VozidláElektričky › BMEŽ #11 - 20

BMEŽ #11

Úvod

Po neúspechu výroby vlastných vozidiel, keď boli v rokoch 1929 - 1930 vyrobené tzv. "Plecháče" sa Bratislavská mestská elektrická železnica podujala k stavbe nových vozidiel až v roku 1935 v súvislosti s prestavbou Elektrickej lokálnej železnice Bratislava - Krajinská hranica na 1000-mm rozchod. Tento pokus už úspešný bol a do premávky sa dostalo desať štvorokenných vozňov očíslovaných 11 - 20 postavených v dvoch 5-kusových sériách. Práve podľa počtu okien dostali prezývku "Štvorokeňáky". Prvých 5 vozňov bolo oficiálne vedených ako prestavba motorových a vlečných vozňov Ganz Cmg a C lokálnej železnice, v podstate však išlo o novostavby motorových vozňov s využitím niektorých dielov z vozňov "lokálky".

Prehľad vozidiel

Séria Typ Evidenčné čísla Rok výroby Sprevádzkovanie Vyraďovanie Počet
1. BMEŽ "Štvorokeňák" 11 – 13 1935 1936 1963 – 1976 3
2. BMEŽ "Štvorokeňák" 14 – 15 1936 1936 1963 – 1970. roky 2
3. BMEŽ "Štvorokeňák" 16 – 20 1936 – 1938 1937 – 1938 1960 – 1970. roky* 5
Spolu 1935 – 1938   10
* Zachovalo sa historické vozidlo

Technické parametre

Dĺžka 10090 mm
Dĺžka so spriahadlami 11100 mm
Šírka 2200 mm
2330 mm (so schodíkmi)
Výška 3410 mm
Výška podlahy 900 mm (nástupné plošiny)
1030 mm (v salóne)
Rázvor 4000 mm
Počet dverí 4
Počet miest na sedenie 28
Počet miest na státie 31 + 1
Celkový počet miest 59 + 1
Pohotovostná hmotnosť 11600 kg
Celková hmotnosť 16175 kg
Elektrická výzbroj Siemens, kontroléry typu K (4+3 jazdných stupňov a 6 brzdových), strešné automaty typu S
Motor Siemens D 612, jednosmerný, napätie 550 V
Výkon motora 40 kW / 575 rpm
Počet motorov 2
Celkový výkon 80 kW
Maximálna rýchlosť 40 km/h

Fotografie

Opis

Na rozdiel od "Plecháčov" už tieto vozne mali osvedčenú konštrukciu, keď bola na oceľovom ráme postavená drevená skriňa. Čelá vozňov konštrukčne vychádzali z "Dvojstovákov", nástupné plošinky uzatvárali posuvno-výklopné dvere. Vozidlá mali priečno-pozdĺžne usporiadané sedadlá v interiéri. Električky mali už od výroby aj pantografický zberač prúdu Siemens a červeno-bielu farebnú kombináciu.

Vzhľadovo sa jednotlivé výrobné série odlišovali iba v detailoch. Vozne #11 - 13 mali okrúhly transparent s označením linky, #14 - 20 hranatý. Vozňom #11 - 15 osadili drevené sedadlá a interiér bol svetlého vyhotovenia. Zvyšné električky mali koženkové sedadlá a tmavší interiér. Vetranie interiéru bolo zabezpečené bočnými spúšťacími oknami a štyrmi stropnými Flettnerovými ventilátormi.

Úpravy

Pôvodné veľké pantografické zberače prúdu boli v 40-tych rokoch vymenené za menšie, novšej konštrukcie. Po dodávke vlečných vozňov SGP boli pôvodné spriahadlá vymenené za spriahadlá Compact.

Po nehode postavili v roku 1946 novú karosériu vozňa #11. Podľa vtedy stavaných päťokeňákov mala len dvojdielne posuvné dvere, okná boli ešte rámové. V päťdesiatych rokoch vykonali na vozňoch úpravy interiéru, usporiadanie sedadiel ostalo iba pozdĺžne, rámové okná vymenili za bezrámové. V polovici 50-tych rokov dostali vozne elektrické smerovky. Vozeň #18 bol pred koncom prevádzky zjednosmernený vybratím výzbroje z jedného stanovišťa. V súčasnosti je po rekonštrukcii na historické vozidlo opäť obojsmerný.

Prestavbou vznikli v roku 1965 pracovné vozne #152 (ex 19) a #153 (ex 13). Po vyradení pracovného voza #152 v roku 1970 upravili bočnice na voze #11 a zaradili ho medzi pracovné vozy s číslom 154.

Prevádzka

Vozidlá sa prevádzkovali samostatne i v súpravách s vlečnými vozňami. V 50-tych rokoch jazdili na linkách premávajúcich cez Starý most do Petržalky. Najskôr to bola linka 4 z Petržalky k Novej dobe a následne linka 6 do Karlovej Vsi.

Pracovný voz #154 slúžil na posun vo vozovni Krasňany až do vyradenia v roku 1976. Najdlhšie jazdiacim bol voz #18, ktorý po vyradení z osobnej premávky v roku 1971 využívali na výcvik vodičov a po vyradení pracovného voza #153 v roku 1973 ešte krátko ako pracovný. Ako jediný zástupca "Štvorokeňákov" sa v závere roku 1974 dostal do zbierky Technického múzea v Brne.

Nádej na obnovu motorového vozňa #18 svitla jeho vrátením do Bratislavy v roku 2002. V rokoch 2002 - 2005 sa podrobil náročnej rekonštrukcii v Ústredných dielňach DPB, a. s., pri ktorej dostal repliku skrine a zaradil sa do zbierky historických vozidiel DPB.

Vyraďovanie a likvidácia

Ako prvý v roku 1960 vyradili z evidencie voz #20, krátko nato nasledovali vozidlá #12, 14, 16 a 17 v rokoch 1961 až 1963. V druhej polovici 60-tych rokov boli postupne vyradené aj ostatné vozne tohto typu, pričom ako posledný bol vyradený v roku 1971 vozeň #18, ktorý bol neskôr zachovaný ako historický.

Katalóg vozidiel

154 12 153

14 15

16 17 18 152 20

Počet nevyradených vozidiel: 1 (10 %)

Počet vyradených vozidiel: 9 (90 %)

Legenda

20vyradené vozidlo
18historické vozidlo

Prečíslované evidenčné čísla

1.2.
11 154 
131935 - 1965153od 1965
191937 - 1965152od 1965

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.