VozidláElektričky › BMEŽ #11 - 20Po neúspechu výroby vlastných vozidiel, keď boli koncom 20-tych rokov 20. storočia vyrobené tzv. "Plecháče" sa Bratislavská mestská elektrická železnica podujala k stavbe nových vozidiel až v roku 1935 v súvislosti s prestavbou Elektrickej lokálnej železnice Bratislava - Krajinská hranica na 1000-mm rozchod. Tento pokus už úspešný bol a do premávky sa dostalo desať štvorokenných vozňov očíslovaných 11 - 20 postavených v dvoch 5-kusových sériách. Práve podľa počtu okien dostali prezývku "Štvorokeňáky". Prvých 5 vozňov bolo oficiálne vedených ako prestavba motorových a vlečných vozňov Ganz Cmg a C lokálnej železnice, v podstate však išlo o novostavby motorových vozňov s využitím niektorých dielov z vozňov "lokálky".


BMEŽ #11

Prehľad vozidiel

SériaTypEvidenčné číslaRok výrobySprevádzkovanieVyraďovaniePočet
1. BMEŽ "Štvorokeňák" 11 – 13 1935 1936 1963 – 1976 3
2. BMEŽ "Štvorokeňák" 14 – 15 1936 1936 1963 – 1970. roky 2
3. BMEŽ "Štvorokeňák" 16 – 20 1936 – 1938 1937 – 1938 1960 – 1970. roky* 5
Spolu: 1935 – 1938   10
* Zachovalo sa historické vozidlo

Technické parametre

Dĺžka:10090 mm
Dĺžka so spriahadlami:11100 mm
Šírka:2200 mm
2330 mm (so schodíkmi)
Výška:3410 mm
Výška podlahy:900 mm (nástupné plošiny)
1030 mm (v salóne)
Rázvor:4000 mm
Počet dverí:4
Počet miest na sedenie:28
Počet miest na státie:31 + 1
Celkový počet miest:59 + 1
Pohotovostná hmotnosť:11600 kg
Celková hmotnosť:16175 kg
Elektrická výzbroj:Siemens, kontroléry typu K (4+3 jazdných stupňov a 6 brzdových), strešné automaty typu S
Motor:Siemens D 612, jednosmerný, napätie 550 V
Výkon motora:40 kW / 575 rpm
Počet motorov:2
Celkový výkon:80 kW
Maximálna rýchlosť:40 km/h

Opis

Na rozdiel od "Plecháčov" už tieto vozne mali osvedčenú konštrukciu, keď bola na oceľovom ráme postavená drevená skriňa. Čelá vozňov konštrukčne vychádzali z "Dvojstovákov", nástupné plošinky uzatvárali posuvno-výklopné dvere. Vozidlá mali priečno-pozdĺžne usporiadané sedadlá v interiéri. Električky mali už od výroby aj pantografický zberač prúdu Siemens a červeno-bielu farebnú kombináciu.

Vzhľadovo sa jednotlivé výrobné série odlišovali iba v detailoch. Vozne #11 - 13 mali okrúhly transparent s označením linky, #14 - 20 hranatý. Vozňom #11 - 15 osadili drevené sedadlá a interiér bol svetlého vyhotovenia. Zvyšné električky mali koženkové sedadlá a tmavší interiér. Vetranie interiéru bolo zabezpečené bočnými spúšťacími oknami a štyrmi stropnými Flettnerovými ventilátormi.

Úpravy

Pôvodné veľké pantografické zberače prúdu boli v 40-tych rokoch vymenené za menšie, novšej konštrukcie. Po dodávke vlečných vozňov SGP boli pôvodné spriahadlá vymenené za spriahadlá Compact.

Po nehode postavili v roku 1946 novú karosériu vozňa #11. Podľa vtedy stavaných päťokeňákov mala len dvojdielne posuvné dvere, okná boli ešte rámové. V päťdesiatych rokoch vykonali na vozňoch úpravy interiéru, usporiadanie sedadiel ostalo iba pozdĺžne, rámové okná vymenili za bezrámové. V polovici 50-tych rokov dostali vozne elektrické smerovky. Vozeň #18 bol pred koncom prevádzky zjednosmernený vybratím výzbroje z jedného stanovišťa. V súčasnosti je po rekonštrukcii na historické vozidlo opäť obojsmerný.

Prestavbou vznikli v roku 1965 pracovné vozne #152 (ex 19) a #153 (ex 13). Po vyradení pracovného voza #152 v roku 1970 upravili bočnice na voze #11 a zaradili ho medzi pracovné vozy s číslom 154.

Prevádzka

Vozidlá sa prevádzkovali samostatne i v súpravách s vlečnými vozňami. V 50-tych rokoch jazdili na linkách premávajúcich cez Starý most do Petržalky. Najskôr to bola linka 4 z Petržalky k Novej dobe a následne linka 6 do Karlovej Vsi.

Pracovný voz #154 slúžil na posun vo vozovni Krasňany až do vyradenia v roku 1976. Najdlhšie jazdiacim bol voz #18, ktorý po vyradení z osobnej premávky v roku 1971 využívali na výcvik vodičov a po vyradení pracovného voza #153 v roku 1973 ešte krátko ako pracovný. Ako jediný zástupca "Štvorokeňákov" sa v závere roku 1974 dostal do zbierky Technického múzea v Brne.

Nádej na obnovu motorového vozňa #18 svitla jeho vrátením do Bratislavy v roku 2002. V rokoch 2002 - 2005 sa podrobil náročnej rekonštrukcii v Ústredných dielňach DPB, a. s., pri ktorej dostal repliku skrine a zaradil sa do zbierky historických vozidiel DPB.

Vyraďovanie a likvidácia

Ako prvý v roku 1960 vyradili z evidencie voz #20, krátko nato nasledovali vozidlá #12, 14, 16 a 17 v rokoch 1961 až 1963. V druhej polovici 60-tych rokov boli postupne vyradené aj ostatné vozne tohto typu, pričom ako posledný bol vyradený v roku 1971 vozeň #18, ktorý bol neskôr zachovaný ako historický.

Katalóg vozidiel

154 12 153
14 15
16 17 18 152 20

  • Počet nevyradených vozidiel: 1 (10%)
  • Počet vyradených vozidiel: 9 (90%)

Legenda

20vyradené vozidlo
18historické vozidlo

Prečíslované evidenčné čísla

1.2.
11 154 
131935 - 1965153od 1965
191937 - 1965152od 1965

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Login: Heslo:

🙂😃😁😂😅
😆😉😊😋😛
😎😗😍🤪🙃
😶😐😏🤔🤨
🙄😣😥😮😲
🙁😕😖😫😞
😭🤐😴😬😨
😱😵😠🤬🤑
😷🤒🤕🤮😇
🤓😈💀👽🤖
❗❓💗👍👎

K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.