Ikarusy 280.10 premávali prevažne do okrajových častí mesta.

Ikarusom 280 sa nevyhlo ani prečíslovanie. Prvé prebehlo v roku 1976 v rámci veľkého prečíslovania vozidiel podľa dopravných prevádzok. Prvých 13 Ikarusov teda vymenilo svoje pôvodné čísla 500 - 512 za 2801 - 2806 a 1801 - 1808. Po vzniku 4. dopravno-technickej prevádzky bolo pod ňu v roku 1987 preradených 89 autobusov z 1. a 2. dopravnej prevádzky, pričom dostali čísla 4800 - 4888. Ďalšie prečíslovanie nasledovalo v roku 1997, po zmene výpravy vyťaženej petržalskej linky 50 na kĺbové autobusy. Vtedy do vozovne Petržalka odišli niektoré z najstarších autobusov z Jurajovho dvora a Trnávky a dostali nové evidenčné čísla 486x a 487x. Podobné prečíslovanie nastalo na prelome rokov 2004 a 2005, kedy bolo z Trnávky preradených niekoľko dožívajúcich Ikarusov z rokov 1989 a 1991 do vozovne Petržalka, kde dostali čísla 4952 - 4956. Akútny nedostatok vozov vo vozovni Petržalka mali v októbri 2005 riešiť ďalšie dva preradené Ikarusy 280 s číslami 4957 a 4958. Posledným preradeným Ikarusom 280 do Petržalky bol autobus #4959 v máji 2006.

Rozlúčková jazda s bratislavskými Ikarusmi 280 sa konala 19. januára 2008. Zostávajúce vozidlá dojazdili krátko nato po vypršaní platnosti technických preukazov. Posledná jazda na linke MHD sa uskutočnila 15. februára 2008.

Po skončení životnosti boli niektoré autobusy odpredané, a tak sme sa mohli stretnúť napríklad s vozmi #4848 v Piešťanoch, #2882_/II a 1894_/II v Považskej Bystrici, #1832_/II a 4912 v Trenčíne.

Autobusy boli vyraďované od roku 1978, kedy bol po ťažkej nehode zlikvidovaný prvý autobus (#1841 - nehoda tesne po zaradení do premávky v roku 1977). Vyraďovanie vozidiel prebiehalo spravidla po uplynutí plánovanej životnosti (6 rokov), pretože boli neustále nahradzované novými autobusmi rovnakého typu. Problémy s vyraďovaním nastali až v 1990-tych rokoch, kedy začal dopravný podnik pociťovať finančnú podvýživu a nedostatok nových autobusov. Staré Ikarusy preto museli jazdiť aj dlhú dobu po skončení svojej životnosti. Preukázalo to ich kvalitu, a tak nečudo, že vodiči o nich rozprávali ako autobusoch, ktoré by jazdili aj pod vodou. U cestujúcich však už taký úspech nemali a stali sa častým terčom kritiky zastaraného vozidlového parku. Množstvo vozidiel bolo vyradených po ťažkých nehodách a požiaroch, zväčša však v 1980-tych rokoch. Po dodávke Ikarusov 435 prebehlo v roku 1998 posledné veľké vyraďovanie a od tohto momentu až do roku 2006 boli vozidlá likvidované len v minimálnom počte, väčšinou z dôvodu zlomenia rámu. Prelom vo vyraďovaní nastal po dodávke autobusov Solaris Urbino 15 CNG v júni 2006, kedy sa nečakane vyradili všetky zostávajúce Ikarusy 280 z vozovní Trnávka a Jurajov dvor. Časť z vyradených autobusov bola následne poskytnutá Policajnému zboru na účely výcviku jeho príslušníkov. Po tomto vyraďovaní zostalo v premávke posledných 12 Ikarusov 280 vypravovaných z vozovne Petržalka. Posledný prevádzkovaný Ikarus 280 #4947 dojazdil dňa 15.2.2008.

So zachovaním do zbierky historických vozidiel DPB sa počítalo s vozidlami #2881_/II a 4940, neskôr bolo rozhodnuté len o zachovaní vozidla #2881_/II a druhé vozidlo bolo v roku 2011 odvezené do šrotu. Získané však bolo jedno vyradené vozidlo z Levíc pôvodom zo SAD Nové Zámky. Nakoniec až v rokoch 2022 - 2023 bolo zrenovované vozidlo 2881_/II.