Električková trať do Janíkovho dvora bola preskúšaná

Začiatok premávky električiek až na koniec Petržalky sa pomaly blíži.

V uplynulých dňoch boli vykonané viaceré skúšky na novej električkovej trati v Petržalke v úseku Jungmannova až Janíkov dvor, ktoré sú potrebné pre uvedenie električkovej trate do prevádzky.

V sobotu 12. apríla 2025 boli realizované tzv. pantografové skúšky, ktorými sa overovali parametre trolejového vedenia. Skúšky boli vykonané s autoškolskou električkovou súpravou T3P #7791+7792, ktorá bola na tento účel vybavená potrebnou meracou technológiou. Zberač predného vozňa bol doplnený o meraciu lištu a v zadnej časti strechy bola inštalovaná kamera na sledovanie spolupráce medzi zberačom a trolejovým vodičom. Pôvodne bola touto technológiou vybavená pracovná električka T3 #8437, ktorá už ale v minulom roku doslúžila. Uvedená súprava T3P bude na meranie parametrov trolejového vedenie používaná aj v budúcnosti.

V pondelok 14. apríla 2025 bola na trati vykonaná technicko-bezpečnostná rýchlostná skúška s obojsmernou električkou Škoda 30T0 ForCity Plus #7501. Počas tejto skúšky sa vykonali aj jazdy električky vyššími rýchlosťami. Každá z dvoch koľají bola otestovaná oboma smermi. Ďalšou skúškou bola hluková skúška, ktorá prebehla v noci zo 14. na 15. apríla. Testovanie hlučnosti novej trate sa realizovalo s najnovšími električkami Škoda 30T3 ForCity Plus #7539 a 7540.

Aktualizácia: Hoci primátor mesta avizoval na 14. apríla technicko-bezpečnostnú skúšku trate, v skutočnosti ešte táto skúška nebola vykonaná. Jej vykonanie sa predpokladá až v priebehu mája.

Výsledky skúšok následne posúdi Bratislavský samosprávny kraj ako špeciálny stavebný úrad pre stavby električkových dráh v rámci prebiehajúceho kolaudačného konania pre vybrané stavebné objekty električkovej dráhy. V tomto konaní bol stanovený termín na ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na dni 13., 14. a 15. mája 2025 (podľa jednotlivých ucelených častí stavby). Po tomto termíne BSK rozhodne, či a za akých podmienok povolí užívanie novej električkovej trate. Mestu ako stavebníkovi tak zostáva posledný mesiac, aby dokončilo kolaudované objekty električkovej dráhy do finálneho stavu. Ide najmä o dokončenie električkových zastávok a ich vybavenia (prístrešky, zábradlia, označníky, informačný systém), keďže na väčšine zastávok sú zatiaľ iba vydláždené nástupištia. Konečná zastávka pod mostom na Panónskej ceste zatiaľ nemá dokončené ani samotné nástupištia. Predmetom tohto kolaudačného konania nie je komplená hala dennej kontroly električiek v Janíkovom dvore a jej koľajiska, tieto objekty sa budú kolaudovať neskôr.

Súčasne zostávajú necelé dva týždne do pojednávania v konaní o predčasnom užívaní pre chodníky, cyklochodníky, niektoré autobusové zastávky a semafory na križovatkách, ktoré prebieha špeciálnom stavebnom úrade pre miestne cesty. Tu bol termín stanovený na 28. apríla 2025. Niektoré z objektov, ktoré majú byť uvedené do predčasného užívania, zatiaľ neboli dokončené, ako napríklad chodníky ku konečnej zastávke električky.

Aktuálne platný termín dokončenia všetkých stavebných objektov tohto projektu je do polovice augusta 2025, no mesto sa so zhotoviteľom pred rokom dodatkom k zmluve dohodlo na možnosti uvedenia električkovej dráhy do predčasného užívania ešte pred týmto termínom za poskytnutie mimoriadnej mobilizačnej zálohovej platby. Na tento účel mal zhotoviteľ do 15. decembra 2024 zabezpečiť dokumentáciu potrebnú pre konanie o predčasnom užívaní stavby, vrátane technicko-bezpečnostnej skúšky električkovej dráhy.

Aké zmeny v MHD prinesie sprevádzkovanie novej električkovej trate do Janíkovho dvora, zatiaľ kompetentní nechcú prezradiť. „Keďže pôjde o komplexné zmeny, budeme ich verejnosti predstavovať v spolupráci s mestom – včas, prehľadne a tak, aby mali cestujúci k dispozícii všetky potrebné informácie," uviedol hovorca DPB Jozef Vozár.

S výstavbou električkovej trate v Petržalke od Jungmannovej po Janíkov dvor sa začalo v novembri 2021. Sprevádzkovanie samotnej trate sa pôvodne predpokladalo do konca roka 2023, neskôr bol termín opakovane posúvaný. Pôvodná zmluvná cena výstavby bola 74,6 mil. € bez DPH, aktuálne je po valorizácii za obdobie do konca roka 2024 na úrovni 90,1 mil. € bez DPH. Mesto získalo na financovanie projektu dva nenávratné finančné príspevky z eurofondov vo výške 18,197 mil. € (OPII) a 63,553 mil. € (Program Slovensko).

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Rýchlostná skúška električky na novej trati v Petržalke 14.4.2025 (4K)
https://www.youtube.com/watch?v=ww9X_H-EAmo
Videl som len video. Pocitovo podľa videa mi príde, že električka dosť duní (porovnávam podľa hlasitosti áut, čo čakajú), aj pri rýchlosti okolo 55km/h, koľko som odhadol na prvých jazdách, že by mohla ísť a to aj na zatrávnenej časti. Osobne mi to príde, že vlaky premávajúce v rámci Bratislavy sú v tomto tichšie, čo som zažil naživo. Ale je to len moje vnímanie, hlukové merania možno preukážu niečo iné. Som na to zvedavý.
Reakcia na: bobitwo #2:
Duni lebo je ide po betonovom spodku. Plus pravdepodobne nekvalitne odhlucnenie ako v Karlovke.
Vlak ma vacsinou (ak nie vzdy) strkovy spodok.
Reakcia na: Petto #3:
Áno, o tom viem, aj preto som pár razy spomínal, že by som bol radšej za trať na štrkovom lôžku, keďže aj tú je možné zatrávniť. Osobne nevidím dôvod, prečo obyvatelia majú znášať zvýšený hluk. V momente, keď vlak vážiaci stovky až tisíce ton idúci rýchlejšie ako električka (60+km/h pri nákladných až 160km/h pri osobných) je tichší ako električka v meste, niekde je chyba.
K hluku... Prebehlo tu už brúsenie trate?
Reakcia na: bobitwo #4:
Chyba je vo fetiše na pevnú jazdnú dráhu. Dôvod? Lebo je bezúdržbová. Stačí sa pozrieť, ako vyzerajú úseky "klasickej" trate na Račianskej, resp. ako vyzerali pred rekonštrukciou na Karloveskej alebo Vajnorskej. Nefunkčné odvodenenie trate, nulová údržba, výsledok:

https://imhd.sk/ba/galeria-media/ba/195031/
https://imhd.sk/ba/galeria-media/ba/115019/
https://imhd.sk/ba/galeria-media/ba/299021/

Na pevnej jazdnej dráhe tieto blaťáky nehrozia. Ani nie je potrebné trať podbíjať. DPB spolu s mestom všade radšej vylejú kubíky betónu, aby bola trať bezúdržbová. Hlučnosť je akosi nepodstatná.

https://imhd.sk/ba/galeria-media/ba/282617/

Výsledok zanedbanej údržby. Na Vajrnoskej ako jedinej nespravili pevnú jazdnú dráhu. Len sa obávam, ako bude vyzerať za 10 rokov.
Reakcia na: david11 #5:
Áno, prebehlo.
Reakcia na: upravovač fotiek #6:
DPB máva blaťáky aj na pevnej jazdnej dráhe, lebo nie je bezúdržová a nikdy nebola bezúdržbová. Len treba porovnávať rovnako staré trate. Čiže v súčasnosti len VUIS a BKV majú vek ako Račianska (blaťáky pod VUIS na nábreží).
Keď bude mať Karlovka alebo Petržalka 35 rokov ako Račianska, tak to tam s údržbou DPB bude rovnako plávať na vode.
Reakcia na: ufo #8:
VÚIS a BKV nie sú pevná jazdná dráha.
Reakcia na: upravovač fotiek #6:
Pevná jazdná dráha po vzore Petržalky, či Karlovky/Dúbravky nie je bezúdržbová, aj tam je nutný servis. Podbíjať treba všetko. Nejak mesiac dozadu podbíjali predsa Starý most.

Ak na údržbu 35 rokov kašleš, tak to vyzerá ako to vyzerá.
ako sa podbija pevna draha?
Reakcia na: bobitwo #10:
"Nejak mesiac dozadu podbíjali predsa Starý most."

Ukáž fotky, to si rád pozriem. Ešte som nevidel že by niekto podbíjal pevnú jazdnú dráhu. Videl som podfukovanie BKV panelov, ale ako som písal, BKV panely nie sú pevná jazdná dráha.
Reakcia na: upravovač fotiek #12:
Bolo to podbíjanie iné. Bolo to zbíjanie. 😂 😂 😂
Reakcia na: Ike #13:
Pozitíva otvoreného zvršku s priečnymi podvalmi v koľajovom lôžku sú:
- jednoduchšia výstavba,
- jednoduchšie odvodnenie trate,
- jednoduchšie zabezpečenie elektrických izolačných vlastností koľaje,
- vyššia pružnosť konštrukcie,
- nižšia hlučnosť konštrukcie,
- jednoduchšia kontrolovateľnosť súčastí a ľahšia údržba.

Pozitíva zvršku typu pevná jazdná dráha sú:
- trvalá deformačná odolnosť konštrukcie,
- trvalá geometrická poloha koľaje,
- takmer nulové náklady na údržbu,
- dobrá kompatibilita s tuhým krytom vozovky,
- lepšia možnosť zatrávnenia trate,
- celoplošný prenos zvislého zaťaženia do podložia trate,
- technicky zvládnuté antivibračné opatrenia.

Zdroj:
https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/trendy-vkonstrukcii-kolaje-elektrickovych-trati

"trvalá geometrická poloha koľaje" - ako to chce bobitwo podbíjať?

Ináč z článku si dovolím citovať ešte aj:

"V prípade extra požiadaviek na útlm hluku a vibrácií možno použiť systém trikrát odpruženej hmoty, ktorý sa navrhol na rekonštrukciu trate v električkovom tuneli pod Bratislavským hradom."

Extra požiadavok boil tak extra super splnený a trojnásobne odhlučnený, že pri hornom portáli tunelu tunelu hygienik nariadil kvôli valiacemu sa hluku z tunela rýchlosť! Takže toľko k "hlučnosť pevnej jazdnej dráhy". Keď aj špeciálny systém trikrtát odpruženej hmoty zlyhal a musela sa znižovať rýchlosť, lebo hluk.
Reakcia na: upravovač fotiek #14:
Aj pevná dráha podlieha deformáciám. Takže musíš nejakým spôsobom byť schopný korigovať samotné koľaje

Edit: polovica článkov na www.asb.sk sú PR články.
Reakcia na: bobitwo #15:
Áno, keď ti praskne betónová podkladová doska. To je akože bežný jav?
Reakcia na: upravovač fotiek #16:
Nemusí ti vôbec prasknúť doska. Vieš, zeminy (to pod tou doskou) majú rôzne vlastnosti, niečo je stlačiteľné viac, niečo menej, niečo je viac plastické, niečo menej. Každá zemina pracuje inak. Preto sa robia dilatačné špáry, aby všetko neprasklo, ak by to bolo príliš veľké, resp. dlhé.
Reakcia na: upravovač fotiek #14:
"Extra požiadavok boil tak extra super splnený a trojnásobne odhlučnený, že pri hornom portáli tunelu tunelu hygienik nariadil kvôli valiacemu sa hluku z tunela rýchlosť!"

Otazka skor je, ci bola extra poziadavka v tuneli realizovana technologicky spravne alebo (tradicne) odflaknuta ...
Reakcia na: upravovač fotiek #16:
Bezproblémov, ak ti podmyje dosku, tak je tlak na ňu nevyrovnaný a môže v prípade prejazdu prasknúť.
Reakcia na: SixSixTrooper #19:
a pokial je doska dostatocne na(pre)dimenzovana na to aby Ti zataz preniesla bez toho aby sa zlomila, tak uplne kludne moze aj sadnut....
a v konecnom dosledku to moze vyzerat podobne ako husenkova draha z bkv, akurat ze jednotlive "bloky" su asi trosku dlhsie....
Reakcia na: si #20:
Mňa skôr prekvapuje, že by si tá doska vôbec mala sadať. Však to sú kubíky a kubíky betónu. Nejaká električka je "mucha" voči hmotnosti tej dosky.
Reakcia na: bobitwo #17:
To máme také nestabilné podložie v koridore električky Petržalke? Prečo tam potom budujú PJD, keď je nevhodná? Nezaznamenal som nejaké väčšie problémy v úseku Farského - Jungmannova, kde je otvorený zvršok. Ani s hlukom, ani geometrickou polohou koľajníc. Teda po tom, čo ich tam ukotvili, lebo im ich vytlačilo do strany.
Reakcia na: upravovač fotiek #22:
Celá Petržalka má nestabilné podložie. Bývalé záplavové územie. Sa pozri ako tam vyzerajú cesty.. po rokoch. Samé vlny a prepadliny. Paneláky stavali na betónových pylónoch.
Reakcia na: david11 #23:
Je na to podložie vhodné budovať pevnú jazdnú dráhu? Však železnice v Petržalke majú klasický železničný zvršok tvorený štrkovým lôžkom. Nevšimol som si, že by ŽSR mali problém s údržbou tratí.
Dúfam, že "dunenie" ktoré som "počul" vo videu bolo od vetra fúkajúceho do mikrofónu kamery. Snáď to dobre dopadne a trať bude tichá a bez porúch.
Reakcia na: david11 #23:
Paneláky nebolo nutné stavať na betónových pilótach, resp. väčšinu, ale za bývalého režimu si niekto kúpil na to stroj, tak sa rozhodlo, že pôjde na pilóty všetko.
Reakcia na: upravovač fotiek #21:
elektricka tomu doda vibracie, aby sa zlepsila tekutost podlozia pod tym 😃
Neviete aké zmeny v doprave sa plánujú?
Reakcia na: Trolley #28:
Zatiaľ nikto nič
Teda mesto a DPB zjavne vedia lebo niekde to už bolo uvedené že linkové vedenie čoskoro oznámime ..
Reakcia na: Trolley #28:
Ked to takto taja, tak asi to nebude len zrusenie L95. Predpokladam ze na subeznych trasach do mesta toho porusia viac (zeby zlucenie 83+84 v Petrzalskom useku linky?)

A dufam, ze ta T3 sa tu ukazala naozaj iba kvoli technickym skuskam)
Reakcia na: jurajz #30:
To by potom bola už iba jedna linka buďto 83 / 84 podľa toho kam by išla. Ale čo iné linky?
Reakcia na: jurajz #30:
A prečo by tam nemohli či nemali jazdiť T3 a T6? Už sa to tu diskutovalo - to čo nevyjde v Škodovkách a musí byť vypravené s VP vozmi, treba rozdeliť na všetky linky rovnomerne. Teda rovnaké % VP vozov na všetkých linkách. Najmä, ak nebude e7, potom nebude musieť mať e3 čisto nové vozy.
Reakcia na: Mhr1 #32:
Myslím si že ponechať súčasne linky s úpravou by bolo najlepšie...
Potiahnuť L7 cez Obchodnú a Tunel a otočiť na Šafarikovom námestí prípadne medzi Mostom SNP a NLŠ prejazd s linkou 1 počas špičky...
L3 je preťažovaná v úseku Raca-Blumental(centrum)
Takto by L7 stiahla časť cestujúcich ... A zároveň by sa zlepšilo spojenie... Samozrejme dať L7 rovnako poobede na interval 5 minút ako ostatné linky...
Reakcia na: Ma178rek #33:
L7 to má spočítané.
Reakcia na: upravovač fotiek #34:
L3 to ale kapacitne nepoberie.
Reakcia na: Trolley #35:
L3 sa posilní.
Reakcia na: upravovač fotiek #36:
Radšej by som videl návrat L1.
Reakcia na: Viko #37:
ja by som vselico rad vidiet, v kazdom pripade ponechanie iba L3 s hustejsim intervalom (vyssou kapacitou) obnasa vyrazne menej nepravidelnosti a problemov ako vzajomny preklad dvoch liniek na jednej radiale....
Reakcia na: si #38:
Otázka znie prečo tie zmeny tak taja.
Reakcia na: Trolley #39:
Prečo taja technické parametre, vizualizácie a typový výkres nových električiek?
Reakcia na: upravovač fotiek #40:
To sa nedá so zmenou linkového vedenia porovnávať i keď ani to by tajiť nemuseli.
Reakcia na: Ma178rek #33:
Nuž aj ja by som radšej videl v Petržalke e1 a ponechal e7, ale realita je taká, že DPB má iné úmysly. Len e3, ale s intervalom 2'30" v rannej špičke. Je to ale horšie ako 4' pri 2 linkách. Bude to snáď lepšie aspoň odpoludnia, namiesto 2-3-5 asi 3'. Teda dúfam.
Reakcia na: Mhr1 #42:
Riešiť preklad s inými linkami pri intervale 4 minúty a menej nemá zmysel. Z praktického hľadiska to nič neprináša. Skôr je nutné zamerať sa na priepustnosť kritických bodov siete. Napr. Blumentál.
Reakcia na: bobitwo #10:
Čo si to vravel, že si, projektant 😃?
Reakcia na: bobitwo #2:
Z videa (čo navyše nie je smeroplatné) nemám vôbec pocit, že by to dunelo.
Reakcia na: S499.1023 #44:
Máš s tým nejaký problém?

#45 ako hovorím, počkám si na výsledky skúšky. Porovnával som to len s hlukom dieselových áut, čo boli neďaleko človeka, čo to natáčal. Takže nejakú predstavu človek má, hlavne ak električka je pomerne ďaleko a kamera na tú vzdialenosť nemusela dobre zachytiť zvuk.
Reakcia na: upravovač fotiek #34:
Bohužiaľ myslím si že to je krok vedľa... A nie som jediný .. linka 3 bude v Petržalke dosť luxus... Pokiaľ samozrejme neoslabia ostatné abus linky ...
Reakcia na: bobitwo #46:
Áno, od chvíle, keď som sa dozvedel o podbíjaní PJD, s tým mám problém.
Reakcia na: Ma178rek #47:
Aj ja by som rád videl linku 1 v trase Petržalka - Štefánikova - HLST.
Reakcia na: si #38:
"obnasa vyrazne menej nepravidelnosti a problemov"? Ja neviem, pamätám si časy po 2015, keď neznamenala každá nehoda na jednom z iks nechránených priecestí na Račianskej odstavenie Petržalky od dopravy na hodinu.
Reakcia na: Viko #50:
to je ale problem operativneho riadenia

predpokladam ze dispecer ma informacie o nehode v priebehu par minut (ak by aj skolidovane vozidlo skoncilo napadrt, tak ten co ide za nim alebo oproti predpokladam ze vysielacku ma a nahlasi) a u "normalnych" su uz pripravene na taketo predpokladatelne problemy "krizove plany" takze v priebehu dalsej minuty mas mat nariadeny odklon....
z nepostihnutej casti trasy by aj v tom najpesimistickejsom modeli mali chybat 1, max 2 vozy (prerusenie premavky kusok pred vjazdom do centra, takze ziadne vozy sa mi z postihnutej radialy nevratia), co sa zas da doplnit zo zaloh (ak su, tu je ale jasne ze nejake "oneskorenie" kym sa napoja)
Blumental, co tam treba upravit, aby ked sa stretnu 3 a 9 a pripadne 7, aby sa nemuseli cakat daleko od seba, ale mohli stat za sebou a umoznil sa prestup? Predpokladam ze to suvisi s vyhybkami??

Linkovy variant, som velmi zvedavy, co sa vykuchti.. Je jasne, ze kazdy by najradsej videl priamy spoj kam potrebuje ist.. Tiez by som si vedel predstavit napr. 6ku Petrzka - Ruzinov apod. Len zas to mam kombinaciou 3 a prestup na 9 na Blumentali..

Uvidime, aj na zmeny BUS liniek co bude..
Reakcia na: Mopy #52:
Áno problém sú výhybky...
Reakcia na: Ma178rek #53:
Skôr ich ovládanie.
Reakcia na: upravovač fotiek #24:
Nemajú problém s údržbou tratí? Tak prečo je tam roky max. 60-80km a cez výhybky 10km/h.
Reakcia na: Ma178rek #53:
No niekto v pohode zastaví ako druhý v poradí a obslúži zastávku a niekto nie. Potom je tam, len zbytočný chaos a pobehovanie po tom extra dlhom no nevyužívanom nástupišti.
Reakcia na: david11 #55:
Asi pre to isté, prečo je to aj v DNV alebo Lamači. Alebo kdekoľvek inde, kde sa im rozpadávajú výhybky.
Reakcia na: S499.1023 #48:
Ospravedlňujem sa, že som nepoužil presný názov, ale len všeobecné pomenovanie, ktoré sa bežne používa na istý úkon. Koľajnice minimálne pri vlakoch, aj keď sú na oceľových mostoch, či betónových podobne ako pri PJD, tak sú uchytené tak, aby ich bolo možné vymeniť a aj rektifikovať. Nemôžeš to mať uchytené napevno, lebo ak sa ti pohne/uhne trocha konštrukcia, tak potom môžeš búrať celú stavbu, lebo koľajnice budú nakrivo. Čo je blbosť. Ale možno ma poučíš, ako sa to robí. Rád si to vypočujem. Evidentne vieš ako sa to robí.

PS. Nikde som netvrdil, že som projektant - kolajár. Som projektant statiky.
Reakcia na: bobitwo #58:
Ako aj základ slova naznačuje, podbíjanie je úkon, pri ktorom sa doslova zatĺka štrk pod pražce. Akékoľvek štelovanie šróbov podkladníc alebo samotných pružných svoriek koľajnice nemá s podbíjaním nič spoločné.
A vôbec, na Starom moste je kontinuálne uloženie ("do vaničky"). Ako sa niečo také rektifikuje, injektážou výplňovej zálievky?
Reakcia na: bobitwo #58:
Názov "podbíjanie" sa bežne NEPOUŽÍVA pre úpravy GPK v PJD. A to je Tvoj problém. Možno si dobrý projektant statiky, aj z Tvojich diskusií s Upravovačom mám pocit, že rozumieš aj procesnému manažmentu ale to neznamená, že sem môžeš vletieť ako blesk z jasného neba a poučovať tu každého o všetkom.
Reakcia na: si #51:
Chcel by som ťa vidieť, ako operatívne s odrezanín jednej - dvoch súprav riadiš premávku, keď sa stane DN na Ursínyho dc alebo na Lanfranconi dc.
Reakcia na: bobitwo #58:
Mimochodom, v názve PJD je veľmi dôležité to slovo PEVNÁ. Tam sa po úvodnej rektifikácii PRED finálnym betónovaním už nikdy nič nešteluje
Reakcia na: S499.1023 #61:
Tak koncept je zrejme taký že akonáhle mám nahlásenú nehodu na Ursínyho do centra, okamžite prerušujem na Račianskej prevádzku aj smerom z centra a v úseku Petržalka - Blumentál mi zostane toľko vozidiel koľko treba na vyjazdenie úseku Petržalka - Blumentál (mínus tá jedna - dve súpravy čo tam zabehnú kým sa ten odklon vyhlási).

Samozrejme takýto postup má aj nevýhody, keďže v tej chvíli sa odpálil aj smer Rača, hoci môže byť prejazdný, plus ak sa ukáže že nehoda je vyriešená do 10 minút, vytvoril sa zbytočný výpadok po ktorom sa bude ťažko napájať späť na normálne obehy. Je teda na debatu či je to lepšie alebo horšie riešenie než aktuálny DPB štýl všetko poslať do neprejazdného úseku, potom rozhadzovať rukami že panebože čo budeme robiť a dumať kde zobrať NAD na celú L3. Ale dať sa to dá.
#60
To nebolo mojim zámerom. Tak ako počet najazdených km na aute neodčítaš na tachometri, ale správny výraz je odometer, tak isto aj keď povieš že ideš variť, pritom v skutočnosti nemusíš variť, lebo to jedlo pečieš, snažíš, griluješ, dusíš, restuješ a neviem čo všetko ďalšie, tak je to označenie istého úkonu.

Ale neodpovedal si mi, ako sa teda upravuje poloha koľajníc. Lebo čo teraz? Sadne, či posunie sa jeden pás a potom čo? Ideš búrať a nanovo betónový? Lebo sadanie je bežný jav. Tomu sa nevyhneš.

Reakcia na: bobitwo #64:
Ale úpravám na PJD sa proste NEHOVORÍ podbíjanie. To si si vyfeloval z digitu.
Poloha koľajníc sa NEUPRAVUJE. To je podstata PJD. Nič nesadne ani sa neposunie. Ak je PJD zle vyhotovená, neostáva nič iné, ako rozbiť a spraviť znova. S nejakými železnými mostami to nemá nič spoločného. Maximálne sa brúsia alebo vymieňajú, prípadne sa obnovuje zákryt.
Reakcia na: 810zssk #63:
ano, tak nejak som to myslel.....

a v tych mojich idealnych snoch s kolajovymi spojkami a obojsmernymi vozmi by ani ta postihnuta radiala nemusela ostat az tak chroma.....
Reakcia na: S499.1023 #65:
Už som ti to vysvetlil. Ale prosím, kefuj ma ďalej, lebo som nepoužil správny výraz.

PJD môže sadnúť, tak isto môže prísť aj horizontálnym posunom. Takže je logické, že samotné koľajnice by sa mali dať v nejakej miere rektifikovať. Pred pol rokom som dorátal násyp pre železnice a rátal som konsolidáciu. 3m vysoký násyp, konsolidácia bude trvať 19 mesiacov a sadnutie sa predpokladá 14cm. Tak mi nehovor, že betónový blok o šírke tak 2m či koľko to má a o cca 60-70cm výške tvorený betónom, čo na 1m dĺžky váži cca 3,25t pri tých rozmeroch, čo predpokladám, že nesadne, ešte hlavne keď po ňom bude jazdiť električka.
Reakcia na: david11 #56:
V smere do Rače áno, ale v smere do mesta sa to nedá, pretože je tam stále Vetra v polovici zastávky. Odkedy už majú všetky vozy Vetru, tak to malo byť dávno premontované dopredu a trolejový kontakt zrušený, ale evidentne to v DPB nikoho nezaujíma.

Čo sa týka zastavovania ako druhý v zastávke, predošlé garnitúry s tým mali problém a vodičom to zakazovali, kvôli eliminácii nehôd typu voz do voza. Áno, na Šafku kde je sotva dva metre široké nástupište a každý si tam zavadzia to nemá zmysel, ale na Blumentáli pri vyše 4,5 metrovom nástupišti to zmysel má. A rovnako aj autobus tam zastaví ako druhý a svet sa nezrútil.
Reakcia na: si #51:
Bohužiaľ, závisí to od toho, ktorá partia na dispečingu má práve službu. Ak je tam niekto, kto má záujem, tak sa riešia operatívne odklony ešte predtým, než tam vlezie a uviazne polovica výpravy. Zažil som viacero takýchto odklonov, kde to fičalo na 100%, ale aj také odklony, keď to bol totálny chaos.
Reakcia na: 810zssk #63:
Neviem kedy išla NAD na celú L3, štandardne sa pri probléme na Račianskej medzi Blumentálom a Vinohradmi točia trojky medzi Račou a vozovňou a medzi Blumentálom a Petržalkou, a medzi Blumentálom a vozovňou ide NAD. Akurát s tým, že teraz vozovňa nefunguje, tak sa párkrát točilo cúvaním cez Vinohrady, čo býva niekedy problém, pretože zjazdovým výhybkám nedoliehajú jazyky a preto je jazda opačným než bežným smerom nemožná. Ale ako som písal v príspevku nižšie, to vždy závisí od toho, koľko vozov vlezie do uzavretého úseku, skôr väčší problém je to, že tie vozy sa nakopia aj v meste a potom jazdia za sebou, lebo na obratisku nie je dispečer, ktorý by tam posielal vozy v rozostupoch a niektorým vodičom to jednoducho nenapadne.
Reakcia na: bobitwo #67:
Vieš čo? Bež do riti.
Reakcia na: Solider #68:
To zastavovanie na Blumentáli je hrozné. Vodič linky 9 smer Ružinov čaká, kým spoj linky 3 prejde cez výhybku smer Rača, aby si mohol prehodiť výhybku a posunúť sa do zastávky. Čakajúci ľudia zatiaľ nechápavo pozerajú na vodiča linky 9, na čo čaká, keď električka pred ním už odišla zo zastávky. Medzitým autá stojace za linkou 9 nevedia, či majú prejsť alebo čakať...
Minule sa tam zrovna naraz stretli 7 a 9, za nimi čakala 39, aby sa mohla zaradiť na električkový pás a pre istotu sa pred ňu ešte pichla 3 od Amerického. Tá 39 tam za ten čas navýšila meškanie možno aj o 3 minúty.
Reakcia na: TomJ #72:
Pozri, obidva smery sa už dávno mohli riešiť. Pre mňa osobne je tento stav neakceptovateľný, ak sa hráme na prestupný uzol. V prvom rade tam nemala byť takáto nebezpečná zastávka pojazďovaná IAD, v druhom rade už keď tam nútime ľudí prestupovať, tak by sa im to malo umožniť – ja som čakával prestupy aj z 31 a 94 kým som nikoho neblokoval, aj som zastavoval ako druhý a umožnil prestup z 9 do 3 alebo opačne. A o tom, že tam nie sú ani lavičky, ani dostatočná kapacita prístreškov, sa už za tie roky popísalo mnoho. Rovnako ako to, že sa doteraz nevyriešilo to, prečo má jazdný pruh 4,4 metra a za desať rokov tam nebolo upravené vodorovné dopravné značenie.
Reakcia na: Solider #73:
Dalo by sa nejako vyriešiť to, aby mohli na Blumentáli normálne zastaviť 2 električky za sebou? Stačilo by posunúť ten trolejový kontakt bližšie k výhybke, alebo by sa to celé muselo nejako prerobiť? Včera som tam ale zažil úplne bizarnú situáciu. 31 stála vyše minúty na zastávke (mala preto zapnuté aj výstražné svetlá), ale 9 za ňou nieže by otvorila dvere, ale tiež čakala vyše minúty, kým 31 odíde a dvere otvorila až potom, takže cestujúci z 9 nemohli prestúpiť na 31, aj keď tam vyše minúty stáli v električke. Nechápem, prečo vodička nemohla normálne otvoriť dvere, keď stála za 31, aby mohli cestujúci prestúpiť/vystúpiť skôr, veď v tomto prípade nemusela ani čakať na výhybku?
Reakcia na: Urbanway 2423 #74:
Použitie rozumu je v beuse už nejakú dobu zakázané.
Reakcia na: Urbanway 2423 #74:
Na Blumentáli DC sa dá normálne zastaviť za autobusom, keďže Vetra je cca 40 metrov od začiatku nástupišťa. Nemôže tam zastaviť len druhá električka, pretože je zakázané vojsť do priestoru elektricky ovládanej výhybky, ak sa v ňom nachádza iná električka. Riešenie som uviedol v príspevku #68, trolejový kontakt treba zrušiť a Vetru posunúť pod prvý voz bližšie k výhybke. Že nezastavila za autobusom, ktorý tam minútu vetral je bizár a vôbec ma to neprekvapuje. Zablokovať si výhybku prejdením cez Vetru (obzvlášť ak autobus Vetru nemá a nie je električkou v zóne EOV) a obslúžiť zastávku za autobusom by malo byť štandardom. Ale to by musel niekto tým vodičom aj vysvetliť.
Reakcia na: Urbanway 2423 #74:
To isté sa deje aj každé ráno na zastávke Smolenická. Vodič na L94 dobehne L98 alebo L99 stojacu v zastávke pred ním, ale dvere už neotvorí. Takže cestujúci z linky 94, ktorí idú smer Nemocnica Antolská nemajú šancu stihnúť prestup a tak si pekne môžu ďalších 6 minút počkať na zastávke na ďalší spoj. Prozakaznicke správanie vodičov tam asi neučia a používanie rozumu je u niektorých vodičov asi považované za sprosté slovo.
Reakcia na: Klawu #77:
Predpis, aby každé staničiace vozidlo počkalo na prestup z príchodzieho, má hraničný prínos. Ak by trval cca 30 sekúnd, bol by už kvôli zdržaniu negatívny, ale pri obvyklom predĺžení staničenia o 10-15 s. (odhad pri bus; tram má čas dlhší) by bol veľmi prínosný, aj to aj (najmä) z hľadiska vnímania MHD.
Dá sa to keď sa chce.
Reakcia na: Zberač mínusiek #78:
Dá aj nedá... Na každej zastávke naberieš meškanie 30 sekúnd a po 6 zastávkach už meškáš 3 minúty.
Reakcia na: Solider #68:
Dá sa aj v smere do centra. Záleží od vodiča. Deje sa to denne. No takých vodičov je tak 1/8 cca.
Reakcia na: bobitwo #79:
Pri 30 sekundách to už je nezmysel, veď to aj píšem. Obvykle to vychádza na tých 10-15, keď druhý bus akurát príde do zastávky, keď prvý už zatvára dvere, a ešte ich otvorí pre pár ľudí (aj na vyťaženejších zastávkach). 29T/30T zatvárajú dvere 8 sekúnd, navyše sú dlhé, tam by to asi nešlo. Ale pri bus/T-bus áno.
Reakcia na: Zberač mínusiek #81:
Zase keď má čakať kým niekto úplne zozadu dobehne... Plus zadná časť môže byť plná, tak pôjde hľadať kde je voľnejšie... Kým nastúpia... 30 sekúnd tým stratí... Spraví to na pár zastávkach a hneď je 3 minútové meškanie a ľudia sa budú sťažovať, že zase to mešká.
Reakcia na: bobitwo #82:
Hej, lebo by to bolo radikálne iné meškanie ako dnes. 😃
30s to zďaleka nebude.