Zatraktívňovanie železničnej dopravy v hlavnom meste a jeho okolí napreduje pomaly.
Začiatkom leta 2024 bola vo Vrakuni sprevádzkovaná prvá z nových železničných zastávok v rámci budovania tzv. terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOP). Z plánovaného TIOP Vrakuňa však bola zatiaľ vybudovaná iba nová vlaková zastávka, zvyšné objekty terminálu, ktoré majú zabezpečiť pohodlný prestup cestujúcich medzi vlakmi a MHD, zatiaľ zrealizované neboli. Pre nedoriešený nájom pozemkov medzi mestom Bratislava a Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré výstavbu terminálu zabezpečujú, neboli v plánovanom termíne dobudované prístupové chodníky k vlakovej zastávke, neprišlo k rekonštrukcii nástupíšť MHD a cestujúci nemajú možnosť označiť si, príp. zakúpiť si lístok na vlakovej zastávke. Na jednom z dvoch nástupíšť MHD tak cestujúci nemajú k dispozícii prístrešok, ktorý bol odstránený počas výstavby vlakovej zastávky a nástupište má zároveň rozbitý asfaltový povrch.
K podpísaniu nájomnej zmluvy na potrebné pozemky medzi mestom Bratislava a ŽSR prišlo až v septembri 2025, teda po vyše dvoch rokoch od požiadania o toto majetkovoprávne vysporiadanie. Ako nás informovali ŽSR, dobudovanie chýbajúcich častí prestupného terminálu by malo čoskoro začať.
„Železnice Slovenskej republiky v úzkej spolupráci s Magistrátom hlavného mesta Bratislava a Dopravným podnikom Bratislava vyriešili potrebné náležitosti týkajúce sa pozemkových úprav. Aktuálne prebieha proces vydania povolenia k stavbe. Zhotoviteľ stavby mobilizuje personál a potrebnú mechanizáciu, a súčasne zabezpečuje potrebný stavebný materiál," priblížila nám aktuálny stav projektu hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
Ďalšie TIOPy v nedohľadne
Zvýšiť atraktivitu železničnej dopravy na území hlavného mesta a zvrátiť negatívny trend narastania individuálnej automobilovej dopravy majú aj ďalšie dlho pripravované železničné zastávky, konkrétne TIOP Bory a TIOP Ružinov. Zastávka Bory už mohla slúžiť cestujúcej verejnosti, no štart jej výstavby v roku 2023 zabrzdilo hlavné mesto so svojim projektom predĺženia Saratovskej ulice, čo malo za následok potrebu zosúladenia projektových dokumentácií. Následne sa nemohlo s jej výstavbou začať pre spustenie modernizácií tratí na Záhorí a do Marcheggu, ktoré zhoršili priepustnosť tohto koridoru a výstavba zastávky by situáciu ešte zhoršila.
Výstavba TIOP Ružinov pri zastávke MHD na Ostredkoch podľa ŽSR zatiaľ nie je projektovo ukončená. Začiatok jej výstavby sa preto nedá odhadnúť.
„Aktuálne nie je presne stanovený termín začatia výstavby TIOP Bory z dôvodu negatívnej prevádzkovej situácie v železničnej doprave, ktorá vznikla v dôsledku výlukových prác na Záhorí, kde prebieha modernizácia železničnej trate.
O presnom termíne začiatku výstavby TIOP-u v Ružinove je v súčasnosti predčasné hovoriť, a to vzhľadom na prebiehajúci proces projektovej prípravy stavby TIOP-u. Až po schválení projektovej dokumentácie a získaní právoplatného stavebného povolenia bude možné zo strany ŽSR pristúpiť k vyhláseniu verejného obstarávania na výber zhotoviteľa stavebných prác," uviedla hovorkyňa ŽSR.
Nové železničné trate sú zatiaľ neisté
Zlepšiť dostupnosť železničnej dopravy v Bratislave a okolí by okrem nových železničných zastávok mohli aj nové železničné trate. ŽSR si v roku 2023 dali vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti s cieľom komplexne zhodnotiť možnosti realizácie dvoch nových tratí, navrhnúť technické riešenia tratí, ako aj prevádzkové koncepty. Skúmané boli tieto nové trate:
- Bratislava-Lamač – Záhorská Bystrica – Stupava – Lozorno
- Bratislava-Vajnory – Chorvátsky Grob – Slovenský Grob – Viničné – Pezinok
Štúdia mala byť hotová začiatkom tohto roka. O jej výsledkoch zatiaľ ŽSR neinformovali, no potvrdili nám, že je už dokončená. Prípadné pokračovanie prípravy týchto tratí je zatiaľ neisté.
„Štúdia realizovateľnosti pre výstavbu nových tratí na území Bratislavského samosprávneho kraja je ukončená. Aktuálne sa pripravuje jej odoslanie na hodnotenie na Útvar hodnoty za peniaze. Rozhodnutie o pokračovaní v tomto projekte by bolo nateraz predčasné," uvádza stanovisko ŽSR.
Rekonštrukcia trate BA-Nové Mesto – BA-ÚNS pred dokončením
V marci tohto roka začali ŽSR s komplexnou rekonštrukciou dvojkoľajnej železničnej trate medzi stanicami Bratislava-Nové Mesto a Bratislava-ÚNS, ktorej cieľom je zlepšiť stav železničnej infraštruktúry a zvýšiť rýchlosť vlakov. Rekonštrukcia si vyžiadala dočasnú redukciu vlakov na linkách S8 a S70. Realizácia tohto projektu sa pomaly blíži k záveru, oproti pôvodnému termínu však prišlo k miernemu predĺženiu prác. K termínu platnosti nového GVD v polovici decembra by mala byť rekonštrukcia trate dokončená.
„Zhotoviteľ v auguste úspešne ukončil etapu č. 1 a koľaj č. 1, ktorá je v predčasnom užívaní. Práce idú podľa harmonogramu a aktuálne prebiehajú na koľaji č. 2. Na stavbe sa nevyskytujú závažné problémy, ani nedostatky. Pôvodný dátum ukončenia výstavby bol stanovený podľa platnej Zmluvy o dielo so Zhotoviteľom, a to 11. november 2025. Aktuálne je však v procese spracovania Dodatok č. 2 k platnej Zmluve o dielo so Zhotoviteľom, ktorého predmetom je predĺženie lehoty výstavby o 31 dní. Po podpise Dodatku č. 2 bude nový termín dokončenia stavby 12.12.2025," uviedla Petra Lániková.
Dobudovanie záchytných parkovísk
Na záver sme sa ŽSR opýtali na dobudovanie záchytných parkovísk P+R pri železničných staniciach v Bratislavskom kraji, o ktorých sa tiež hovorí už veľa rokov. Železnice plánujú vybudovať ešte dve záchytné parkoviská v rámci projektu Záchytné parkoviská pre IDS Bratislavského samosprávneho kraja v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji a Pezinok, ktorý sa začal pripravovať už v roku 2012. Parkoviská v Pezinku a Ivanke pri Dunaji boli vybudované v rokoch 2019 a 2020. Na realizáciu stále čakajú parkoviská pri ŽST Nové Košariská a Zohor.
„Vyhlásenie verejnej súťaže na realizáciu záchytného parkoviska pri ŽST Nové Košariská je v pláne v roku 2026. Parkovisko pri stanici Zohor je v pláne až v r. 2028, t. j. po dokončení modernizácie trate Devínska Nová Ves – Malacky, ktorého súčasťou je aj stanica Zohor," píše sa v stanovisku ŽSR.
bobitwo
Áno, je tu aj druhá strana mince, že aj ŽSR aj ŽSSK isto môžu pracovať efektívnejšie a je otázkou, či tam treba mať dohromady cez 25 riaditeľov, ale v rámci toho, čo treba do toho naliať je ich plat prd vo vetre.
Niečo o fungovaní mesta. UK už roky sa snaží zameniť pozemnky pod Mostom Lanfranconi za pozemky pod Botanickou záhradou, ktoré patria mestu. Neúspešne, mesto odmieta. lebo UK platí nájom za tie pozemky a pozemky pod Mostom Lanfranconi síce patria UK, ale parkovisko, nájazdy a cesta atď patria mestu. Jediné čo nemusí UK, tak platiť z toho dane. Prečo? Lebo tu máme zákon o infraštruktúre, ktorý hovorí, že ak máš na svojom pozemku cestu, parkovisko atď, tak to patrí obci (pozostatok z bývalého režimu). Zajtra kľudne môže magistrát osadiť značky na to veľké parkovisko, že to patrí pod PAAS ( kapacita môže byť neviem, aj 300 áut možno) a začne vyberať 1,5€ za hodinu. Dajme tomu, 300 áut po 10 hodín denne za 1,5€/hodinu x 52 týždňov po 5 dní, to máme cca 1,2 milióna € ročne. Mesto to nič nestojí, len réžia, pozemky nie sú jeho a ešte ryžuje na Botanickej záhrade. Keďže mu to zákon neukladá ako povinnosť to riešiť, má to mesto ťažko v paži.
Ak sa vrátime k danej cyklotrase, čo som spomínal. UK chcela buď dané pozemky mestu predať za znalcom stanovenú cenu (všetko od plota po Dunaj na predmetnom území), alebo zameniť za pozemky pod Botanickou záhradou v pomere 1:1, aby si znížili nájom. Logické a nechceli nič extra. Ale mesto nechce celé pozemky, chce len presne to, na čom bude cyklotrasa. Navyše argumentuje verejným záujmom, že však bude tam cyklotrasa a ty z tých pozemkov nebudeš platiť daň. Pred 10 rokmi by to predstavovalo cca 800€ za cca 800m2, čo by bolo potrebných. Problém je ten, že v momente, keď tam dáš tú cyklotrasu, už to patrí mestu a nevieš s tým pohnúť a vedľa toho nevieš nič postaviť. A mesto útočí na UK, že má to dať k dispozícii, že predsa ide o verejný záujem. Zaplatia UK aspoň symbolické 1€ za to. A ak to nespravia, sú proti ľuďom v BA a cyklistom.
Moja rodina vlastní nie len v Bratislave pozemky na ktorých stoja cesty, parkoviská, či autobusové zastávky. Mestá to používajú zadarmo. Odkúpiť to odmietajú, lebo na to nemajú peniaze a súčasný zákon im dovoľuje to zadarmo používať. Ak tie pozemky nechceme, za symbolické 1€ to preberú. Ale v momente, keď si chceš pridať k svojmu pozemku pozemok obce, lebo je veľa takých frclíkov, čo majú 1-5 m2 a vznikli rôznym delením a mesto už pre to nemá žiadne využitie, tak sa trvá na koľkokrát viac ako tržnej cene. Nižšie vysvetlím pre predstavu na obrázkoch
Tieto pozemky červenou vyznačené patria Trnavskému samosprávnemu kraju. Za každý z nich požadoval pred 5 rokmi viac ako 10 tisíc €.
Ako to vyzerá v realite. Je to stav, čo trvá už cez 70 rokov a odmieta sa to riešiť, samospráva proste trvá na tak vysokej cene. Ale keď sa riešilo, že by tam mal byť chodník, od majiteľov domov na celej ulici chceli, aby sa každý vzdal skoro 1,5m širokého pásu svojho pozemku a posunuli ploty na vlastné náklady, aby tam mohli postaviť chodník. Časť ľudí povedala, že OK, ja sa vzdám toho pásu pozemku, ale plot nech mi presunú na náklady Trnavského samosprávneho kraja, resp. obce. S tým ale kraj ani obec nesúhlasia. Že predsa nechápu, že ide o chodník pre nich a ten predsa oni platiť nebudú, že majú vyjsť v ústrety.